Vylúčenie Smeru z európskych „socialistických“ štruktúr negatívne nevníma ani europoslanec Ľuboš Blaha, práve naopak. Tento krok považuje za oslobodenie – vzhľadom na to, kam sa súčasná ľavica v Európe posunula a akú má agendu.

V rozhovore pre Hlavné správy opisuje odklon európskych socialistov od tradičných hodnôt sociálnej spravodlivosti, keď namiesto pomoci chudobným riešia progresívne témy ako LGBTI agenda či Green Deal.

Takisto opisuje plány na vznik novej frakcie v Európskom parlamente, ktorá by mala zjednocovať národne orientované ľavicové hnutia. Prácu EP hodnotí kriticky a tvrdí, že z niekdajších vážených inštitúcií sa stala len „geopolitická bublina“, ktorá rozdáva ocenenia – ako napríklad Sacharovova cena – viac podľa ideologických sympatií, než zásluh.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s europoslancom za Smer-SSD, PhDr. Ľubošom Blahom, PhD.

(Nahrávané 16.10.2025) V týchto dňoch majú európski socialisti na kongrese v Amsterdame zo svojich radov vylúčiť stranu Smer-SSD. Premiér Fico sa vyjadril v zmysle, že nič lepšie sa Smeru ani stať nemohlo, vzhľadom k tomu, kam sa „ľavica“ za ostatné roky posunula.

Smeru sa nemohlo stať nič lepšie, než že konečne odíde z týchto socialistických štruktúr – a hovorím to ako celoživotný ľavičiar. Strana európskych socialistov už celé roky nemá s ľavicou nič spoločné.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Ja som pokračovateľom tých socialistických hodnôt, ktoré na Slovensku reprezentovali ľudia ako Laco Novomeský, Gustáv Husák, Vladimír Clementis, Mináč… Títo ľudia hovorili o silnom sociálnom štáte, pomoci chudobným, o vyrovnávaní majetkových rozdielov a o boji za mier. To boli ľavicové hodnoty.

Dnes západní „socialisti“ riešia len témy ako gejovia, transsexuáli, migranti či Green Deal. To už nemá s klasickou robotníckou ľavicou nič spoločné. Marx, Che Guevara a ďalší veľkí ľavicoví hrdinovia sa musia v hroboch obracať, keď vidia, čo sa zo sociálnej demokracie stalo.

Keď som sa dozvedel, že nás idú vylúčiť zo strany európskych socialistov, doma som otvoril šampanské a stiahol celú fľašu – bolo čo oslavovať.

Samozrejme, mrzí ma, že tá povojnová sociálna demokracia, ktorá bola umiernenejšia a mala veľké osobnosti – Willy Brandt, Bruno Kreisky, Olof Palme… Títo lídri bojovali za mier, za dobré vzťahy so Sovietskym zväzom, za sociálny štát, družstevnú ekonomiku a rovnosť. Potom však prišla postmaterialistická „ľavica“, ktorá sa úplne odtrhla a stala sa progresívno-liberálnou.

To už nie je ľavica, to je čistý liberalizmus. Dnes riešia len gender a LGBTI agendu. Preto som rád, že Smer sa zbavuje tejto „väzenskej gule“. My sme iní. Ako povedal Robert Fico – sme vlastenecká, tradičná ľavica. Veríme v rodinu, silný štát a spoločenskú solidaritu. Nie v liberálne experimenty, ktoré sú na Západe také módne.

Aj v iných krajinách sa prebúdza konzervatívna ľavica – napríklad v Nemecku okolo Sahry Wagenknechtovej. Ľudia pochopili, že niečo nie je v poriadku, keď robotníci volia krajinu pravicu, Le Penovú vo Francúzsku či AfD v Nemecku. To sú predsa bývalí voliči ľavice. Ale dnešné západné „ľavicové“ strany volia skôr bohaté deti z miest, oblečené do dúhových zástav. To je absurdné.

Píšem o tom aj vo svojich textoch, spolupracujem na tejto téme s českým filozofom Petrom Drulákom. Spolu sa snažíme oživiť národné a vlastenecké prúdy ľavicového razenia. Pretože ekonomický rozpor medzi ľavicou a pravicou je stále aktuálny, aj keď ho dnes prekrývajú kultúrne vojny či globalizácia. A keď príde ďalšia hospodárska kríza – a ona príde – ľudia zistia, že rozdiel medzi ľavicou a pravicou má stále zmysel.

Smer je a bude konzervatívna, tradičná ľavica, mierová strana, slovenská sociálna demokracia. A preto sme radi, že odchádzame od týchto čudákov z Bruselu.

Čo sa týka Europarlamentu, premýšľate nad nejakou frakciou, či už o vstupe do nejakej existujúcej alebo sa môže vytvoriť niečo nové? Byť v EP nezaradený vraj nie je ideálne a efektívne, budete to riešiť?

