V čom je Druckerova reforma nebezpečná? Beňa pre HS: A tu vznikol najväčší rozpor – ministerstvo návrh neobmedzilo len na štátne školy

Vo verejnom priestore sa o nej hovorí už niekoľko týždňov a treba povedať, že pripravované zmeny schytávajú poriadnu dávku kritiky – nielen od politickej opozície, viacerých predstaviteľov samospráv a cirkvi, ale aj od samotných prevádzkovateľov školských zariadení, či rodičov.

Objavila sa samozrejme aj petícia, ktorá na našich zákonodarcov apeluje, aby problémové časti novely odstránili. S predstaviteľom petičného výboru sme sa rozprávali o tom, čo im na návrhu novely najviac prekáža a aké problémy by nás po jej prijatí v aktuálnej podobe čakali.

Zasahujú návrhy ministerstva tým, že cirkevné a súkromné školy majú byť zaradené do systému školských obvodov, aj do ich špecifického poslania a charakteru? Obmedzujú návrhy novely rodičovské právo na výber školy? Bol legislatívny proces prehľadný a nehrozí, že sa zmeny príjmu v zhone a budú mať nežiadúce dopady? Nebolo by rozumnejšie bolo tento návrh stiahnuť a prepracovať, než ho schváliť v zhone?

Otázok je teda viac než dosť. Odpovede si môžete vypočuť vo videorozhovore s členom petičného výboru „Naše deti a školy si nedáme“ Petrom Beňom.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

O čo v návrhu novely školského zákona ide a aké sú vaše najväčšie výhrady?

Ministerstvo tvrdí, že existujú problémy s nastavením školských obvodov. Samozrejme, nikto nemá nič proti tomu, ak sa obvody upravia tak, aby každá štátna škola mala svoj vlastný obvod a aby sa navzájom neprekrývali. Problém je v tom, že ministerstvo chce do týchto obvodov zahrnúť aj cirkevné a súkromné školy. A to už je zásadný problém, pretože cirkevná škola má svoje špecifické poslanie.

Máme tu náboženskú slobodu, ktorá zahŕňa aj právo vzdelávať sa vo viere. To nie je len o jednej či dvoch hodinách náboženstva, ale o celkovej atmosfére školy – o púťach, pobožnostiach, modlitbách na začiatku vyučovania. Teraz je október, deti sa denne modlia ruženec, aktívne prežívajú kresťanský život. To, čo sa rodičia snažia vštepovať svojim deťom doma, cirkevná škola výrazne podporuje.

Tieto školy sú špecifické a ministerstvo akoby si neuvedomovalo, že na takéto prostredie nemožno aplikovať úplne rovnaké pravidlá, ako na štátne školy. Nikto nenamieta, ak má cirkevná škola ešte voľnú kapacitu a rodičia z okolitého obvodu chcú dieťa prihlásiť. V poriadku, pokiaľ akceptujú aj duchovný program školy.

Problém je, že návrh zákona núti tieto školy uprednostňovať deti z obvodu bez ohľadu na zachovanie charakteru školy.

A tu vznikol najväčší rozpor – ministerstvo návrh neobmedzilo len na štátne školy, kde by to bolo zrejme prijateľné, ale rozšírilo ho aj na cirkevné a súkromné školy. Tým sa dostalo do konfliktu s ľuďmi, ktorí chápu, že ide o špecifický typ škôl. Takých škôl síce nie je veľa, ale ich prínos je významný.

Ak by boli nútené prijímať deti len preto, že bývajú v obvode, mohol by sa vytratiť ich charakter a naozajstní záujemcovia – rodičia, ktorí sú ochotní aj dochádzať, len aby ich dieťa dostalo kvalitné vzdelanie vo viere – by sa do školy nemuseli dostať.

Materiály z ministerstva sú už niekoľko týždňov terčom kritiky – nielen zo strany opozície a samospráv, ale aj samotných škôl. Čo im, aj vám, najviac prekáža?

Okrem obvodov ide aj o právo rodičov na výber školy. Rodičia poznajú svoje dieťa, vedia, aké má talenty, a chcú mu umožniť rozvíjať sa v prostredí, ktoré mu najviac vyhovuje. Toto právo si chceme zachovať.

Zároveň je to garantované aj v zmluvách so Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, ktoré garantujú slobodný výber školy i rovnomerné financovanie.

Nesúhlasíme so spôsobom, akým ministerstvo k téme pristúpilo. Ak štát vníma, že v školstve sú problémy a potrebuje, aby cirkevné či súkromné školy pomohli, mal by hľadať riešenia spoločne – nie hroziť, že ak nesplníte podmienky, vezmeme vám 20% financií.

