Reč bola aj o jeho najnovšom románe a ďalších témach, ktorým sa chce venovať vo svojich budúcich dielach, ale viac času bolo venovaného menej príjemným témam, ako sú literatúra alebo letné dovolenky.

Zvyšovanie výdavkov na zbrojenie a neustále strašenie ruskou hrozbou, konflikt na Ukrajine, Izrael, Irán, Gaza, škandál Zelenského a Trumpa v Oválnej pracovni…

Ale aj neutralita Slovenska, Matovičova vulgarizácia politiky a jeho voličská základňa, doťahovanie sa premiéra Fica s novinármi, či správanie sa Cintulu v úvode súdneho procesu a úloha médií vo formovaní jeho postojov.

Aj to sú témy rozhovoru s Ing. Jozefom Banášom.

Keď ste u nás boli naposledy, pýtal som sa vás aj na recept, ako sa dá z toho všetkého, čo sa deje, nezblázniť. Ako sa v rodinách a medzi známymi vďaka rôznym názorom nerozhádať. Povedali ste – až tak to neprežívať, nesledovať to až tak veľmi… Ale dá sa to vôbec, vzhľadom na to, čo všetko sa okolo nás deje?

Ja vždy hovorím – politika je príliš vážna vec na to, aby sme ju brali smrteľne vážne. Lebo potom by sme sa z toho naozaj zbláznili.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Žiaľ, je to tak, že politiku veľmi intenzívne sledujú tí – poviem to tak expresívne – ktorí nemajú veľa roboty. Takže na jednej strane sú to väčšinou dôchodcovia, a na druhej strane väčšinou študenti, tí majú frmol len v skúškovom období. A vidíte to aj v rámci politických spektier. Liberálno – progresívni sú väčšinou študenti a na druhej strane sú zas väčšinou dôchodcovia.

Ja teda ľuďom, ktorí si chcú zachovať zdravý úsudok radím, aby si našli nejakú zmysluplnú robotu.

Od ostatného rozhovoru tu ale bolo naozaj mnoho zaujímavých momentov a udalostí, ktoré dovtedy svet nevidel, napríklad tlačovka Zelenského a Trumpa v Oválnej pracovni, ktorá sa skončila tak, že ukrajinská delegácia bola „odídená“ z Bieleho domu. Vy ste boli v politike a celkovo dianie vo svete samozrejme sledujete. Pamätáte si niečo podobné? 

Takto som sa nad tým nezamýšľal, ale toto bol škandál. Mám veľmi silný pocit – a nielen ja – že to bolo dohodnuté. Nie so Zelenským, ale z americkej strany to bola normálna inscenácia, ktorú zahrali, aby toho „nešťastného“ muža dostali do tej pozície, kde ho chceli mať. Vnímam to tak, že to bolo zinscenované divadlo.

Téma Ukrajiny, aj zbrojenia, sú tu stále prítomné, s tým súvisí aj neutíchajúca vlna rusofóbie. Aktuálne európske politické „špičky“ – nazvime ich tak, lebo k lídrom majú ďaleko – neustále tvrdia, že Rusko predstavuje pre starý kontinent priame ohrozenie a v podstate vyhlasujú, že vojna je nevyhnutná. Odkiaľ sa to berie?

Na toto som už normálne alergický. Kladiem si otázku, ako môžu títo ľudia – a ako ste povedali, zďaleka to nie sú lídri, aj keď určite majú nejaké vzdelanie a životné skúsenosti – tvrdiť, že Rus má záujem napadnúť Európu.

Rusi majú obrovské oblasti, ktoré sú stále neprebádané, oni aj poriadne nevedia, čo tam majú, to len na ilustráciu. Vychádzam z toho, že Rusov je na tú obrovskú zem 150 miliónov. Na druhej strane je „ohrozených“ 450 miliónov Európanov. Takáto vec je logicky, aj logistick absolútne nezmyselná.

Treba si položiť základnú otázku. Načo by Rus tú Európu potreboval? Nikto z tých „truľov“ si tú otázku ešte nepoložil, načo by bola Rusovi Európa…

Po druhé – je to logisticky nezvládnuteľné. Pretože keď okupujete nejaké územie proti vôli obyvateľov toho územia, je to sakramentsky ťažké. Musíte mať vojenskú okupačnú správu, atď… 150 miliónov na 450 miliónov, to je ako keby sardinka išla zožrať veľrybu, pretože vy tam musíte dosadiť svoju civilnú správu, políciu, obecné zastupiteľstvo, nejakého starostu…

Tak, ako sa to deje v oblastiach, ktoré Rusi teraz okupujú na východe Ukrajiny. No tí ľudia sa tam proti tomu nebúria. Ale predstavte si, že by Rus nastúpil niekam do Poľska, kde ho majú naozaj v zuboch, čo sa stane? Poliaci sa budú samozrejme búriť. Je to absolútne absurdná otázka, pretože Rus nemá logický záujem. Načo by mu bola Európa s miliónmi migrantov?

