O Mariánovi Kočnerovi sme už toho v súvislosti s Pavlom Ruskom počuli veľa. Ale on toho mal a má za ušami ďaleko viac. Spolu s Ruskom vyštudovali rovnakú školu a odbor – žurnalistiku. Aj Kočner, tak ako Rusko, robil v spravodajstve STV. Bolo to v roku 1985, ale len rok. Potom zrejme zistil, že sa dá zarábať aj inak, a rok 1989 dal jeho smelým plánom na zbohatnutie krídla. V 90. rokoch sa mal veľmi dobre zorientovať vo vtedy vznikajúcom podsvetí, a ťažko uveriť tomu, že by mu ušli kšefty s výmenou východonemeckých mariek za západonemecké, na čom zbohatla partia okolo Žaluďa, do ktorej patril aj Boris Kollár. Vraj to Kočner skúšal aj so kšeftovaním s tureckým zlatom, ale skutočne sa našiel v ekonomických podvodoch. A začal hneď vo veľkom.

O Mariánovi Kočnerovi sa verejnosť po prvýkrát dozvedá z kauzy Technopol už v roku 1995, ktorá skončila až únosom prezidentovho syna Kováča ml.. Išlo o podvod s odhadovanou škodou 2,3 milióna dolárov (cca 1,83 mil. eur), ktorý zamestnal orgány činné v trestnom konaní troch štátov – Slovenska, Nemecka a Rakúska.

Technopol a Kočner rezonovali v médiách opäť aj takmer o štvrťstoročie neskôr. Pôvodne štátny podnik zahraničného obchodu už vlastnil istý Pavel Pávek. Ten prišiel k slušnému majetku, vrátane veľkej budovy v bratislavskej Petržalke s kancelárskymi priestormi, reštauráciou a kongresovým centrom. Ale urobil tú chybu, že sa pohádal s manželkou, ktorá z pomsty za jeho chrbtom, ako aj bez vedomia akcionárov a manažérov, začala celý podnik tunelovať. V niektorých bankách ale zavetrili podozrivé transakcie, zastavili ich a prípad prebrala kriminálka. Lenže vyšetrovanie sa vlieklo a pani Pávkovej sa podarilo zinscenovať mimoriadne Valné zhromaždenie, o ktorom legitímny majiteľ Pavel Pávek nevedel. Potrebné akcie podľa obžaloby ukradla. Na tie sa sama dopísala a tvárila sa ako majiteľka. Pávek sa, pochopiteľne, proti takému kriminálnemu konaniu začal brániť a zlodejku začali vyšetrovať kriminalisti. O pomoc utekala za Kočnerom, ktorý mal na takéto prípady už osvedčenú metódu, vyskúšanú v kauze Glance House. O tej si ešte povieme. Podstatné je, že len čo sa Páveková zverila do Kočnerových rúk, stratila celý prípad spod kontroly. Z činu vykonanom v afekte voči manželovi sa stala rozsiahla podvodná operácia. Kočner v prvom rade nahovoril Pávekovú na protiútok – šla rovno na NAKA, kde podala trestné oznámenie na svojho manžela a pre istotu aj na právnika, čo manžela a jeho spoločníkov obhajoval. Tým mali byť paralyzovaní do doby, kým prebehne kompletný prevod budovy a majetku Technopolu. Na to však potreboval Kočner kapitál. Ľahko ho našiel v Privatbanke, patriacej skupine Penta! Veď tam mal tučné konto a iste spolu nekšeftovali po prvýkrát. Banka ochotne poskytla päť miliónov eur, ktoré mali byť zábezpekou celej lúpeže majetku Technopol Servis. Tie išli čerstvo založenej spoločnosti, za ktorú zasa ručila Kočnerova firma, a do akcie sa zapojili dve ďalšie – áno, to všetko preto, aby v tom bežný človek stratil prehľad a vyšetrovatelia mali sťaženú prácu. A tak tých päť miliónov eur obehlo za jediný deň (?!!) cez štyri firmy, dirigované Kočnerom, pričom nikdy neopustili trezor penťáckej Privatbanky. Hoci na každú transakciu musela byť vystavená a podpísaná osobitná zmluva, všetko stihli v pracovnom čase ôsmich hodín, a ešte mali čas aj ísť na kávičku, ktorú asi platil Kočner. V tom prípade by to bola jeho jediná investícia. To sú zázraky, čo?

