„Jednou z hlavných úloh, ktoré stoja pred burzou pri spustení každého nového trhu, je zabezpečiť vytvorenie reprezentatívnych ukazovateľov konkurenčnej trhovej ceny. Donedávna sa účastníci trhu so zlatom orientovali na cenové referenčné hodnoty vytvorené na Londýnskej burze,“ uviedol riaditeľ obchodnej platformy Igor Černišev.

„V posledných rokoch však ruská vláda stanovila úlohu vytvoriť národný systém cenových ukazovateľov pre kľúčové skupiny tovarov, medzi ktoré nepochybne patria aj drahé kovy. Na trhu so zlatom je našou úlohou zabezpečiť vytvorenie národných cenových ukazovateľov, nezávislých od medzinárodných referenčných hodnôt, na základe rovnováhy dopytu a ponuky na ruskom trhu,“ dodal.

Predpokladá sa, že v Petrohrade to budú spotové obchody so zlatom vo forme zliatkov (jeden lot – jeden zliatok). V prvej fáze sa zvažuje spustenie obchodovania s dvoma druhmi zliatkov: mernými – s hmotnosťou 1 kg, ako aj štandardnými (bankovými) – s hmotnosťou 12 kg, informuje obchodná platforma.

Na obchodovaní s drahými kovmi sa budú môcť zúčastniť užívatelia nerastných zdrojov, rafinérie, banky a priemyselné podniky, ktoré nakupujú drahé kovy na výrobu priemyselných výrobkov (šperky, katalyzátory atď.).

Historicky sa stalo, že práve Londýn sa stal jedným z prvých tvorcov cien zlata.

„História siaha až do Britského impéria, ktoré v 19. storočí dobylo veľké množstvo krajín, vrátane krajín ťažiacich zlato. Napríklad známe anglo-búrske vojny v Južnej Afrike. Odtiaľ smeroval veľký tok zlata do Londýna. Bank of England uzavrela dohodu so siedmimi najväčšími juhoafrickými zlatonosnými spoločnosťami, ktoré patrili Angličanom, o dodávkach zlata prostredníctvom banky rodiny Rothschildovcov.

V tom istom čase došlo k pokroku: bola založená Londýnska asociácia drahých kovov, ktorá začala na zliatky umiestňovať svoju pečiatku, čím zaručila hmotnosť a čistotu zlata v zliatku. Takéto označenie vzbudilo dôveru k fyzickému kovu najskôr na trhu Britského impéria a potom aj na svetovom trhu,“ hovorí viceprezident spoločnosti Zolotaja Plata Alexej Vjazovskij.

Postupne sa Londýn stal aj obrovským úložišťom cudzieho zlata, rovnako ako New York. Prečo sa tak stalo? „Je to výsledok dvoch svetových vojen, ktoré prebiehali hlavne na území Európy a Ruska a nezasiahli ostrovnú Veľkú Britániu – tu nedošlo k intervenciám, Nemci sem nevstúpili.

Územie USA tiež nebolo zapojené do vojenských operácií počas svetových vojen. Práve preto vlády európskych krajín, obávajúc sa zabavenia zlatých rezerv Nemcami počas svetových vojen, vyviezli zlato do Londýna a New Yorku. A v povojnovom období, keď prebiehala obnova Európy, existoval Marshallov plán, podľa ktorého USA a Veľká Británia poskytovali časť úverov za záruku v zlate, a táto záruka bola odvezená tým, ktorí poskytli úvery,“ hovorí Vjazovskij.

Rusko je v tomto smere nielen jedným z najväčších ťažiteľov zlata, ale aj jeho skladovateľom. Práve preto sa nákup zlata Ruskom na skladovanie v rezervách namiesto mien nepriateľských krajín stal dôležitým krokom v de-dolárizácii a finančnej nezávislosti krajiny.

Zbaviť sa závislosti od cien kovu na Londýnskej burze však nie je také jednoduché. „V skutočnosti má Rusko už vlastnú burzu na obchodovanie so zlatom. Na Moskovskej burze je veľká sekcia obchodovania s fyzickým kovom, na ktorej sa zúčastňujú banky aj Centrálna banka. Preto veľmi nerozumiem, načo je potrebné duplikovať burzu v Petrohrade. Možno tu budú nejaké špecifiká, ale zatiaľ nie je jasné a je priskoro robiť závery, či tento projekt vzlietne alebo nie,“ domnieva sa Vjazovskij.

