V rozhovore pre Hlavné správy hovorí o tom, ako sa z bývalej liberálky stala konzervatívna kritička progresivizmu, o skúsenostiach svojho manžela, ktorý prešiel tranzíciou aj detranzíciou, ale aj o tom, ako sa česká spoločnosť v skutočnosti líši od obrazu, ktorý vytvárajú médiá. Tvrdí, že Česko je stále prevažne konzervatívne, len je umlčiavané liberálnou menšinou.

Vysvetľuje, ako médiá formujú verejnú mienku, prečo považuje zrušenie povinnej operácie pri zmene pohlavia za nebezpečné a ako narastá agresivita ľavicových aktivistov. Aj to, či je podľa nej v Česku návrat k zdravému rozumu ešte stále možný sa dozviete vo videorozhovore.

Viac v rozhovore:

Pred týždňom boli v ČR voľby. Čo hovoríte na výsledky?

Takéto výsledky sa očakávali. Už po minulých voľbách sa dalo tušiť, že tie ďalšie dopadnú takto – že vyhrá hnutie ANO. Nemám s tým väčší problém, ako by som mala, keby uspeli liberálne strany typu Piráti, STAN či ďalší. Dokonca aj koalícia SPOLU sa začala posúvať doľava.

Mám úprimnú radosť, že sa do snemovne dostali motoristi. A to je jeden z dôvodov, prečo ma mnohí označujú za extrémne pravicovú či „ruskú bábku“. Vraj preto, že podporujem kapitalistické, pravicové strany. Ale úprimne – tá nálepka „extrémistka“ ma skôr teší. Znamená to len to, že nepatrím do socialisticko-liberálneho zázemia, ktoré sa v Česku rozrastá.

Už som si zvykla, že ma nazývajú za diktátorka, proruská dezinformátorka a podobne. S Ruskom však nemám nič spoločné, nikdy som ho neobhajovala. Ale ak si mám vybrať, radšej budem považovaná za proruskú než za liberálku.

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

U nás by ste boli označovaná za konšpirátorku, dezolátku alebo proruskú hlasnú trúbu

Áno, presne takto to funguje aj u nás. Ľuďom sa nepáči, že otvorene hovorím, že by sme nemali posielať toľko peňazí na Ukrajinu. Som presvedčená, že Česko, Slovensko ani Európska únia by sa do tohto konfliktu nemali miešať. Už len tento postoj mi vyslúžil prezývku „prokremeľská hlásna trúba“.

V Česku ma navyše považujú za „diktátorku či bábkoherečku“, pretože liberáli tvrdia, že ovládam svojho manžela – že to ja som ho donútila prejsť detranzíciou, že ho nútim chodiť do médií, že mu hovorím, čo tam má vravieť… Mám veľa prezývok, a väčšina z nich vznikla práve preto, že odmietam ich predstavu o slobode a progresivizme.

Váš manžel Daniel prešiel tranzíciou aj detranzíciou. Spolu prevádzkujete kadernícky a kozmetický salón, robíte osvetu pre mladých ľudí, ktorí majú podobné problémy. Ako tieto veci vníma česká spoločnosť?

Praha je progresivistická bublina. Keď ideme po ulici, ľudia nás často spoznávajú a hádžu po nás škaredé pohľady, akoby sme robili niečo zlé. Tvrdia, že zasahujeme do ich práva na slobodu. Vraj tým, že upozorňujeme na riziká tranzície, obmedzujeme slobodu druhých. S tým rozhodne nesúhlasím.

Mimo Prahu je to iné. Tam je spoločnosť oveľa konzervatívnejšia. Česká republika ako celok je stále dosť konzervatívne, tradične nastavená, aj keď v niektorých oblastiach cítiť socialistické myslenie. Ale čo sa týka tých progresívnych tém, väčšina ľudí ich neberie tak nekriticky ako v hlavnom meste.

Liberálna strana sa len snaží vytvárať ilúziu, že väčšina národa zdieľa jej hodnoty. Je to spôsob manipulácie – presvedčiť konzervatívneho človeka, že je v menšine, že jeho názor je nesprávny a že by sa mal prispôsobiť. Tento nátlak funguje veľmi účinne. Väčšina Čechov je však stále konzervatívne zmýšľajúca. Problém je, že vláda sa často necháva ovplyvniť lobistami a aktivistami z ľavicového a protrans prostredia.

Vy ste mladý človek. V Prahe asi nie je štandard, aby ľudia vo vašom veku mali konzervatívne názory. Ako ste sa dostali k takémuto pohľadu na svet? Že progresivizmus a liberalizmus nie je tá správna cesta?

K tej konzervatívnej vlne ma priviedol manžel, čomu mnohí ľudia nechcú veriť. Myslia si, že to bolo naopak, že ja som ho ovplyvnila. Ešte predtým, ako sme sa spoznali, som sama mala také liberálno-progresivistické obdobie. Aj preto dokážem pochopiť ľudí, ktorí v tejto ideológii žijú.

