Bratislava 13. januára 2019 (HSP/Foto:Katol Jerguš)

Svätý Klement, najstarší svätý Otec apoštolský, narodil sa v prvom storočí v Ríme z pokolenia židovského, lebo sám volá seba potomkom Jakubovým. Otec jeho menoval sa Faustin, matka Matilda

Keď svätý Peter apoštol prišiel r. 42. do Ríma, obrátil ho na kresťanskú vieru, vyučil a pokrstil. A keď svätý Pavol apoštol prišiel prvý raz do Ríma r. 61, vyznačoval sa svätý Klement medzi prednými horliteľmi v povznesení svätej cirkvi v tom svetovom meste, ako sám apoštol naznačuje to v liste svojom Filipanom :

„Tak prosím i teba, verný druh, pomáhaj im, ktorí pracovali so mnou v evanjeliu s Klementom a inými pomocníkmi mojimi, ktorých mená sú v knihe života.“

A tak bol Klement horlivým učeníkom svätých Petra a Pavla a podporoval ich v ťažkom diele apoštolskom s prítulnou oddanosťou. Otcovia cirkevní, najmä Hieronym, menujú Klementa mužom apoštolským, a Klement Alexandrinský nazýva ho apoštolom. Tertullian, učiteľ cirkevný z tretieho storočia, rozpráva, že svätý Peter posvätil v Ríme troch zbožných mužov za biskupov, aby počas ciest jeho apoštolských, ku iným cirkevným obciam konaných, zastupovali ho a strážili nad stádom veriacich v Ríme. Po smrti mučeníckej svätého Petra  riadil z nich prvý cirkev so stolice svätého Petra, svätý Linus a síce za 11 rokov, za ním nasledoval druhý z nich svätý Kletus či Anakletus, po ktorom r. 90. zasadol tretí z nich svätý Klement na tú stolicu pápežskú, ktorý zastával úrad najvyššieho pastiera v cirkvi za desať rokov.

Správy o blahonosnom účinkovaní Klementa ako najvyššej hlavy cirkvi sú veľmi skromné, lebo úradovanie jeho padá do veľmi búrlivej a ťažkej doby, keď zúrili proti kresťanom ukrutní cisári a tyrani Domician a Trajan. Toto krvavé prenasledovanie kresťanov zasahovalo i do najoddialenejších krajov rozsiahlej ríše rímskej, ale ono zapríčiňovalo veľkú starosť svätému Klementovi i v samom Ríme, kde početní vznešení kresťania vykrvácali a to i príslušníci dvoru cisárskeho. Senátor a konsul Flavius Klemens, pokrvný cisárov, bol zavraždený, že vyznával vieru a učenie Pána Ježiša Krista, manželka jeho Flavia Domitilla vypovedaná bola na ostrov Pandatariu a vnučka, svätá panna Domitilla do Poncie, kde boli k smrti utrýznené. Bohaté majetky ich osvojil si tyranský pokrvný cisár Domician. Kresťanská krv tiekla potokmi. I svätý Ján apoštol bol uväznený v Efeze a dovlečený do Ríma, i hodený do vriaceho oleja pred bránou Latinskou, ale keď ostal zázračným spôsobom neporušený, poslaný bol do vyhnanstva na ostrov Pathmos. Medzitým pôsobil svätý Klement požehnane počas krvavého prenasledovania pod zverským Domicianom.

