Po prvotnej chvíľke šoku v Bruseli začína druhá vlna – besnenie a vyhrážky

Najprv zo strany holandského parlamentu a neskoršie Európskej komisie typu zobrať Slovensku hlasovacie práva, zadržať čerpanie eurofondov a podobne. Toto všetko svedčí diktátorom (čo nie je prvýkrát). Správanie bez akceptovania reality slovenského priestoru bude vždy len plácaním prázdnych slov. Komu to pomáha čo myslite? A kto na tom pracuje? No predsa naši progresívni europoslanci v plnom nasadení. Odhodlane a ANTIslovensky.

Jednoducho sa správajú ako ľudia, ktorí našu domovinu, naše Slovensko úprimne nenávidia. A to až tak, že robia špinavú politiku pre Európsku komisiu. Kde môžu, tam Slovensko potopia. Som si istý, že to samozrejme nie je zadarmo. Benefity im zachutili viac než normálna práca pre Slovensko a jeho občanov, čo by sa bežne od slovenského zástupcu v europarlamente, ale aj kdekoľvek inde, prirodzene očakávalo.

Samozrejme, že po novelizácie ústavy nastala obrovská nervozita v Bruseli a v západných inštitúciách. Akoby aj nie, keďže tam vládne progresívna ideológia. Novelou Ústavy sme sa prihlásili k normálnosti, ku kresťanským hodnotám a odmietli sme tzv. hodnoty západného sveta, o ktorých kvalite sa pochybuje a hlavne: nikto nevie aké to vlastne sú.

Preto besnenie na vnútropolitickej scéne zo strany Gröhlinga, Šimečku a jeho progresívneho stáda sa stalo faktom dnešných dní. Toto je hlavná príčina (aj keď ju takto nepomenovali) k zvolávaniu generálneho štrajku.

Občania by mali rozumieť, že ide o vyvolanie tlaku na zmenu politických pomerov na Slovensku a jeho majdanizaciu. Samozrejme s réžiou zo západu. Srbská realita dneška je ukážkou kam chcú smerovať. A aj z tohto dôvodu je zrejmá návšteva Šimečku v Paríži a Bruseli. Nasatie nových pokynov. Nesmieme byt naivní, táto iniciatíva progresívno – liberálnych síl má určite podporu zahraničia. U nich má prioritu, pretože potrebujú cielene rozbíjať tvoriaci sa blok ČR – SR – MR. Nebolo by to prvýkrát, len dúfam že to, čo pripravuje parlamentná opozícia sa nerovná snahe o “prevrat” a to za každú cenu.

O tom aké bude Slovensko rozhodne občan – volič a nie druhotriedni politici z progresívno – liberálneho tábora, ktorí vedia len tárať, ale reálne nič nedokázali.