A musím povedať, že už som sa naozaj musel smiať, keď jeden americký generál hodnotil ruský postup na východe Ukrajiny, že je to hanebné na takú silnú armádu, lebo za tri roky postúpili iba o nejaké desiatky kilometrov… A v tretej vete ten generál povedal – títo Rusi ohrozujú Európu. Čiže povedal absurdity, dokonca by som povedal, že je to až na hranici šírenia poplašnej správy.

A to nehovorím o rozpočtoch na obranu, ktoré majú krajiny NATO x-násobne vyššie. Rus nie je blázon, aby vyvolal konflikt s x-násobne silnejším súperom.

Tlačia nás do tých 5% na zbrojenie. Po prvé, to ani Pán Boh neskontroluje. Ako chcete skontrolovať muníciu, ktorú vám dodajú v desiatich vagónoch, či ju naozaj vystrieľate, to tam bude nejaký kontrolór?

A po druhé – už som to spomínal, bol som ako jediný Slovák viceprezidentom Parlamentného zhromaždenia NATO, takže trošku som do tej kuchyne nahliadol, nie úplne hlboko, pretože je to len parlamentné zhromaždenie, ale viem, o čom to je – a to treba jasne povedať, NATO je biznisová organizácia. To je len o biznise.

Je to síce cynické, zarábať na zbraniach, ale keby by som bol na Ficovom mieste tak poviem – dobre chlapci, dáme 5%, ale budeme kupovať náboje a všetko možné len od našich, slovenských zbrojoviek. Keď už nás do toho tlačíte, tak do Martina znovu zavedieme tanky a tak ďalej a budeme kupovať naše… Ale to teraz nechcem rozvádzať.

A celý tento tlak na 5%, to je len kšeft, nič iné. A s tým logicky súvisí aj tá hrozba, pretože keď chcete, aby vám nejaký parlament odsúhlasil zvýšené výdavky na zbrojenie, tak to musíte zdôvodniť. A ako to zdôvodníte? Tam sú zlí Rusi a tí nás ohrozujú. Vystrašíte obyvateľov, veď sa pozrite, čo sa tu deje. Na Slovensku to našťastie nie je tak šialené, ale Poliaci a Pobaltské republiky, tam sa úplne zbláznili a tí ľudia z toho musia mať veľký stres.

Takže ruská hrozba je absolútny nezmysel a rusofóbia súvisí jednoznačne s kšeftami, potrebujeme nepriateľa.

Niekedy v apríli naši vládni predstavitelia vraveli, že 5% v žiadnom prípade, 3, maximálne 3,5% je strop a aj to je už príliš veľa. Prešlo niekoľko týždňov a zrazu sú OK aj s tými piatimi… Čo sa mohlo stať?

Čo vám mám na to povedať… Viete, raz som čítal takú múdrosť, že nezanechá žiadne stopy ten, kto chodí po špičkách.

Ak si oni myslia, že budú chodiť opatrne po špičkách, ak Fico doma ľudí balamúti a rozpráva, aký on je „geroj“ a potom v Bruseli odhlasujú všetko, lebo takto to vyzerá… To sa im jednoducho vráti.

Lebo ten Šimečka a tá druhá, progresívna liberálna strana, tí sú aspoň poctiví v tom, že oni chcú dávať zbrane na Ukrajinu, oni chcú 5% a poctivo to hovoria. Či tomu aj naozaj veria, to je druhá vec…

Ale nemôžete ľuďom vytrvalo hovoriť, že my sme proti tomu, my zastavíme protiruské sankcie a potom prídete a hlasujete za. Takto sa to nedá.

Mali sme tu aj tému neutrality Slovenska, premiér Fico to len tak nadhodil, chytil sa toho Andrej Danko, ale časom to nejak odznelo… Ako vnímate vy prípadnú neutralitu Slovenska?

Neutralita znamená vystúpenie z bloku NATO. Za už 76 rokov, odkedy vzniklo NATO, žiadna tretia krajina nenapadla niektorý z členských štátov NATO, to je fakt, nesporné. Ale len za posledných 20 rokov NATO na čele so svojim predátorom USA, prakticky každú chvíľu na niekoho zaútočia.