Učenie, ktoré počul z úst učeníkov a apoštolov Spasiteľových, skvelé príklady cností, ktoré obdivoval jako učeník ich, pôsobili na srdce jeho, že nasledoval vo všetkom šľapaje ich, starostlivo strážil nad cirkvou Božou, neúnavne rozširoval ju a pracoval na obrátení pohanov a Židov, i staral sa o čistotu učenia a o jednotu cirkvi. Hovorí sa o ňom v ústnom podaní, že mal naznačené mená všetkých, chudobných a napomáhal ich štedro. Rozdelil mesto Rím na sedem čiastok a v každej ustanovil pisára, ktorý, mal spísať skutky a utrpenie svätých mučeníkov, ktorí vykrvácali za vieru v Spasiteľa božského. Posielal mnohých mužov apoštolských do Španielska a do Gallie, i do iných krajín, aby tam rozširovali učenie Kristovo. Dobrotivý Boh podporoval zázračne práce jeho. V Ríme žil bohatý a urodený muž, menom Sisinius. Vlúdil sa ako horlivý pohan do podzemných katakómb, kde sa odbavovali služby Božie, aby zvedel, čo sa deje tam a či nachádza sa tam i manželka jeho. Boh potrestal zlomyseľného pohana náhlou slepotou. V úzkostiach vyznal, že je pohan a prosil, aby zaviedli ho domov. Svätý Klement pristúpil k nemu, vzdychol skrúšene k Bohu, poznamenal ho svätým krížom a Sisinius prehliadol. S telesnými očami otvorili sa i duševné. Vyučený vo svätej viere bol pokrstený a stal sa horlivým kresťanom, príklad jeho nasledovali mnohí vznešeného rodu pohania rimskí. Svätý Klement napísal viacej spisov, medzi nimi dva listy o panenstve a mládenstve, o ktorých zmieňuje sa svätý Hieronym vo spise svojom proti Joviniánovi a ktoré boli odhalené v osemnástom storočí v sýrskom rukopise Nového Zákona.

Protestant Vetstein, ktorý odhalil tieto listy, uznáva, že svätý Klement ináč zmýšľal o panenskom živote a najmä o bezženstve kňažstva než Luther, i dokladá:

„Nie je dokázané, že tento pápež mal nepravdu, keď takto zmýšľal. Keď niekto zrieka sa toho, čo právom môže požívať, aby sa úplne a s väčšou voľnosťou venoval cirkvi, nenahliadam, že by nemal očakávať za to i väčšiu odplatu v budúcom živote.“

Ale ešte dôležitejší je pre časy naše spis svätého Klementa, ktorý poslal toho času z Ríma, ako hlava cirkve, veriacim a kňazom cirkevnej obce v gréckom meste Korinte, ktorá sa k nemu, ako ku pápežovi obrátila s prosbou, a to vtedy, keď Ján apoštol ešte žil, aby vyrovnal spor, vzniklý medzi nimi. V Korinte zapríčinili niektorí nespokojenci roztržku zo závisti proti najzaslúžilejším a najcnostnejším kňazom a prenasledovali ich tak dlho osočovaním a úskokmi, kým zbožní kňazi neboli pozbavení úradov. Táto roztržka zapríčiňovala svätému Klementovi veľké starosti. A keď cirkevná obec obrátila sa k nemu s prosbou, aby vyrovnal neblahý spor, napísal menom všeobecnej cirkvi roku 96. list pastiersky, ktorý je dôkazom, akú vážnosť požívala už toho času stolica Petrova v celej cirkvi. A tento list bol v takej všeobecnej vážnosti, že sa dlho čítaval popri svätom Písme pri službách Božích v zhromaždeniach a chrámoch kresťanských. V tomto liste pastierskom svätého Klementa zračí sa zriedkavá znalosť jeho ľudí, plný duch moci a dôstojnosti apoštolskej, výrečnosť, hlboká učenosť a klasická zbehlosť v gréckej reči.