Ono vás to ľahko pohltí. Vyzerá to lákavo, farebne, slobodne, plné dobra a tolerancie. Ale keď sa pozriete hlbšie, zistíte, že sa za tým skrýva rozklad tradičných hodnôt a útok na rodinu. Celá táto vlna je podľa mňa v konečnom dôsledku diabolský nástroj, pretože ničí stabilitu spoločnosti, ktorá tu fungovala tisíce rokov.

Začala som o tom viac premýšľať, keď som sa zoznámila s manželom – vtedy ešte žil ako trans-žena, takže sme spolu boli ako dve ženy. Už vtedy však smeroval ku konzervatívnej strane, pretože si prešiel tranzíciou, spoznal jej dôsledky a začal skúmať, odkiaľ sa tento trend vzal. Ja som sa o to začala zaujímať s ním, hľadala som informácie a čím viac som vedela, tým jasnejšie mi bolo, že je to celé veľmi prehnité.

Máte vlastný web basedinitiative.cz, kde sa venujete najmä tranzíciám, ale aj iným spoločenským témam. Prečo tento projekt vznikol a aký má cieľ?

Web sme spustili pred dvoma a pol rokmi. Pôvodne sa volal detranzice.cz a cieľom bolo šíriť povedomie o tom, že detranzície existujú. Mnohí českí lekári, ktorí nastavovali postupy tranzície totiž tvrdili, že ľudia, ktorí sa po zmene pohlavia vrátia späť, buď neexistujú, alebo ich je minimum. Ani jedno nie je pravda.

Chceli sme verejnosti ukázať aj druhú stranu – nielen weby typu Transparent, ktoré tvrdia, že tranzície sú skvelé, detranzície neexistujú a že zmena pohlavia vyrieši všetko. Našou snahou bolo vytvoriť protiváhu tomuto jednostrannému pohľadu.

Keď sa k nám začalo pridávať viac detrans ľudí aj odborníkov, rozšírili sme to a založili neziskovú organizáciu Based Initiative. Dnes prednášame aj v zahraničí a snažíme sa vysvetľovať, čo vlastne vedie k tomu, že mladí ľudia túžia žiť v inom pohlaví, než v akom sa narodili.

Venujete sa aj iným témam – médiám, školstvu, spoločenským problémom

Vyštudovala som médiá a žurnalistiku, takže do médií trochu vidím. Pracovala som niekoľko rokov ako novinárka, a preto sa snažím ľuďom vysvetľovať, ako médiá formujú názory. Napríklad pri témach ako Ukrajina alebo COVID bolo krásne vidieť, ako médiá vytvoria problém, spopularizujú ho, povedia vám, čo si o ňom máte myslieť, a potom vám ponúknu riešenie.

Médiá sú dnes hlavný ťahač toho, o čom ľudia rozmýšľajú a čo považujú za dôležité. Snažím sa preto viesť ľudí k tomu, aby premýšľali kriticky a neverili všetkému, čo im médiá podsúvajú.

Keď má človek názory, ako máte vy, stretáva sa pravdepodobne aj s vlnou nenávisti. Ako to vyzerá vo vašom prípade? Objavujú sa aj pozitívne reakcie?

Pozitívne ohlasy existujú, a nie je ich málo. Ale na začiatku, pred pár rokmi, to bolo takmer výlučne negatívne. Najviac si to odniesol môj manžel, ktorý sa ale hejtom našťastie vôbec nezaoberá. Ja som to vnímala citlivejšie, ale postupne som si zvykla.

Najväčšia vlna útokov na mňa prišla asi pred rokom a pol, keď som začala viac vystupovať po manželovom boku. Ľudia si začali vymýšľať rôzne konšpirácie, že som diktátorka, bábkoherečka, že ho ovládam a podobne.

Najviac hejtu však prišlo po tom, čo som začala vydávať svoj vlastný program o médiách a ekonomike. Tam mi píšu, že mám IQ karfiolu, že som „tupá blondína“ a že by som sa mala vrátiť do školy. Na také poznámky som si už zvykla. Keď vám to píšu ľudia, ktorí majú v profile trans-vlajočku, je to vlastne kompliment.

Ako veľmi dnes v Česku prekvitá biznis okolo tranzícií? Je to stále rovnaké, ako to nie tak dávno u nás opisoval váš manžel Daniel?

Je to stále veľmi silné, skôr ešte silnejšie než predtým. Myslím si, že potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa spoločnosť začne spamätávať. Momentálne stačia jedna či dve návštevy lekára, aby človek mohol začať hormonálnu liečbu.

Tento rok v júni bola navyše zrušená povinnosť operatívnej zmeny pohlavia ako podmienky na získanie nového rodného čísla. Vláda sľubovala, že príde s nejakou alternatívou, ale neurobila nič, pretože už riešila voľby. Takže teraz je to čisto na jednotlivých sexuológoch, ktorí rozhodujú, kto na operáciu pôjde a kto nie. Právne už operácia nie je potrebná.