A to, čomu sa hovorí východné krídlo NATO, to je iba na to, aby bolo východné bojisko a aby poväčšine Slovania – bývalé členské štáty Varšavského paktu – boli potravou pre delá v boji proti Rusovi, ktorého by sme možno nejak vyprovokovali…

Členstvo v tejto organizácii je pre nás väčšie riziko, ako nečlenstvo. Pretože my budeme prví na rane, nás tam budú posielať prvých. Rus na nás nechce útočiť, my sme pre nich nezaujímaví. Ale ak sa predsa len vyprovokuje nejaký konflikt, myslíte si, že tam pôjde bojovať Portugalec, Španiel alebo Ír?

Preložil som nesmierne zaujímavú esej od Stefana Zweiga Pred búrkou, opisuje obdobie pred Prvou svetovou vojnou, je tam veľa podobných indícií, samé podvody, provokácie atď. A Zweig spomína a cituje nemeckého cisára Wilhelma II. Keď vypukla vojna, Wilhelm II. povedal – Jetzt ist die Zeit, Germanen tum oder Slaven tum. Teraz je ten čas, Germánstvo – v širšom zmysle Anglosasovia – alebo Slovania.

To je najväčšia otázka a najväčší spor v regióne Európy. Tlak západu, Hitler a Drang nach Osten, Napoleon, Švédi, stále ich ťahalo na východ… Nie kvôli malým Slovanom, ale kvôli ruským nerastným zdrojom, to je úplne jasné. A toto je tu stále a prejavuje sa to aj teraz. Keď sa diskutuje o tom, čo nám hrozí a že Rus na nás zaútočí, to je len obrátené garde toho, aby Rusa vyprovokovali k tomu, aby niečo spravil.

Ale tu jednoznačne musím povedať, že ak by nedaj Boh k niečomu prišlo, tak NATO dopadne ako Rakúsko – Uhorská monarchia. Pri prvej príležitosti najmä Slovania prebehnú k Rusovi. Nehovorím že úplne všetci, Poliak má na to iné, logické dôvody. Ale NATO ide do obrovského rizika, lebo takto ešte nikdy nebolo konfrontované.

Aby som ale priamo odpovedal na vašu otázku. Neutralita by bola optimálna, bolo by ideálne byť ako Rakúšania alebo Švajčiari, lenže to by museli garantovať nejaké veľmoci. A otázka je, kto je dnes v Európe veľmocou. Francúzi, Angličania, Nemci? Veľmocami sú Čína, určite Rusko, možno už aj India.

Nie som hlupák a nie som včerajší, viem, že z hľadiska realizovania neutrality je to veľmi zložité, ale z hľadiska ideálu by to pre nás bolo najlepšie.

S Ficom teda môžeme súhlasiť v tom že Slovensku by neutralita svedčala?

Tak viete, Fico je pragmatický politik. Hodil to do pľacu aby videl, aké budú reakcie. A pánovi Dankovi tečie do topánok, tak sa toho chytil, lebo si myslí, že mu to hodí nejaké percento.

Niektorí odborníci sa zhodujú v tom, že v konečnom dôsledku by neutralita pre nás bola lacnejšia, ako navyšovanie výdavkov v rámci NATO.

Jednoznačne. Navyše – povedzme si úprimne – slovenská armáda… Prosím vás, veď to je jedna divízia.

Spomenuli ste USA, ako predátora. Od nášho ostatného rozhovoru sa rozhorel nový konflikt, Izrael už bojuje nielen v Gaze, ale aj s Iránom, Trump sa tiež zapojil bombardovaním. Ako to vnímate?

Viete, je to také úsmevné. Aká to je vojna? Iránci dopredu zavolali Američanom, že idú zhodiť nejaké bomby, aby nikoho nezranili. Ja neobhajujem ruskú anexiu na Ukrajine, ale je to podobné, ako keď naše televízie stále opakujú, že Rusi opäť vykonali najväčší nálet na Ukrajinu, pomaly 700 dronov a 50 rakiet. A boli dvaja mŕtvi. Prepáčte, ale keď Izrael zmasakruje polovicu Gazy, tak to je akože v pohode?

Čo sa týka toho Iránu, neviem, veľmi tomu nerozumiem, neviem, či tam ide skutočne o jadrový program Iránu. Alebo či o to, že Irán je druhým koncom železnice z Číny cez Strednú Áziu a ktorá vlastne obchádza všetky americké prístavy v Južnej Ázii. A či je to dobré pre americký biznis, lebo veď tade ide všetka ropa, cez Hormuzský prieliv. Netrúfam si ísť do takých veľkých analýz.