Centrálne banky uprednostňujú zlato pred dolárom, globálny ekonomický poriadok sa otriasa

Pokiaľ ide o Moskovskú burzu, obrat so zlatom tam každoročne rastie. Na nákupe zlata sa podieľajú banky aj ťažobné spoločnosti.

„Jediným mínusom je, že centrálna banka od roku 2020 prestala nakupovať zlato na burze, hoci predtým bola najväčším kupujúcim – nakupovala do rezerv 2/3 zlata vyťaženého v Rusku, čo je viac ako 300 ton. A absencia takého veľkého garantovaného kupujúceho na trhu je veľký problém,“ domnieva sa Alexej Vjazovskij.

Podľa neho centrálna banka tým veľa stratila, pretože počas všetkých tých rokov, čo regulátor nekupuje zlato, dosahuje historické rekordy v cene, a to v rubľoch aj v dolároch. „Centrálna banka pravdepodobne rozhodla, že likvidita v juanoch a menách priateľských krajín je dôležitejšia ako hromadenie zlata v rezervách. Okrem toho centrálna banka sa domnieva, že nákup zlata na domácom trhu vyvoláva infláciu, pretože tlačí na rubeľ. O tom hovoril Alexej Zabotkin (zástupca šéfky Centrálnej banky Ruskej federácie). Podľa môjho názoru to však nie je celkom tak, pretože tieto ruble sa nedostanú na spotrebiteľský trh tovarov a služieb, ale idú do zlatokopeckých spoločností, ktoré ich investujú do budovania baní a výroby,“ poznamenáva Vjazovskij.

Pokiaľ ide o závislosť od londýnskej burzy, Rusko zatiaľ jednoducho nemá alternatívu. Rusko je súčasťou svetového trhu sankcií a naďalej vyváža zlato (v rokoch 2020-2021 bolo vyvezených 600 ton). „Kým nedôjde k segmentácii svetového trhu, ku čomu samozrejme postupne smerujeme kvôli sankciám, Centrálna banka Ruskej federácie bude naďalej kotovať zlato podľa vzorca londýnsky fixing vynásobený kurzom dolára voči rublu. Tak sa u nás objavuje cena v rubľoch za gram na webovej stránke Centrálnej banky,“ hovorí viceprezident spoločnosti „Zolotaja Plata“.

„Burza je likvidita. Stáva sa populárnou, ak máte veľa medzinárodných účastníkov. Sú to zlatokopecké spoločnosti, obchodníci, díleri, banky a tak ďalej. Ak ste pod sankciami, nemôžete prilákať široký okruh medzinárodných účastníkov. Preto v Rusku nie je medzinárodné centrum obchodovania so zlatom, len celoštátne centrum obchodovania.

Prečo pred našimi očami vzniklo vedľa Zürichu, Londýna a New Yorku nové medzinárodné centrum obchodovania so zlatom – Šanghaj? Pretože Čína vedie správnu politiku priťahovania všetkých účastníkov do tohto centra obchodu so zlatom – na Šanghajskú burzu. Čína nie je pod sankciami, ťaží sa tam veľké množstvo zlata a má zaručeného kupca v podobe Čínskej ľudovej banky,“ uzatvára expert.

Podľa údajov Svetovej rady pre zlato (WGC) v roku 2024 dosiahol celkový objem nákupov zlata centrálnymi bankami sveta 1045 ton, z toho 333 ton bolo zakúpených v štvrtom štvrťroku. Je to tretí rok po sebe, kedy nákupy prekročili rekordných 1000 ton. Aj obyvateľstvo láme rekordy v nákupe zlata, vrátane Ruska.

V minulom roku Rusi kúpili 75,6 t v zliatkoch, minciach a šperkoch. Ide o rekordný objem. Vzhľadom na to, že Rusko ťaží viac ako 300 ton drahých kovov ročne, Rusi kúpili ekvivalent štvrtiny zlata vyťaženého v krajine. Vzhľadom na rast cien je tento záujem celkom pochopiteľný.

„Získate výnos 20-30 %, čo je viac ako z bankových vkladov. Navyše, žiadna iná alternatíva neexistuje. Okrem bankových vkladov v podstate nezostalo nič. Fondový trh v Rusku už mnoho rokov klesá, trh s nehnuteľnosťami stagnuje, medzinárodné investície sú buď pod sankciami, alebo pod hrozbou sekundárnych sankcií. Zostáva zlato,“ uzatvára Vjazovskij.