Po rokoch fungovania v europarlamente môžem povedať, že byť vo frakcii nie je žiadna výhra. My už teraz nie sme v žiadnej – zo socialistov nás dávno vylúčili, a teraz aj oficiálne zo strany európskych socialistov. Ľudia si to často mýlia, ale ide o dve rôzne organizácie.

Ako opozícia nemáme o nič menej možností vystúpiť než členovia frakcií. Aj tam majú napokon poslanci jedno vystúpenie za týždeň – na tom sa nič nemení.

Navyše, vládnuca väčšina v europarlamente – liberáli, socialisti, kresťanskí demokrati, zelení – opozíciu úplne ignoruje. Opozičné frakcie ako Patrioti alebo ESN nedostávajú žiadne pozície ani priestor. Takto sa správajú „demokrati“ v Bruseli.

Nemá preto zmysel ísť do nejakej pravicovej frakcie a poprieť vlastné hodnoty. My sme ľavica. Máme síce s niektorými frakciami podobné postoje – napríklad k vojne, migrácii či LGBTI agende – ale v iných témach, ako ekonomika či Izrael, sú naše postoje úplne odlišné. Oni sú prokapitalistickí, proizraelskí a často až antikomunistickí. Nedá sa to zladiť.

Robert Fico to povedal jasne – nepôjdeme do žiadnej pravicovej frakcie. Logicky teda ostáva jediná možnosť – vznik novej, vlastnej frakcie. Na tom pracujeme už dlhšie – s podobne zmýšľajúcimi stranami z Nemecka, Česka a ďalších krajín. Spája nás odpor voči vojne a požiadavka, aby EÚ prestala zbrojiť na úkor sociálnych práv. Chceme, aby sa vrátila k mierovej politike a sociálnym hodnotám.

Táto iniciatíva sa zatiaľ len formuje. Najskôr sa to môže zrealizovať po takzvanom „midterme“, teda v polovici funkčného obdobia europarlamentu, keď sa nanovo rozdeľujú funkcie a pozície. To bude vhodný moment, aby takáto frakcia mohla oficiálne vzniknúť.

Aj keby sa to zatiaľ nepodarilo, kvalita našej práce sa tým zásadne nezmení, opozícia je tu aj tak vylúčená zo všetkých procesov. Ale má to zmysel, pretože musíme zachrániť skutočnú ľavicu. Ak sa podarí vytvoriť novú platformu tradičnej, mierovej, sociálnej ľavice, bude to signál, že ešte nie je koniec.

Na Slovensku, našťastie, ľudia stále chápu, že ľavica znamená silný štát, sociálnu spravodlivosť a solidaritu. Nie progresivizmus. U nás má ľavica ešte dobré meno – a tak to má zostať.

Boli v ostatných dňoch nejaké veci, či už z Bruselu alebo Štrasburgu, ktoré vás „zdvihli zo stoličky“?

Práve dnes sme na zahraničnom výbore schvaľovali nominácie na Sacharovovu cenu. Kedysi ju dostal aj Alexander Dubček. Svojho času to bola vážená cena, ale dnes ju dávajú len tým najväčším bláznom, akí sa vo svete pohybujú. Minulý rok ju dostala venezuelská „opozičná“ milionárka Machadová, ktorá podporuje Netanjahua a genocídu v Gaze – a teraz dostala aj Nobelovu cenu za mier. To je vrchol cynizmu.

Podobne, aj Sacharovovu cenu už zneužívajú – rozdávajú ju bieloruským alebo gruzínskym opozičníkom, len aby podporili geopolitické záujmy Západu. Jediný normálny návrh tento rok boli palestínski novinári, ktorí zomierali pri práci – ale tí, samozrejme, nakoniec neprejdú.

Je smutné, ako sa z týchto ocenení stali politické nástroje. Kedysi mali cenu a vážnosť, dnes sú len fraškou. Od čias, keď dali Nobelovu cenu Obamovi – ktorý za svojho prezidentovania bombardoval pol sveta – sa to celé zosmiešnilo. Dnes už sa tomu smeje celý svet.

Európsky parlament sa čoraz viac mení na karikatúru. Z inštitúcie, ktorá mala kedysi aspoň punc vážnosti, sa stáva bublina odtrhnutá od reality. A presne preto musí vzniknúť nová, autentická ľavica, ktorá sa bude ozývať aj z malej krajiny, ako je Slovensko.

Prečítajte si tiež:

• Strana európskych socialistov definitívne vylúčila Smer-SD. Premiér reaguje
• Leyenová bude čeliť opäť odvolávaniu. Blaha pre HS: Jednoducho, táto osoba nemá na čele EK čo robiť! A dôvody sú aj iné