V úvode ľutuje, že následkom častých utrpení a počas prenasledovania kresťanov nemohol obrátiť pozornosť svoju k neblahým neporiadkom a roztržkám v Korinte, ktoré zapríčinili niektorí samovoľní veriaci a chváli skoršie kresťanské mravy v cirkevnej obci, keď zjednotení v kresťanskej láske, vzdialení od pýchy a ctižiadosti, v pokore a poslušnosti poslúchali všetci veriaci starostlivé slovo Božie a prechovávali v srdciach svojich, keď rozpálení horlivosťou, aby snažili sa po dokonalosti a konali dobro, obsiahli dar Ducha svätého v plnej miere a slúžili za krásny príklad ako obec, posvätená Bohu všetkým kresťanom. On písal:

„Vtedy prebýval pokoj nebeský medzi vami, a túžba vaša po dobročinnosti a spravodlivosti bola nenasýtna, a Duch svätý prebýval v srdciach vašich. Plní svätej vôle a zbožnej dôvery pozdvihovali ste vtedy ruky svoje k najmilosrdnejšiemu Bohu, aby bol milostivým vám a ráčil odpustiť hriechy, ktorých dopustili ste sa proti vôli svojej zo slabosti ľudskej. Vtedy horlili ste v modlitbe za veľké bratstvo veriacich, aby zachránený bol počet vyvolených Božích v milosti a svedomí. Žili ste medzi sebou ako bratia v kresťanskej prostote a zabúdali ste na každé obrazenie. Každé straníctvo, tieň roztržky boli vám zločinom. Smútok panoval medzi vami nad priestupkami bratov vašich, a bieda chudobných bola i biedou vašou. Hotoví ku každému dobrému skutku, okrášlení zbožnosťou a vznešenými cnosťami pôsobili ste vtedy v bázni Božej na spasení svojom, a zákony Božie napísané boli v srdciach vašich.“

Potom napomína svätý Klement Korinťanov dojímavými slovami a dôkazmi, aby stránili sa nesvornosti, zvady a roztržky, aby činili pokánie, vykonávali kresťanskú lásku, znášali sa srdečne a pokorne medzi sebou, aby sa poddávali a boli poslušní pravým predstaveným svojím, i aby zachovávali podriadenosť a potrebnú svrchovanosť v cirkvi. On píše:

„Kresťan je majetkom tých, ktorí sú pokorní a nepozdvihujú sa proti stádu Kristovmu. Barla vyvýšenosti Božej – Pán náš, Ježiš Kristus, neprišiel v nádhere chvastania sa alebo vysokomyseľnosti, ale v pokore ako Duch svätý predpovedal o Ňom.“  Potom pokračuje:

„Nasledujte ctihodné vodítko povolania svojho a obracajte neodvratne zrak svoj na Krv Kristovu, a berte si na srdce, ako vysoko váži si Boh túto Krv, ktorá bola vyliata ku spaseniu nášmu, a ktorá zapríčiňuje milosť smierenia u všetkých ľudí.“

Poukazuje, že i svätí Starého Zákona stali sa týmto spôsobom veľkými a slúžiť môžu im za príklad, hodný nasledovania. On píše:

„Všetci patriarchovia dosiahli slávu a veľkosť nie skrze samých seba, alebo skrze skutky, ktoré konali v svätosti srdca; ale skrze vôľu Božiu. Tak i my povolaní sme v Kristu Ježišovi skrze vôľu Jeho, bývame ospravedlnení nie skrze samých seba, alebo skrze múdrosť a rozumnosť svoju, alebo skrze nábožnosť, alebo skrze skutky, ktoré sme činili v svätosti srdca, ale skrze vieru, skrze ktorú učinil nás od počiatku Boh, Všemohúci. Nech je sláva Jemu na veky vekov. Čože budeme robiť teda, milí bratia? Či prestaneme konať dobré skutky a opustíme lásku? Nech nedopustí to nikdy Boh, aby sa prihodilo toto nám, ale my chceme podujímať s namáhaním a vytrvalosťou duše, aby sme dokonali každý dobrý skutok. On sám, Stvoriteľ a Pán všetkých vecí, raduje sa nad skutkami Svojimi .“

 Aby poučil ich, že majú byť poslušnými Bohu, poukázal na zjavy v prírode Božej , i na posledný súd a na vzkriesenie z mrtvých. On píše:

„Hviezdy nebeské postávajú na dráhe svojej, ktorú vykázal im Boh, zem donáša v poriadku pokrm pre všetky tvory; more zostáva v medzách svojich, beh ročný v premene svojej a pramene vytekajú ustavične. Toto všetko jestvuje v pokojnom poriadku k úžitku nášmu dľa vôle Božej. Podobne jestvuje cirkev Ježiša Krista tak, že zachovávaná býva ustanovizeň a svornosť v láske, ako to nariadil Zakladateľ Boží. A preto jeden nech je poddaný druhému podľa daru milosti, ktorý mu bol udelený. Mocný nech neopovrhuje slabým, a slabý nech má úctu oproti mocnému. Bohatý nech napomáha chudobného, a chudobný nech ďakuje Bohu, že sú zámožní, ktorí odpomáhajú nedostatku jeho. Múdry nech preukazuje múdrosť nie v márnivých slovách, ale v skutkoch. Pokorný nech nechváli seba cnosťami svojimi, ale nech ponechá, aby druhí vydávali svedoctvo o tom. Triezvy nech sa nepovyšuje, ale nech hľadí vždy na Toho, ktorý poprial mu dar striezlivosti. Rozvážme si, z akej lásky pochádzame, ako a akí vstúpili sme na tento svet akoby z hrobu a z temnosti. Ten, ktorý stvoril a učinil nás, uviedol nás na svet svoj, mal už prichystané dobrodenia pre nás prv, než sme boli učinení. Lebo máme všetko od Neho, treba je, aby sme ďakovali Mu za všetko, ktorému nech je sláva na veky!“ A ďalej píše Klement:

„Preto, premilí, uvažujme na mysli, čo sluší sa od nás Pánu nášmu, Ježišovi, ktorého krv tiekla za nás! Preukazujme úctu predstaveným svojím, a ctime starších svojich. Vychovávajme mládencov svojich v bázni Pánovej, a uvádzajme panny ku všetkému dobrému, k milostnej a čistej cudnosti, k opravdivej dobrosrdečnosti. Učme ich, aby krotili jazyk svoj i aby nepovoľovali priateľstvu svojmu miestu zmyselnej náklonnosti, ale aby milovali všetkých, ktorí žijú v zbožnosti. Vštepujte do sŕdc dietok svojich čistú lásku k Ježišovi, aby nahliadli, čo môže pokorné smýšľanie u Boha, ako on váži si cudnú lásku, a jak krásna i vznešená je bázeň Božia, ktorá oduševňuje všetkých, ktorí sväto s čistým srdcom prežívajú v nej. Bratia moji, a ako že dôjdeme ku takému cnostnému životu, ktorý zadováži nám niekdy blahoslavenstvo dietok Božích? Keď zachováme vždy myseľ svoju vo viere v Boha a budeme sa usilovať vykonávať najsvätejšiu vôľu Jeho vo všetkých skutkoch svojich. Toto je cesta, na ktorej dostaneme sa k spáse svojej, ku Ježišovi Kristovi, najvyššiemu to Kňazovi, ktorý posilňuje nás v slabosťach našich a teší nás v biedach našich pozemských. Pozdvihujme skrze Neho pevný zrak svoj k výsosti nebeskej a rozjímajme v Ňom akoby v zrkadle slávu Božiu! Skrze Ježiša dosiahne nerozumná a zatemnelá myseľ naša podivné svetlo, a ten, kto má lásku Kristovu, zachováva príkazy Božie. Kto môže opisovať dôstojne túto lásku k Ježišovi? Ona spojuje nás s Bohom, ona prikrýva hriechy naše, ona trpí všetko, ona znáša všetko so zhovievavosťou. V tejto láske niet nič nízkeho, nič chvastavého . Láska nezná žiadnej roztržky , nevzburuje sa, robí všetko v svornosti, a skrze ňu stali sa všetci vyvolení dokonalými. Bohu nie je nič milé a príjemné bez lásky. Pán zaujal sa nás v láske, z lásky k nám obetoval Ježiš krv Svoju, telo Svoje za telo naše, život Svoj za život náš. A ktože nadobudne si túto lásku, keď Boh neudôstojní ho k tomu? Preto vzdychajme a prosme, aby sme živí boli, ako hodní Boha, v láske, a nie dľa náklonnosti ľudskej. Blahoslavení sme, najmilejší, keď zachovávame príkazy Božie v svornosti lásky: tak budú odpustené nám i hriechy naše z lásky! Také blahoslavenstvo dosiahnu vyvolení Boží skrze Ježiša, Pána nášho, Jemu nech je sláva od večnosti na veky.“

