V českom parlamente hneď po ustanovení nového vedenia začala komédia okolo vlajok

Tomio Okamura, prvý Japonec na českom tróne po svojom zvolení zareagoval úplne v zmysle pravidiel o používaní vlajok na štátnych a verejných budovách. Vlajka nie je obyčajný zdrap handry, ktorý nič neznamená. Jej vyvesenie symbolizuje zvrchovanosť jej vlastníka nad objektom, nad ktorým bola vztýčená. Vidíme to aj na ukrajinskom bojisku. Akonáhle niektorá strana dobyje nejakú obec, prvé, čo urobí, vztyčí na administratívnom centre obce svoju vlajku. Vlajka je symbol zvrchovanosti  a jej použitie na verejnej budove hovorí o tom, kto na danom území vládne.

Som veľmi rád, že kultúra vztyčovania vlajok na Slovensku nespadla na úplne dno, ako sa to stalo v Českej republike. Na Slovensku aspoň na vládnych objektoch nezaviali od roku 1992 vlajky cudzích štátov, ktoré by spochybňovali suverenitu slovenského národa nad jeho národným územím. Ináč to bolo v krajinách, ktoré sa kedysi vyťahovali tvrdením, že sú historické. Posledná Fialova vláda však dokázala, že jedinú historickosť, ktorú si vedela pripomenúť bolo ponížené službičkovanie aktuálnemu mocipánovi. Bolo to tak za Habsburga, za protektorátu, za boľševika i za Fialu. Až musel prísť Čech s japonskou krvou, aby im povedal, že Čech na svojom území by mal stáť so vztýčenou hlavou a jedinú suverenitu, ktorú by mal nad svojim štátom uznávať (mimo tej, ktorú neodovzdal, ale zveril EÚ) je jeho vlastná národná suverenita.

Fandím všetkým skutočným Čechom, aby sa striasli syndrómu zdedeného z protektorátu, že v svojej krajine sú až na druhom mieste. Od Ašu až po Lanžhot je to ich krajina a na vládnych budovách by mali viať len vlajky ČR. Ak majú pocit, že by sa mali solidarizovať s Ukrajinou, je na to tisíce iných spôsobov. Medzi ne určite nepatrí spochybňovanie suverenity štátu tým, že  sa na vládnych budovách vztyčuje vlajka cudzieho štátu. Ukrajina nemá žiadnu suverenitu nad územím ČR a na vládne budovy určite nepatrí jej vlajka. V tom má Tomio Okamura stopercentnú pravdu.

Anton Hrnko