Ale celé je to nejaké zvláštne. Izraelská tajná služba Mosad je asi naozaj dobrá, keď dokázali vypátrať, kde presne sa tí generáli a vrchní velitelia nachádzajú a dali ich dole. A Irán tým samozrejme prejavil nejakú slabinu. Ale zas, majú 100 miliónov obyvateľov, to nie je len nejaký slabý, bezvýznamný štát. Vedľa máte Rusa, je tam celý pás krajín…

Prezident Trump je pragmatik, vo svojej vízii má primárne biznis a má to spočítané. A myslím si, že Irán súvisí aj s Ukrajinou. Zavolajú si s Putinom a povedia – dobre, ja ti pustím tamto, ty mi pustíš toto. Je to celosvetová šachovnica, to nie sú len nejaké ojedinelé konflikty.

Musím k tomu povedať to, že západní lídri, to sú lídri konzumného, materiálneho sveta. A každý systém funguje len vtedy, keď je v rovnováhe. Ale tu sa stalo, že západný svet sa dostal do ťažkej nerovnováhy medzi duchovnými a materiálnymi hodnotami. Európski lídri ten duchovný rozmer líderstva vôbec nechápu, netušia o čom to je. Včítane Trumpa. Západný svet rieši úplne iné problémy, ako India na východe, tam je tom vybalansovanejšie.

A toto je tá zrážka, aj Ukrajina je tá zrážka. Ja nehovorím, že Rus je primárne duchovne orientovaný. Ale je ďaleko viac duchovne orientovaný, ako napríklad Nemec, Francúz, Angličan. O Američanoch ani nehovorím. Oni si myslia, že sú duchovne orientovaní, keď chodia spievať do kostolov. Ale to nie je duchovno.

Ešte k tomu Iránu. Mnohí komentátori tvrdia, že je neslýchané, aby Izrael zaútočil na vojenské, politické, ale aj vedecké špičky iného štátu bez toho, aby boli oficiálne vo vojnovom stave. Je to podľa vás naozaj „prúser“?

Je to prúser, samozrejme. Veď izraelské lietadlá lietajú nad Irakom k cudzej krajine. Ešte aj keď bombardovali Juhosláviu, Miki Dzurinda musel dať formálny súhlas, že ponad nás môžu lietať. Čiže eklatantné porušovanie medzinárodného práva a noriem je úplne bežná vec a OSN nemá žiadne páky, aby s tým mohla niečo urobiť.

Prečo si podľa vás Izrael môže dovoliť robiť v podstate to, čo si zmyslí?

Viete, bol som v Izraeli. Základ celého problému tam spôsobili Angličania, ako zvyčajne. To treba jednoznačne povedať.

Ale to, čo Židia spravili v tom Izraeli z púšte, to je malý zázrak. Skutočne, to je malý zázrak. Ale musím sa spýtať, za akú cenu? To je otázka, ktorú nikto nepovie. Že vymlátili státisíce Arabov. Že odstavili prakticky Genezaretské jazero a rieku Jordán, ktoré to všetko zavlažujú atď…

Na jednej strane Izraelský štát dokázal naozaj zázrak. Ale či tá cena pred Bohom, ktorý je pre nich kľúčový, lebo oni sú vyvolený národ… Či im to ten Boh – ako sa to môže povedať tak kruto – zožerie. A na druhej strane ma prekvapuje absolútna impotencia arabského sveta, aj keď chápem, že sú rozpory medzi šiitmi a sunnitmi, že každá krajina tam má svoj vlastné záujmy.

Ale ak hovoríme o Gaze a o tom, prečo sa to tam celé deje, je tu jedna podstatná vec. Keď som bol asi pred 7-8 rokmi na Cypre, už vtedy mi povedali, že raz tam bude vojna. Vtedy totiž vo východnom šelfe Stredozemného mora – čiže východné pobrežie Cypru, potom tam máte Turecko, Sýriu, Libanon, Izrael – objavili najväčšie zásoby plynu na svete. A údajne najväčšie zásoby z tých najväčších zásob sú pri pobreží Gazy. Viac netreba hovoriť…

Ako náš hosť vníma správanie sa atentátnika Cintulu v úvode súdneho procesu a akú úlohu v tom zohrávajú médiá? Dá sa nejak pochopiť neustála vulgarizácia politiky Igorom Matovičom a aký je vlastne jeho volič? Prečo sa premiér Fico neustále doťahuje s novinármi?

Kedy si budeme prečítať jeho najnovšie dielo o Božene Slančíkovej – Timrave a aké sú ďalšie témy, ktorým sa chce vo svojich románoch venovať?

Dozviete sa vo videorozhovore s Ing. Jozefom Banášom.