„Teda bojujme, aby sme boli pripočítaní k tým, ktorí trpia i očakávajú Ho, aby sme boli účastnými na zasľúbených daroch. Ako sa stane to, najmilejší? Keď zmýšľanie naše skrze vieru obracia sa k Bohu, a skúma, čo je milé Jemu a príjemné, keď plníme vôľu Jeho a nasledujeme Ho na ceste pravdy; i keď odvrhujeme od seba každú nespravodlivosť a priestupok, lakomstvo, zvady, zlosť, úskoky, klamstvo, pošuškávanie, nenávisť Boha, spupnosť, pýchu, márnú česť a lásku k márnomyseľnosti. Lebo tí, ktorí činia toto, sú ohavnými pred Bohom; a nielen tí, ktorí činia podobné, ale i tí, ktorí schvaľujú skutky ich . 36.).“ A zakončuje týmito slovami:

„Toto je cesta, najmilejší, na ktorej nájdeme Spasiteľa svojho, Ježiša Krista, najvyššieho Kňaza obetí svojich, Ochrancu a Podporcu slabostí svojich. Skrze Neho pozdvihujme stály zrak k výške nebeskej, v Ňom jakoby v zrkadle spatrujme nepremenlivú najvyššiu tvár Božiu! Skrze Neho otvorené boly oči srdca nášho! Skrze Neho chcel Boh dať zakúsiť nám nesmrteľné poznanie, ktorý je odleskom slávy Jeho !“

Tento dojímavý list pastiersky pápeža Klementa I. dobre pôsobil v rozvadenej cirkevnej obci korintskej, lebo hneď zatíchol spor po obdržaní jeho a on je spolu skvelým dôkazom pre nadvážnosť pápežskej stolice rimskej už na úsvite cirkvi. Klement, ktorý nedal sa zastrašiť krvavým prenasledovaním za panovania ukrutného Domiciana a trpezlive niesol všetky nátisky a nebezpečenstvá, vydýchol si pri zavraždení tyrana, ktorého sama manželka dala roku 96 zabiť, keď siahal i na život jej. Nástupca jeho, šľachetný Nerva, panoval mierne, on vážil si kresťanov, poprial im pokoja a požadoval iba od nich a od Židov osobné dane, ako  cisári Vespasian a Títus. Svätý Klement usilovne pracoval slovom a skvelým životom svojím na povznesení cirkvi v Ríme. Horlivému učinkovaniu jeho podarilo sa získať mnohých pohanov, ktorí odriekli sa modiel a stali sa nasledovníkami Kristovými. Roku 98. zomrel šľachetný Nerva a cisárom rimským stal sa Trajan, ktorého prijal Nerva za syna. Zo začiatku neprenasledoval kresťanov a panoval múdro i spravodlivo. Všemožne vynasnažoval sa, aby povzniesol moc a slávu dŕžavy rimskej, preto neskôr chcel i pozdvihnúť bohoslužbu pohanskú, ktorá veľmi poklesla a ktorá s vladárením bola úzko spojená. Vydal rozkaz, ktorým zakazovaly sa tajné spolky, k takým spolkom pripočítaly pohanské úrady i tajné schôdzky kresťanov, v ktorých odbavovali služby Božie. Pohania začali zúrivo prenasledovať kresťanov a cisár Trajan, ktorý oddal sa opilstvu, nebránil úradníkom svojím, aby mučili a vraždili nevinných kresťanov. Roku 100. začal i sám prenasledovať kresťanov, keď vydal prísny rozkaz proti vyznavačom Kristovým. Svätý Klement známy bol ako hlava cirkve, ktorý pokrstil premnohých vznešených Rimanov. I bol uväznený.

