Aká je situácia na Donbase, ako ju vnímajú tamojší obyvatelia? Ako veľmi sú ich životy aktuálnou fázou konfliktu dotknuté a poznačené? A aké sú šance na ukončenie konfliktu?

Nielen o Donbase a náladách medzi miestnymi, ale aj o tom, prečo západ nemá záujem o mier, o ruskej trpezlivosti a o tom, prečo by vojna s Ruskom znamenala koniec Európy budete počuť vo videorozhovore s bývalým politikom a disidentom, JUDr. Jánom Čarnogurským.

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Nedávno ste absolvovali cestu po Donbase. Ešte pred rozhovorom sme sa rozprávali o tom, ako to vlastne pomenovať. Je to teda časť Ruska, alebo stále Ukrajina?

Rusko to považuje za Rusko, Ukrajina za Ukrajinu. Takže nech si každý, aj diváci, vyberú sami.

Ako to vnímajú ľudia, ktorí tam žijú?

Ľudia to vždy vnímali ako súčasť Ruska, pretože Donbas bol vždy ruský. Väčšina obyvateľov tam hovorí po rusky. A navyše – v Rusku sa majú lepšie, to si tam ľudia uvedomujú.

Tí, ktorí tam žijú, sa cítia byť Rusmi, v drvivej väčšine. Možno sú tam aj takí, ktorí sa považujú za Ukrajincov, ale hovoria po rusky a sami vravia – som Ukrajinec, ale patrím k historickému Rusku.

Navštívili ste viacero miest. Ako veľmi je to tam zničené?

Navštívili sme viacero miest – napríklad Mariupoľ, ktorý bol vybojovaný ruskou armádou, aj iné, ktoré síce vždy patrili k Rusku, ale ležali blízko línie dotyku medzi ruskou a ukrajinskou armádou. Tam sa strieľalo pravidelne.

Asi bude trvať dlho, kým sa tam život vráti do normálu, aj po skončení vojenskej operácie.

Nemusí to trvať až tak dlho, lebo ani ten konflikt sa nemusí ťahať donekonečna. Navyše, Rusi sú v tomto obdivuhodní – aj keď sa tam ešte donedávna strieľalo, vedia sa rýchlo postaviť na nohy.

Ešte v marci tohto roka dopadol v Donecku na hlavnú ulicu granát, dvadsať ľudí zahynulo, okolo tridsať bolo zranených. A predsa – hoci to nie je niečo, na čo by si človek mohol zvyknúť – tí ľudia nepanikária. Žijú ďalej.

Teda boje, streľba, ale ľudia fungujú ďalej… Je možné kúpiť niečo v obchodoch alebo je pravdivý obraz vytváraný mnohými médiami o biede a nedostatku?

Na hlavnej ulici v Donecku, kde sme boli, boli obchody aj potraviny otvorené. Pravdupovediac, mali sme tak nabitý program, že som sa do žiadneho obchodu nedostal, ale mesto pôsobilo živo a funkčne.

Určite ste sa rozprávali s miestnymi. Ako oni vnímajú konflikt a najmä vyhliadky na jeho ukončenie?

Rozprával som sa s mnohými. Tí ľudia sú súčasťou bojujúceho tábora – stoja na strane Ruska a nechcú sa vrátiť pod ukrajinskú vládu.

Zaujímavé je, že aj keď sa tam strieľa a zomierajú ľudia, netlačia na svoje vedenie, aby sa vzdalo. Donecká ľudová republika bola prijatá do Ruska vo februári či marci 2022, teda na začiatku tejto vojenskej operácie, ale boje tam prebiehajú od roku 2014.

Podpora Ruska je teda jednoznačná, väčšinovo tam žijú etnickí Rusi?

Áno, v týchto oblastiach vždy vyhrávala proruská strana. Na Ukrajine sa tie názvy strán často menili, ale ešte pred rokom 2014 ju viedol Janukovyč. V prezidentských voľbách okolo roku 2010 tam vyhral práve on. V týchto regiónoch teda vždy prevládal proruský postoj.

Niektorí obyvatelia možno hovoria, že sú Ukrajinci, ale zároveň sa považujú za súčasť Ruska. To sa jednoducho nevylučuje. Ja som to tam ani neriešil, pre nich je to prirodzené.

V januári tohto roka sa začalo druhé funkčné obdobie prezidenta Trumpa a svet dúfal, že konflikt sa skoro ukončí, no zatiaľ sa tak nestalo. Vraví sa, že najväčšou prekážkou ukončenia vojny na Ukrajine je v súčasnosti Európa, ktorá prevzala opraty. Súhlasíte s tým?

