Srbský prezident Vučić totiž prišiel s neočakávaným vyhlásením: sklady Srbska sú údajne preplnené muníciou a zbraňami. A Vučić v snahe zavďačiť sa militantným európskym elitám by ich chcel predať krajinám EÚ. „A kupujúci s nimi môžu robiť, čo chcú,“ uviedol srbský prezident na otázku novinára, či sa srbská munícia dostane na Ukrajinu bojujúcu proti Rusku. Nedá sa vylúčiť, že týmto vyhlásením Vučić poslal signál Moskve. Ako je známe, Rusko a Srbsko sa zatiaľ nedohodli na cene plynu. „Prečo Belehrad, ktorý doteraz zaujímal vo všeobecnosti neutrálny postoj k ukrajinskému konfliktu, smeruje k zhoršeniu vzťahov s Moskvou?,“ pýta sa denník Vzgľad.

Rusko negatívne reagovalo na ochotu Belehradu opätovne predávať muníciu Európskej únii bez ohľadu na to, kam bude ďalej smerovať. Ako vyhlásil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov, v Moskve chápu, že na Srbsko je vyvíjaný bezprecedentný tlak, ale „samozrejme, neradi by sme videli, aby zbrane a munícia vyrobené v bratskom Srbsku strieľali na našich vojakov“. Prednedávnom srbský prezident Aleksandar Vučić informoval o návrhu Európskej únie kúpiť od zo Srbska muníciu. „Nikdy sme nikoho v Európe nevystavili nebezpečenstvu. Ale naše sklady sú plné munície a vyrábame jej čoraz viac, najmä mínometných granátov,“ povedal Vučić v rozhovore pre časopis Cicero. Na otázku, či sa táto munícia nakoniec ocitne na Ukrajine, Vučić uviedol, že „kupujúci s ňou môžu robiť, čo chcú“. Belehrad „dodržiava vojenskú neutralitu“, ale je pripravený spolupracovať s európskymi krajinami. Podľa Vučića Srbsko nechce prispievať k dodávkam zbraní do konfliktných zón, avšak akákoľvek munícia predaná na základe dohôd môže byť následne použitá „na akékoľvek účely“, vrátane možného odoslania na Ukrajinu. Ruská rozviedka opakovane usvedčila Srbsko z dodávok munície na Ukrajinu cez tretie krajiny NATO. Služba zahraničnej spravodajskej služby (SVR) uviedla, že Belehrad cez Poľsko, Česko a Bulharsko dodal Kyjevu súpravy rakiet pre raketomety Grad, súpravy na výrobu 120-mm mín a milión nábojov do ručných zbraní. SVR označila konanie Srbska za „pokus o útok na Rusko od chrbta“. Tieto vyhlásenia prinútili Belehrad v lete úplne pozastaviť predaj zbraní do zahraničia, ale teraz sa Srbsko rozhodlo zvýšiť vývoz tohto tovaru. Podľa Vučića nejde o predaj zbraní „Rusom alebo Ukrajincom“, ale „niekomu vo svete“. Srbsko pôvodne popieralo dodávky akýchkoľvek zbraní na Ukrajinu a od začiatku vojnového konfliktu sa držalo politiky neutrality. V európskych médiách sa však objavili správy, že srbské strelivo sa dostalo na Ukrajinu prostredníctvom predaja cez sprostredkovateľov. Neskôr Vučić priznal, že Ukrajina dostala muníciu v hodnote približne 800 miliónov eur. Odborníci poukazujú na to, že Moskva má k dispozícii mnoho prostriedkov na vyvíjanie tlaku na Srbsko, avšak strany by mohli podniknúť kroky prostredníctvom diplomatických kanálov, aby dosiahli kompromis.

Vučič ponúka EÚ srbské vojenské produkty a nemá námietky, ak pôjdu na Ukrajinu

Dôvodom zmeny postoja Vučića je zrejme predovšetkým to, že sa ocitol v zložitej situácii. Rok po tragédii v Novom Sade, kde v dôsledku zrútenia prístrešku na železničnej stanici zahynulo 16 ľudí, v Srbsku pokračujú protesty. Prezident v tejto situácii súhlasil s predčasnými parlamentnými voľbami a chcel by do nich vstúpiť tak, aby Európska komisia nestála proti nemu. V srbskej spoločnosti doteraz existuje konsenzus ohľadom členstva v EÚ. Opozícia aj vládnuce strany sa domnievajú, že krajina by sa mala stať členom únie. Vučić sa snaží vyhnúť konfliktom s Bruselom a živí nádej, že po voľbách sa Belehrad vráti k svojej euroskeptickej pozícii a priateľskej politike voči Rusku.

Vučić nemá toľko zbraní, aby zachránil kyjevský režim. V meste Novi Sad a ešte v dvoch ďalších mestách Srbska existujú sklady a podniky na výrobu nábojov do ručných zbraní, ako aj delostreleckých granátov. Granáty, ktoré tam vyrábajú však nemajú kaliber 155 mm, ktorý Ukrajina potrebuje, uvádza Slobodnaja pressa. V minulosti boli tieto zbrojné výrobné kapacity aktívne využívané v rámci juhoslovanského konfliktu a počas konfliktu medzi Srbskom a USA v ktorom sa „vyznamenala“ Dzurindova vláda, ktorá povolila prelety bombardérov naším vzdušným priestorom.

Srbský postoj však je zrejme pomerne pragmatický v súvislosti s tvrdým nátlakom zo strany USA a európskych elít. Treba si navyše položiť otázku, či Rusko môže zaručiť bezpečnosť Srbska? Odpoveď na ňu dali Američania, keď pred štvrťstoročím bombardovali Belehrad. A ak Rusko nemôže zaručiť ich bezpečnosť, tak sa Srbi snažia vyhnúť konfliktu s USA a EÚ, ako len môžu. Hoci dnes je ruská armáda vďaka sankciám a bojovým skúsenostiam z konfliktu na Ukrajine rádovo silnejšia, tento konflikt ju plne zamestnáva. Navyše majú USA na srbskom území v Kosove (Slovensko ako aj ďalších päť krajín EÚ samostatnosť Kosova doteraz neuznali) masívnu vojenskú základňu Camp Bondsteel. Nachádza sa v blízkosti mesta Ferizaj/Uroševac a slúži ako veliteľstvo mnohonárodného práporu pod vedením USA v rámci misie KFOR (Kosovo Force) pod vedením NATO. Je to najväčšia a najdôležitejšia základňa USA na Balkáne, založená v roku 1999 Camp Bondsteel je strategicky dôležitá základňa, ktorá podporuje vplyv USA na Balkáne. V rámci misie KFOR pod vedením NATO Spojené štáty zvyčajne prispievajú približne 600 – 700 vojakmi. Tieto americké jednotky sú súčasťou širšieho mnohonárodného kontingentu KFOR, ktorý celkovo pozostáva z približne 4 500 vojakov z 27 rôznych krajín.

Nešťastné oklieštené Srbsko sa po vojne z vedúcej republiky bohatej a veľkej Juhoslávie stalo odrezaným územím bez prístupu k moru a bez nádeje. Preto je opatrný a pragmatický postoj srbského prezidenta čeliaceho opozičným nepokojom celkom pochopiteľný. Je však všeobecne mimoriadne smutné, že zásada nedodávania zbraní do konfliktných oblastí sa zjavne z medzinárodných vzťahov akosi vytratila…

Prečítajte si tiež:

• Vučić sa zlomil a prisľúbil predčasné voľby
• Vučić je pripravený predať zbrane Európe
• Srbský „majdan“ v réžii Západu? Vučić hovorí o miliardových machináciách