Cisár Trajan vyniesol výrok súdu, že má obetovať bohom štátnym, alebo ísť do vyhnanstva cez more do Korsunu Tauridského. Svätý Klement nebol v rozpakoch pri vynesení súdu; ale ďakoval milostivému Bohu, že dal trpieť mu pre svätú vieru, a vyvolil si vyhnanstvo. Sputnaný okovami odvedený bol pápež na Krym do mesta Chersonesu pri Čiernom mori. Vo vyhnanstve našiel Klement 2000 kresťanov, ktorí tiež vypovedaní boli ta pre vyznávanie Krista Pána, aby pracovali v okolí v kameňolomoch mramorových. Nešťastní kresťania privítali radostne pápeža ako anjela, poslaného z neba. Úbohí väzni trpeli veľkú biedu a trápenie. V okolí, kde pracovali, nebolo pitnej vody, i nútení boli donášať ju z ďaleka. Keď to počul svätý pápež, dal sa do skrúšenej modlitby. A hľa, uzrel na blízkom skalnatom vrchu baránka, ktorý hrabal prednou pravou nohou. Kresťania dali sa kopať na rozkaz pápeža na tom mieste; ale márne, lebo voda neukazovala sa. Svätý Klement prežehnal miesto, pochytil rydlo a začal kopať v skale. I vyrinul sa hneď hojný prameň čerstvej vody. Následkom tohto zázraku obrátili sa na svätú vieru mnohí okolití pohania, borili chrámy svoje modlárske a začali staväť chrámy pravému Bohu na polostrove Tauridskom. Keď dopočul cisár Trajan, že v okolí mesta Chersonesu vzmáhajú sa povážlivým spôsobom kresťania, vyslal ta úradníka, menom Aufidiana, i naložil mu prísne, aby nútil všetkými možnými prostriedkami kresťanov k zapreniu Krista Pána a učenia Jeho, a porúcal chrámy kresťanské. I nastalo krvavé prenasledovanie kresťanov na Kríme. Svätý. pápež Klement povzbudzoval veriacich ku stálosti vo viere. Mnohí kresťania boli hrozne umučení.

Sudca rimský nahneval sa na horlivého muža Božieho a oznámil vec Trajanovi, ktorý naložil, aby usmrtil svätého pápeža. Aufidian dal poviazať svätého Klementa, upevniť na hrdlo jeho ťažkú železnú kotvu a uvrhnúť do Čierneho mora. To stalo sa dňa 23. novembra roku 101. Kresťania, ktorí stáli na brehu morskom, modlili sa skrúšene, aby milostivý Boh poprial im vyhľadať telo drahého otca duchovného. A Boh vyslyšal prosby ich. Keď sa ešte modlili, vstúpilo more na 3000 krokov od brehu. A hľa, objavilo sa im telo svätého Klementa v priehlbine mramorovej, ktorá podobala sa kaplnke hrobovej, a pri ňom kotva. Nábožní kresťania vyzdvihli telo svätého Klementa a pochovali ho na blízkom ostrovku v Čiernom mori neďaleko Chersonesu a vystavili neskôr nad hrobom jeho chrám Boží, v ktorom konávali sa služby Božie. Mnohé divy stávali sa pri ostatkoch jeho a mnohí pútnici navštevovali chrám. V pozdejších časoch vyvrátené bolo mesto Korsun divokými kočovnými národami a s ním zrútený bol i chrám sv. Klementa a upadol do zapomenutia. V deviatom storočí zavítal v tie kraje sv. Cyril, apoštol Slovanov, našiel roku 861 ostatky svätého pápeža Klementa, uložil ich do drahocennej schránky a nosil na cestách svojich apoštolských. Keď založil mohutnú svätú cirkev u Chazarov na Kryme, prišiel roku 863 s bratom svojím Metodom na Veľkú Moravu, doniesol ostatky svätého Klementa sebou, i ohlasovali spolu  Evanjelium a pokrstili celý národ. Roku 868 vybrali sa do Ríma s ostatkami svätého Klementa. Pápež Hadrian II. privítal ich so všetkým kňažstvom veľmi skvele.