Medzičasom Páveková predáva svoje akcie Kočnerovmu kamarátovi, ktorý menuje za šéfa ukradnutej Technopol Servis svojho otecka (s ktorým sa Kočner pozná od aféry s pezinskou skládkou), a na jeho meno firmu vytuneluje. Kataster nových majiteľov zapisuje v priebehu 48 hodín, hoci najkratšia lehota na takýto zápis je 15 dní. Ale toto už má predsa pán Kočner „ošetrené“. Samozrejme, dopadlo to pre firmu katastrofálne a rýchlo prebehol aj predaj celej budovy cez dve nastrčené, čerstvo založené firmy. Napriek prebiehajúcemu vyšetrovaniu sa do hry zapojila aj karibská schránka Midas Investment, ktorá vystupuje vo viacerých Kočnerových kauzách. Celý komplot vyniesol jeho aktérom, podľa odhadu týždenníka Trend, až 20 miliónov eur. A perlička na záver. Vzápätí poslali na účet pána Kočnera pol milióna eur! Len tak, z dobrej vôle…

…

Mág zákulisných kšeftov

…Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic v roku 2012 upozornil na dva sporné prevody na účty tohto podnikateľa v Privatbanke. Týždenník Trend informoval, že jedna platba smerovala cez maltskú banku z daňového raja v Belize a druhá bola pripísaná Daňovým úradom Bratislava I. na firemný účet podnikateľa. Dokopy išlo o sedem miliónov eur, ktoré preverovala aj polícia.

Na takéto machinácie si nemôže trúfnuť každý. Veľké podvody potrebujú veľké krytie. A Kočner mal to najvyššie, keďže mal blízko k vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi. Počas voľby generálneho prokurátora v decembri 2010 minister vnútra Daniel Lipšic označil Kočnera za „závadovú osobu“, ktorá sa už chystala oslavovať s Trnkom víťazstvo. Ten nebol znovuzvolený, aj pre podozrenie, že osobnou intervenciou pomohol Kočnerovi v kauze Glance House. Do predaja bytov v tejto bytovke bola podozrivo zapletená aj firma Gapeja, Kočnerovho spoločníka Ágha, hoci bola už v konkurze. Keďže v tomto prípade prebiehalo vyšetrovanie, Špeciálna prokuratúra akékoľvek právne úkony s bytovkou zablokovala. Kataster v Senci však napriek tomu nehnuteľnosť previedol do rúk ľudí blízkych Mariánovi Kočnerovi. Kataster sa pritom odvolal na list generálneho prokurátora Trnku, ktorým takéto protizákonné konanie odobril. Dobroslav Trnka bol nakoniec Disciplinárnou komisiou opakovane vylúčený z radov prokurátorov. Proti rozhodnutiu sa odvolal na súd.

…

Príklad práce vybavovača

Aj iní doplatili na kontakty s Kočnerom. Poisťovňa Unipharma vlastnila na Donovaloch 80 apartmánov v komplexe, ktorý dal postaviť. Po čase si však zmyslel, že by ich chcel vlastniť výmenou za hotel Šport, ktorý by kvôli tomu zrekonštruoval. Aj uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, ale nakoniec sa nedohodli, lebo Kočner hotel nezrekonštruoval podľa dohody. Pikantné na tom totiž je, že podľa medializovaných správ Kočner o hoteli vyjednával, hoci ho nevlastnil. Predstavitelia poisťovne na celý plán iste už aj zabudli, keď v januári 2016 od nich začal Kočner súdne vymáhať neuveriteľných 45 miliónov eur. Odstúpenie od rokovaní vraj spôsobilo, že prišiel o takýto budúci zisk z nájomných zmlúv.

Tým tie absurdity len začínajú. Bežnému občanovi sa ani nesníva, aké krkolomnosti sa dajú vymyslieť, ak má niekto kontakty a drzosť použiť ich na svoje kšefty. Nemusíme snáď zdôrazňovať, že celý „spor“ bol Kočnerom umelo vykonštruovaný. Nerozohrával takúto bizarnú hru naslepo, festival absurdít začal.

1. Suma 45 miliónov eur bola doslova „vycucaná z prsta“, lebo to bol fiktívny a ničím nepotvrdený ušlý zisk, ktorý by vraj zarobil na prenájme nehnuteľností na Donovaloch.
2. Unipharma nebola nikdy vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom zámeny, a tak nemohla byť ani účastníkom predzmluvných rokovaní o niečom, čo nevlastnila. Na to ale súd ohľady nebral. Prečo? Lebo nie je súd ako súd.
3. Najväčším tromfom stredovekých súbojov bola voľba zbraní. A Kočnerovou zbraňou, ako už vieme, sú kontakty. A ani v tomto prípade Kočner nenechal nič na náhodu. Vybral si najnepravdepodobnejší súd!
4. Žalujúcu firmu International Investment Development Holding (IIDH) Kočner vlastní a riadi cez maltskú firmu International Finance Group Limited, napojenú na schránku v Karibiku – Midas Investments Ltd. Lekárnická spoločnosť Unipharma a jej dcérska firma Pharmaeduca sídlia v Bojniciach a im príslušný súd je v Prievidzi. Kočner však podal žalobu na Okresný súd Košice II.?! Ako je niečo také absurdné vôbec možné? V prípade záujmov pána Kočnera bolo aj nemožné možným. A súdnictvo na východe Slovenska má svoje „špecifiká“.
5. Kočnerova finta spočívala v tom, že sa zjavne dohodol (podľa neskôr citovaných médií) s akousi spoločnosťou Ergomed Poliklinika, ktorej spolumajiteľom bol Kočnerov známy Tomáš Rajecký. A tá sa, čuduj sa svete, stala dobrovoľne dlžníkom Kočnerovej IIDH. Tú proti všetkej logike (ale veď aká logika, keď je „dobrá vôľa“?) zaplietol do sporu s Unipharmou, hoci tam ani nevedeli, že akási Ergomed Poliklinika existuje. A začali sa diať „zázraky“.
6. Predseda Okresného súdu Košice II. Adrian Pažúr podnikateľovi, ktorý sa desaťročia chvastal svojím bohatstvom, prekvapujúco odpustil 5% poplatok zo žalovanej sumy, lebo jeho firma je vraj chudobná a bez prostriedkov (?!).