To je podľa nás nesprávny prístup. Škola nie je firma, ktorá môže pri výpadku príjmov prepustiť 20% zamestnancov. Kto by potom učil deti? A nejde o malé pokuty za drobné pochybenia, ale o jednu obrovskú sankciu bez ohľadu na závažnosť.

Ďalšou zásadnou otázkou je filozofia zákona – kto je zodpovedný za výchovu a vzdelávanie dieťaťa. Malo by to byť predovšetkým rodič, štát má len pomáhať. Ak sa rodič rozhodne vychovávať dieťa doma, štát by ho nemal nútiť do škôlky, ak napríklad matka zostáva doma s mladším súrodencom.

Sú síce určité ústupky, ale stále zostáva povinné preskúšanie. Nie každé dieťa však zvládne sedieť pred cudzími ľuďmi a odpovedať im. Niektoré sa uzavrie do seba a hoci je doma šikovné, pri skúške neukáže nič.
Podobne je to aj pri domácom vzdelávaní. Takých rodičov nie je veľa, ale štát by ich mal rešpektovať.

Ďalší problém je výber riaditeľov a prechodné ustanovenia. Minister hovorí, že riaditelia nemusia robiť nič, ale podľa návrhu zákona by museli formálne zrušiť starú školu, založiť novú a presunúť všetkých zamestnancov.
Minister teda tvrdí jedno, riaditelia to čítajú úplne inak.

To len dokazuje, že text zákona nie je jasný. Celé to pôsobí, akoby sa zákon tlačil silou, čo najrýchlejšie, bez dôkladnej diskusie. Bolo by lepšie emócie upokojiť a zákon ešte prerobiť.

Návrh novely už prešiel výborom pre vzdelávanie. Prinieslo to aj nejaké pozmeňovacie návrhy?

Výbor zasadal v pondelok. Strávil som tam šesť hodín, prerokovávalo sa sedem školských zákonov. Bolo to plné emócií medzi koalíciou a opozíciou.
Niektoré pozmeňovacie návrhy vyzerajú, že zjemňujú isté ustanovenia, ale ministerstvo ich ani nezverejnilo. Poslanci ich dostali len e-mailom, ale verejnosť ich nevidela.

Národná rada ešte nezverejnila správu z výboru – a je už streda predpoludním. Tri dni sa márne snažíme zistiť, čo sa na výbore vlastne odhlasovalo, aby to mohli právnici posúdiť. Nevieme teda, s akými zmenami pôjde návrh do druhého čítania.

Čiže po troch dňoch stále nemáte žiadne informácie?

Podľa mňa ide o premyslenú stratégiu. Minister má vždy pripravený nejaký ďalší návrh v zásuvke. A keď zistí, že niečo nie je priechodné, vytiahne to ako kompromis. Lenže materiály dopredu neposkytne, takže všetci sú potom prekvapení a musia narýchlo zvažovať dôsledky.

Ste členom petičného výboru, zbierali ste podpisy proti týmto zákonom. Vieme, že ste ich už odovzdali v Národnej rade a nebolo ich málo, takmer 90 tisíc.

Presne 88 664 podpisov. Ešte stále prichádzajú oneskorené zásielky, takže reálne ich bude viac. Petíciu sme už ale museli odovzdať, pretože sa začínala schôdza Národnej rady a nevedeli sme, kedy sa zákony dostanú na program.

Včera o 13. hodine, keď sa schôdza začala, sme odovzdali 15 škatúľ – 12 tisíc hárkov z celého Slovenska. Ľuďom patrí veľká vďaka.

Ako dlho trval zber podpisov?

Začali sme 2. septembra a už okolo 16. septembra začali hromadne prichádzať obálky. V prvých dvoch týždňoch prišlo asi 79 tisíc podpisov, v ďalších dvoch týždňoch ďalších 9 tisíc. Celkovo sa teda podpisy zbierali približne mesiac.

To nie sú malé čísla. Myslíte si, že sa poslanci budú petíciou reálne zaoberať?

Verím, že áno. Niektorí poslanci, ktorí sú proti návrhu, tú petíciu určite ako argument použijú. Otázne je, ako sa zachovajú koaliční poslanci – či uveria ministrovmu ubezpečovaniu, že všetko je v poriadku a že obavy sú len „strašiaci“. My si myslíme, že sú reálne.

Ide o vzdelávanie našich detí, nemôžeme riskovať, že kvalitné školy sa dostanú do finančných problémov alebo že rodičia stratia možnosť vybrať pre dieťa školu, ktorá rozvíja jeho talenty. Bude dôležité sledovať, čo sa nakoniec schváli a čo to prinesie v praxi.

Vie sa, kedy by mali poslanci o týchto zákonoch hlasovať?

Presný termín zatiaľ nie je. Program sa prejednáva bod po bode. Možno sa začne ešte tento týždeň, možno až na budúci. Hlasovanie očakávame práve v budúcom týždni.