Európa najviac kričí – ale kričí hlúpo. Brusel a jeho komisári kričia hlúpo, pretože Európa nemá na konflikt s Ruskom. Nemá jadrové zbrane – rakety – ktoré by mohli účinne zasiahnuť Rusko. Rusko ich má. Ak by sa konflikt premenil na stret Európskej únie a Británie proti Rusku, bol by to koniec Európy. A to veľmi smutný koniec.

Rusi už premiestnili rakety typu Orešnik do Bieloruska. Prakticky celá Európska únia, možno okrem Španielska, je v ich dosahu. Jeden Orešnik by v priebehu hodiny zničil celé mesto, napríklad Hamburg. A Európa by nemala ako odpovedať. A ak by sa pokúsila o odpoveď jadrovými zbraňami, Rusi by reagovali rovnako.

Americký minister zahraničných vecí Rubio pred pár mesiacmi otvorene priznal, že vojna na Ukrajine je proxyvojna Západu proti Rusku. Západ chce Rusko zničiť, rozdeliť a privlastniť si jeho prírodné bohatstvo.

Už po roku 1990 sa na Západe objavovali články, že sa nepodarilo rozbiť Sovietsky zväz tak, aby nemohol byť konkurentom. Spojené štáty sú dnes tak zadlžené, že by svoj dlh samy nesplatili. Ale keby ovládli Rusko a jeho nerastné bohatstvo, mohli by dolár ozdraviť.

Vtedy aj významní európski politici, vrátane komisára pre zahraničné veci Josepa Borella, hovorili, že Rusku treba udeliť „strategickú porážku“ – rozdelenie na viac častí, s ktorými by sa dalo manipulovať. Zbigniew Brzeziński v knihe Veľká šachovnica napísal, že Rusko treba rozdeliť najmenej na štyri časti – Ďaleký východ, Sibír, európsku časť a ešte jednu.

Lenže všetci, ktorí sa o to pokúsili – Napoleon, Hitler, Poliaci – na to doplatili. Rusko je jediné, ktoré napríklad dokázalo vojensky poraziť Tatárov.

Spomínali ste, že Európa nemá peniaze na vojnu s Ruskom, ale plánujú sa obrovské výdavky na zbrojenie, európske „elity“ stále tvrdia, že Rusko je hrozbou. Prečo sú takí nepoučiteľní?

Hľadajú si výhovorky, aby zakryli svoje skutočné úmysly. Tie sú jasné – rozbitie Ruska. Historické Rusko je pre Západ nepreniknuteľnou hradbou.

Spojené štáty, ako líder Západu, sa cítia ekonomicky tlačené Čínou, ktorú považujú za svojho hlavného rivala. Ale USA nemôžu poraziť Čínu, kým má za partnera Rusko.

Rusko má 150 miliónov obyvateľov, Európa s Britániou dokopy pol miliardy. Majú priemysel, zdroje, všetko. Prečo sa teda boja Ruska?

Rusko nepotrebuje dobývať Európu – má najväčšie územie na svete.

Skôr či neskôr dôjde na obchod. Rusko potrebuje od Európy len jediné – aby nebola vojenskou základňou Spojených štátov proti nemu. To nie je veľká požiadavka – dá sa to vyriešiť zmluvou. A všetko ostatné je vecou obchodu.

Po Trumpovom nástupe sa hovorilo, že konflikt by sa mohol ukončiť niekedy na jeseň tohto roka, ale zatiaľ to tak nevyzerá. Aká je vaša prognóza?

Najprv budem hovoriť o prímerí. Rusi chcú mier – prímerie neprichádza do úvahy, pretože Západ má svoje úplne nerealistické predstavy. Predstavujú si, že sa prestane bojovať, ale Západ bude ďalej dodávať Ukrajine zbrane a tá bude násilím verbovať svojich občanov do armády. Spomeňme si na Minské dohody z roku 2015. Angela Merkelová priznala, že ich cieľom bolo len získať čas na vyzbrojenie Ukrajiny. Takže prímerie nie.

A mier by bol možný len vtedy, keby sa Ukrajina zaviazala, že nevstúpi do NATO. Vstup do NATO by totiž znamenal základne, prítomnosť západných armád, a trvalé ohrozenie Ruska – a to Rusko nikdy nedovolí.

Mierová zmluva, kde by Ukrajina nevylúčila vstup do NATO, neprichádza do úvahy, pretože Rusko by s ňou nesúhlasilo. A Západ či Ukrajina – aspoň tá súčasná vláda – zas bez toho podpísať nechcú. A bez tohto podpisu nebude ani prímerie, ani mier.

Ruská armáda však postupuje. Najväčším problémom Ukrajiny je nedostatok vojakov. Zbrane má, ale ľudí nie. A tak to bude, pokiaľ sa niečo zásadné nezmení.