Snívajú o väznení ľudí za názor. Podnikli prvé kroky

Lovci nepravých čarodejníc

Len teraz sme informovali, ako samozvaní moralizátori zo združenia Reportéri bez hraníc hodili Roberta Fica do jedného vreca s niektorými svetovými diktátormi, pokiaľ ide o postoj k slobode médií. Vraj má premiér v Európe najagresívnejšiu rétoriku. No ak hovoríme o skutočnom ohrození demokratických slobôd u nás, potom treba v prvom rade ukázať práve na týchto ľudí (a ich spoločníkov), ktorí sa včera zišli na podujatí organizovanom Dávidom Puchovským cez jeho organizáciu Hoaxy a podvody, pod názvom STRATCOM UNDER PRESSURE.

To sú totiž tie legendy „boja proti hoaxom”, čo je len obyčajný hon na čarodejnice maskovaný za trendový slogan. Naď predsa zariadil vypínanie médií, ktoré mu boli proti srsti. Bez debaty, len šťuknutie vypínača OFF; koniec vášho úsilia, vašej práce, vašej snahy o nasvietenie pravdy z rôznych uhlov pohľadu.

Možno aj to šarlátové písmeno by vám na čelo vypálili, keby mohli.

Ide im o potláčanie ľudských práv

Netuším, kde sa v nich berie fanatický záujem o umlčanie názorovej inakosti. Ani tu nejdem nad tým laicky psychologizovať – hoci práve táto disciplína by nám čo-to napovedala o ich mentálnom svete; veď čo môže človeka viesť k takej posadnutosti, aby v demokratickom svete, kde nikto nikomu nič nezakazuje, organizoval konferencie o tom, ako zavádzať tvrdý postup (vrátane trestnej novely) proti údajným „šíriteľom dezinformácií”?

Presne také podujatie totiž dali dokopy.

Zúčastnili sa ho aj zahraniční hostia. Napríklad Karen Mollica, veľvyslankyňa Kanady na Slovensku, Thomas Kurz, veľvyslanec Nemecka na Slovensku, Jennifer Irish, riaditeľka Integrity Lab na Univerzite v Ottawe, Andrea Michalcová, riaditeľka Centra pro informovanou společnost.

Zo Slovenska napríklad Miroslav Wlachovský, bývalý minister zahraničných vecí, Juraj Krúpa, člen NR SR, SaS; Jaroslav Naď, bývalý minister obrany, Demokrati a Róbert Ondrejcsák, bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Domicián Zahorjan, predseda NEST Institute, Vladimír Šnídl, Denník N, Martin Klus, bývalý podpredseda parlamentu SR a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničia, Samuel Migaľ, minister inovácií, Irena Bihariová, podpredsedníčka Progresívneho Slovenska a Peter Terem, prorektor pre vedu a výskum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Martin Sklenár, bývalý minister obrany, generál Pavel Macko, bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu OZ SR a Dominik P. Jankowski, riaditeľ ekonomického a bezpečnostného výboru v parlamentnom zhromaždení NATO.

Prišli teda samí aktivisti, poväčšine hladní po pomste, po zatváraní za názor – oni si však hovoria „odborná verejnosť”.

Všetci títo ľudia vo viacerých diskusných paneloch riešili, ako účinne obmedziť šírenie pre ich politické a názorové spektrum nepohodlných názorov.

S najnebezpečnejšími myšlienkami však prišli diskutujúci v poslednom diskusnom paneli. Vystúpili profesorka Mária Bieliková z Inštitútu Kempelen pre inteligentné technológie, Peter Košinár z Esetu a Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies. Kľúčovou myšlienkou podľa organizátora bolo, že je potrebné zaviesť trestnú novelu v súvislosti s masívnym šíriteľom dezinformácií a treba byť v tejto veci tvrdší.

Rozumiete čo títo ľudia navrhovali? Zaviesť do trestného zákona nový trestný čin, ktorý by trestal za šírenie dezinformácii. Pritom, vzhľadom na to, kto ešte stále určuje čo je dezinformácia, resp. vieme presne, ktorí ľudia by o tom následne rozhodovali, vieme presne aj to, kto by šiel sedieť. Všetci, ktorí sú pre súčasnú opozíciu a jej lovcov hoaxov nepohodlní.

Umlčali by nie len médiá, ako Hlavné správy, ktoré títo “demokrati” už raz vypli, ale aj širokú verejnosť. V podstate trestne stíhaný by mohol byť hocikto, kto by si na sociálnej sieti otvoril ústa a povedal niečo, čo sa im nepáči.

Takéto názory sú mimoriadne nebezpečné pre spoločnosť, hlavne ak má mať základné atribúty demokratickej spoločnosti a takéto stretnutie, kde sa aktívne diskutuje o potláčaní iných názorov by nemalo prejsť bez povšimnutia.

Zakázať východ ako svetovú stranu

Účastníci podujatia Stratcom under pressure (vo voľnom preklade sa cítia „pod tlakom”) sú odvarení z nenávisti voči Rusku: „Som si istý, že vláda má komunikačné kanály s Ruskou federáciou,“ povedal Juraj Krúpa. A čo keď ich má? Veď ich má aj Trump aj mnohí iní svetoví politici. Je v prospech SR, mať otvorenú komunikáciu so svetovými veľmocami.

Ale im to nevysvetlíš, lebo Putina už označili za Hitlera častejšie, než označili za Hitlera samotného Hitlera…

Tiež sa treba zamyslieť, že niekto sa zaštiťuje bojom proti hoaxom ale v zásade sú mu proti srsti iba informácie, ktoré nelícujú s názormi šírenými NATO, EÚ a podobne. To samo o sebe diskvalifikuje takúto iniciatívu a robí z nej prasprostú cenzúru, nech sa to nazve akokoľvek.

Propaganda, demagógia, médiá

Zaslepene prozápadní fanatici hovoria aj o údajnom ovplyvňovaní volieb v Európe – práve Ruskou federáciou, ale dnes už ich ohrozuje aj Čína. A kým bol Trump za mier na Ukrajine, bol šíriteľom hoaxov aj on. Vedia rýchlo prispôsobiť zoznam nepriateľov aktuálnym potrebám. A vraj sa túto hybridnú vojnu darí vyhrávať len vďaka tradičným médiám!

No potěšpánbů. Takže tradičné komerčné médiá nie sú propagandistické nástroje? Veď to sú šíritelia demagógie a propagandy ako z učebnice. Akurát bol tento ich status všeobecne akceptovaný za normu – západná propaganda je horčičný plyn informovania, ktorý dýchame celkom prirodzene namiesto čistého vzduchu.

Nablýskané priestory, zlaté lustre a drahé obleky týchto ľudí sú len pozlátko, pod ktorým sa ukrýva karierizmus, hlboký predklon voči liberálnym globalistom, a zlovôľa, nepripúšťajúca otvorený diskurz a slobodnú debatu. V podstate pomaly varia v kotle niečo, čo môže mať po voľbách katastrofický dopad, ešte extrémnejší, než tomu bolo za hrôzovlády Matovič-Heger-Čaputová…