Ostatky svätého Klementa uložené boli s veľkou slávnosťou do chrámu, ktorý už v piatom storočí vystavaný bol v Ríme ku pocte tohoto nepremoženeho svätého mučeníka a ktorá i dnes náleží ku hlavným chrámom rimským.

Svätý Klement, ktorý náleží k Otcom apoštolským a ktorý od najstarších časov ako veľký mučeník pripomínaný býva v kánone svätej omše, napísal okrem spomenutého listu ku Korinťanom a mimo dvoch pripomenutých listov na mládencov a panny ešte i nasledujúce dľa udania ústneho podania: preklad listu svätého Pavla Židom; 5 listov dekretalných; 10 kníh Poznania; 9 homilií; Kánony apoštolské.

Svätý Klement vyobrazuje sa v rúchu pápežskom, v pravej ruke drží knihu, na ktorej je znamenie kríža, v ľavej ratolesť palmovú, vedľa neho je kotva, ako nástroj smrti jeho mučeníckej. Svätý Klement horel neuhasiteľným ohňom lásky k Bohu a bližným. A táto láska ponúkala ho ustavične pracovať na šírení slávy Božej a duševného spasenia ľudí. V liste svojom píše Korinťanom:

„Skrze Ježiša dosiahne nerozumná a zatemnelá myseľ naša podivné svetlo, a ten, kto má lásku Kristovu, zachováva príkazy Božie. Ona spojuje nás s Bohom, ona prikrýva hriechy naše, ona trpí všetko, ona znáša všetko so zhovievavosťou. V tejto láske niet nič nízkeho. Láska nezná o žiadnej roztržke, nevzburuje sa, robí všetko v svornosti, a skrze ňu stali sa všetci vyvolení dokonalými. Bohu nie je nič milé a príjemné bez lásky.“

On ozdobený takouto láskou plnil horlivé povinnosti najvyššieho pastiera v cirkvi a neľutoval ťažké a obťažné práce svoje, lebo dobre vedel, že ony prinesú veľký úžitok a že skrze ne očakávať môže večnú odplatu v nebi. Hľa, svätý Andrej apoštol, keď bol pribitý na kríž a na ňom za dva dni visel živý, kázal slovo Božie tak dlho z kríža, dokiaľ nevypustil ducha. Svätý Bartolomej apoštol, keď mu už bola stiahnutá koža s tela, ešte kázal ľudu, dokiaľ nebola mu srazená hlava mečom. Keď svätý Dunstanus, biskup anglický, konal modlitby svoje na deň Vstúpenia Pána na nebe, pristúpil k nemu veľký zástup anjelov a oznámil mu jeden z nich, že odprevadiť chcú ho z tohoto sveta k večnej sláve, keď je k tomu pripravený. Svätý biskup odpovedal:

„Ja som síce pripravený, ale rád by som hlásal ešte slovo Božie na tento slávný deň Vstúpenia Pána.“

I prosil ich, aby prišli na druhý deň. Duchovia nebeskí prijali to, a svätý biskup usnul v Pánu iba na druhý deň a anjelia Boží odprevadili ho do slávy nebeskej. Kresťan, konaj povinnosti svoje stále, svedomito a horlivo, ako svätý Klement, ozdobený láskou Božou. Spomeň si, že každý človek stvorený je k ustavičnej práci a že čas života ľudského ubieha rýchlo, rozváž si, že konať máš všetko z lásky: „Bohu nie je nič milé a príjemné bez lásky.“

Katol Jerguš