Ako vidno Kočner neponechal nič na náhodu. JUDr. Adrian Pažúr má na internetovej stránke „Otvorené súdy“ takéto skóre: sudcove rozhodnutia boli po odvolaní potvrdené pod priemerom v rovnakej agende, odvolania sú naopak nad priemerom (v 15,8% prípadoch, pričom priemer v rovnakej agende je 9,7%), a jeho rozhodnutia sú zmenené alebo zrušené v dvojnásobku prípadov oproti priemeru. Prečo by nás teda malo prekvapiť, že tento sudca vyhovel nielen „nemajetnému“ Kočnerovi v odpustení súdnej zábezpeky, ale zrejme aj v hlavnom cieli celej žaloby. Veď súd sa môže ťahať celé roky, a čo z toho. Ale zablokovať niekomu majetok po celom Slovensku, to už bolí. Podobá sa to dvojitému Nelsonovi v zápasení voľným štýlom. A štýl pána Kočnera je veľmi voľný. Na nepríslušnom súde, pod fiktívnou zámienkou dosiahol, čo asi dosiahnuť chcel – Unipharma a jej dcérska spoločnosť sa ocitla zo dňa na deň bez majetku! Až 800 lekární zrazu čelilo situácii, keď je ťažké zabezpečovať bežný chod jednej z najväčších distribúcií liekov a najväčšej siete lekární na Slovensku.

…

Kočnerove neúnavné špekulácie

V roku 2017 na seba Kočner upozornil prevodom bytov v jeho luxusnom komplexe Five Star Residence. Figuroval totiž v orgánoch firiem na obidvoch stranách obchodu, a cez ne si mal vypýtať nadmernú vratku DPH až štyri milióny eur.

Ďalší prípad, ktorý zamestnáva políciu, sú obchody M. Kočnera v súvislosti s časťou hotela Residence a Športhotel na Donovaloch. Nadmerné odpočty DPH už dosahujú sumu osem miliónov eur. V rokoch 2010 až 2012 malo dôjsť k účelovým prevodom nehnuteľností. Po celý čas sa pritom vlastníctvo nehnuteľností menilo len formálne, pretože podľa kriminalistov mal M. Kočner zabezpečenú kontrolu nad budovami cez záložné práva na listoch vlastníctva. Vďaka týmto „obchodom“ dostali spoločnosti od štátu vyplatené tri vratky DPH v celkovej výške 8,9 milióna eur. Aby toho nebolo málo, bol aj so spoločníčkou obvinený z krátenia dane z uvedených predajov. Pôvodný vyšetrovateľ, ktorý vec odložil, čelí disciplinárnemu konaniu.

Ako cez kopírák mal Kočner pripraviť štát tentoraz o 4 milióny eur na dani v prípade umelo vyvolanej dobrovoľnej dražby golfového areálu v Báči. Mali tomu napomôcť maltské, britské a karibské schránky. Tým by sa stopa, kto komu platil a koľko, úspešne stratila. A hlavne vyhol by sa zdaneniu i finančnej kontrole. Tentoraz mu pomohla nanajvýš podozrivým spôsobom banka, ktorá skupine developerov Welten na výstavbu areálu požičala 2,5 milióna eur. Túto pohľadávku nečakane predala Kočnerom ovládanej firme Inkasný servis. Ten na to získal peniaze od International Investment Holding Limited, ktorá ich zasa dostala podozrivou vratkou DPH v súvislosti s kúpou hotela na Donovaloch. Než sa páni z Welten spamätali, vymenoval sa Kočner za predsedu predstavenstva, jeho akože rozvedená manželka sa stala predsedníčkou Dozornej rady, kde zároveň sedela ich dcéra. A tomuto vydarenému rodinnému klanu tak spadol do lona nielen areál, ale aj pozemky, budovy a dokonca aj akcie Welten. Keď sa darí, tak sa darí!

Luxusná bytovka Five Star Residence inšpirovala Kočnera aj k prevodu 17 bytov samému sebe, čo by podľa trestného oznámenia malo znamenať krátenie dane vo výške 900 000 eur. Oznámenie na neho podal poslanec Jozef Rajtár.

Ak už ste unavení z výpočtov čudných finančných operácií pána Kočnera, vedzte, že mu vystačilo ešte dosť energie aj na iné aktivity…

Pokračovanie nasleduje…

Gustáv Murín

Prvú časť si môžete prečítať TU

Druhú časť si môžete prečítať TU

Tretiu časť si môžete prečítať TU

Štvrtú časť si môžete prečítať TU

Piatu časť si môžete prečítať TU