Mnohí tvrdia, že je to humánnejšie, pretože sa ľudia nemusia podrobiť drastickému zákroku. Lenže podľa mňa je to naopak ešte nebezpečnejšie – najmä pre ženy. Strácajú tým akúkoľvek ochranu, pretože dnes sa môže hocikto vyhlásiť za ženu a ísť kamkoľvek, aj bez operácie.

Na jednej strane som rada, že sa telá nemusia takto zmrzačovať, ale zároveň to otvorilo dvere množstvu ľudí, ktorí si nie sú istí, čo vlastne chcú. Keď zmizla povinnosť operácie, zmizla aj prekážka, ktorá mnohých držala späť. Očakávam, že počet úradne uznaných trans-ľudí v najbližších rokoch ešte výrazne narastie.

Na Slovensku po atentáte na premiéra spoločnosť extrémne polarizovala. Ľudia sa hádajú, pribúdajú fyzické útoky. Je to podobné aj v Česku?

Áno, aj u nás je to podobné, hoci nie až také extrémne ako u vás. Hneď po voľbách, ešte v ten deň, zaútočili na predsedu Motoristov. Liberálna časť spoločnosti ich považuje za nepriateľov, pretože odmietajú Green Deal, kritizujú pomoc Ukrajine na úkor Česka a vystupujú proti trans-trendom. Vnímajú ich ako hrozbu.

Pán Turek, predseda Motoristov, je skúsený politik a bývalý europoslanec. Teraz kandidoval na lokálnej úrovni a už to schytal. Útočník ho zasiahol, mal krv na obleku a hodinkách, ale našťastie to dopadlo relatívne dobre. Horšie dopadol jeho ochrankár. Turek je veľmi odvážny, no po tomto incidente sa mu ľudia snažia dohovoriť, aby ochranu radšej mal.

Spoločnosť je aj u nás extrémne rozdelená. Tí, ktorí sú na ľavicovej strane, sú čoraz agresívnejší a zúfalejší. V posledných rokoch je vidieť, že aj niektoré západné vlády začali brzdiť liberálne reformy, čo ich aktivistov ešte viac poburuje. Čím viac cítia, že strácajú vplyv, tým viac sú náchylní na radikálne činy. Vidíme to aj v zahraničí – keď dôjde k útokom alebo vraždám, často je páchateľ z liberálnej časti spoločnosti.

Po atentáte na Slovensku sa chvíľu hovorilo o zmierení, ale vydržalo to len pár dní. Je to v Česku podobné?

Áno, len zatiaľ nie až také vyhrotené. Ale keďže sme bratské krajiny a ideme podobným smerom, myslím si, že aj u nás to môže čoskoro prerásť do väčšej radikálnosti.

Neviem, ako k tomu pristúpi nová vláda, ale Babiš sa pravdepodobne pokúsi zostaviť kabinet s SPD a Motoristami – čo sú pravicovejšie strany. ANO samo o sebe nie je úplne pravicové, ale SPD a Motoristi sú radikálnejší. Ich snaha vystúpiť z NATO či z EÚ by však znamenala rýchlu záhubu Česka.

Dúfam, že sa vláda zameria hlavne na obnovu ekonomiky a spoločenskej súdržnosti. Ak sa prestanú v médiách a politike neustále rozpitvávať liberálne a trans-témy, spoločnosť sa postupne upokojí. Čím viac sa o nich hovorí, tým viac sa ľudia polarizujú a vznikajú konflikty.

Na Slovensku bola prijatá novela ústavy, ktorá zakotvuje, že adopcie detí môžu prebiehať len medzi manželmi a že existujú dve pohlavia. Sú podobné tendencie aj v Česku?

Zatiaľ nie. U nás je to presne naopak – slovenské rozhodnutia sa tu často demonizujú. V médiách sa hovorí, že Slovensko ide cestou Maďarska a smeruje „k Rusku“. Len preto, že ste prijali konzervatívne opatrenia, sa zo Slovenska robí proruský štát.

Podľa mňa sú tie rozhodnutia úplne rozumné, ale v Česku zatiaľ nič podobné nehrozí. Aktivisti sa stále snažia presadiť manželstvá a adopcie pre všetkých bez ohľadu na pohlavie. Debaty o zakotvení základných pojmov ako muž, žena či manželstvo tu zatiaľ vôbec nie sú na stole.

Kde sa ľudia môžu dozvedieť viac o vás a vašej práci?

Určite na mojom webe teresablack.cz alebo na sociálnych sieťach pod menom Tereza Black. Sledujte aj stránku Based Initiative, kde pravidelne pridávame články o tom, ako školstvo a médiá ovplyvňujú deti, aby prechádzali tranzíciou. A samozrejme, sledujte aj môjho manžela Daniela Blacka, ktorý sa tejto téme venuje denne.