Voliči koalície sú chytení v pasci

Voličovi koalície, teda tomu voličovi, ktorý si zvolil túto vládu to však všetko bude úplne nanič. Ten je totiž chytený v pasci, z ktorej zdá sa momentálne niet úniku.

Zrada spočíva v tom, že spoločnosť je natoľko rozdelená, že buď volíte opozíciu alebo koalíciu. Voliť tak povediac tých, ktorí by to urobili lepšie a štát riadili lepšie nie je už možné. Dnes už nie je možné vytvoriť stranu, ktorá by bola povedzme stredová a prechádzala by voličsky ponad ideologickú priepasť, ktorú v spoločnosti vytvorili Sorosovi poskoci a ich médiá.

Sorosovci rozdelili spoločnosť na tých slušných a dezolátov a zdá sa, že sa s tým v najbližších desiatich rokoch nebude dať nič urobiť.

Stala sa im však taká vec, že na ich slušnej strane im zostal tak neschopný personálny odpad, že keď sa naposledy pokúsili riadiť štát, zaťali 24 miliardovú sekeru a každému je jasné, že tade cesta nevedie.

Volič koalície tak v podstate nemá na výber a takpovediac bude musieť voliť zase “koaličné” strany bez ohľadu na to, aký výkon pri vládnutí podajú, lebo opozícia by bola úplná katastrofa a to je jednoducho fakt, nie je to vôbec na diskusiu.

Vždy keď sa na Slovenku dostali k moci ľudia tejto krvnej skupiny, či už za Dzurindu, či za Radičovej alebo za Matoviča, vždy to bola katastrofa a štát zostal po ich vládnutí vážne poškodený.

A ako ste teda spokojní s vládnutím tejto vlády?

Ja veľmi nie. Hlavne ma irituje, že sa tu konsoliduje, ale iba na strane vyťahovania peňazí s peňaženiek voličov. Vláda zatiaľ nepreukázala ani minimálnu snahu šetriť a ďalej rozhadzuje peniaze, ktoré nám vytiahla z vrecák na nezmysly, sprostosti, vlastné odmeny, bez ladu a skladu, bez koncepcie.

Je smutné, že Fico napriek tomu, že je to už jeho štvrtá vláda nemá ani minimálnu predstavu o tom, kam by chcel Slovensko priviesť a ako by malo po 4 rokoch vyzerať, ako vyriešiť koncepčné problémy a stabilizovať štát do budúcna. Reaguje ad hock na podnety, často prichádzajúce z opozície a správa sa, ako keby ani nerátal s tým, že tu bude vládnuť aj po tomto volebnom období.

Samozrejme ísť k volebným urnám s tým, že idete znova voliť koalíciu aj keď s jej vládnutím nie ste veľmi spokojní, nie je boh vie čo.

Chytení v tejto pasci nutnosti udržania moci na našej strane vzdávame sa, alebo sme pripravení o možnosť skvalitňovať moc a vládnutie a tým aj skvalitňovať náš život.

Žijeme v zajatí nutnosti nepustiť k vláde slniečkarov z opozície, lebo tým by sme si privodili úplnú katastrofu a ďalší úpadok.

A mám pocit, že toto si uvedomujú aj politici koalície, ktorí tento naratív aj sami priživujú lebo je pre nich veľmi výhodné, ak si takto jednoducho môžu udržať hlasy.

Každopádne je tu istá možnosť ako sa s nespokojnosťou s vládou vysporiadať.

Základom pre budúcu vládu sa stanú „vnútorné posuny“ v rámci koalície.

Voliči neprejdú na stranu opozície ale v rámci koalície inak prerozdelia hlasy a dajú šancu aj novým stranám z konzervatívno-národného spektra.

Dnes môže s istotou povedať, že prejde do budúceho parlamentu z koaličných strán iba Smer. Má stále najvyššie preferencie a ak ho občas vo vedení vystrieda PS je to len o minimálne percentá.

Zato Hlas pekne zostupuje a jeho percentá pekne klesajú. To isté SNS, ktorá je už dlho pod hranicou zvoliteľnosti a v niektorých prieskumoch má iba 1,5 % hlasov. Verím, že táto strana sa do parlamentu, aspoň kým je na jej čele antipolitik Andrej Danko, už nedostane.

Značne narástla Republika, čo je práve odrazom vnútrokoaličnej nespokojnosti. Republika je však strana, ktorá má personálnu nedostatočnosť. Sledujem politiku každý deň ale z tejto strany by som okrem Uhríka, Mazureka a Suju nevedel uviesť v podstate nikoho ďalšieho. Zároveň mám seriózne pochybnosti o schopnostiach týchto politikov niečo riadiť. Riadiť ministerstvo si myslím, že je niečo úplne iné ako točiť videa a písať statusy, čo je hlavnou činnosťou týchto politikov už pomaly 10 rokov.

Huliak premenoval svoju stranu na Stranu vidieka. Vnímam to ako ďalší kotrmelec v jeho politickej kariére, ktorých od vstupu do parlamentu dokázal urobiť toľko, že sa jeho voličom z toho točí hlava. Uvidíme, či sa do volieb spamätajú.

Zároveň vzniká nová strana, ktorú produkuje Zoroslav Kollár – Právo na pravdu. Jej personálne vybavenie je však tiež zatiaľ veľmi slabučké. Okrem Zoroslava je v tejto vznikajúcej partaji schopný iba Martin Halás, a potom sa tam motajú samé politické mikróby ako Šoun, dokonca sa mihla Tabaková. Uvidíme teda, či dokážu za dva roky personálne posilniť.

Na vnútrokoaličné posuny, zdá sa teda, zatiaľ nie je veľa priestoru. Ale vákuum si pritiahne svojich. Hlas a SNS jednoducho poskytujú priestor iným, novým, možno takým, ktorí zatiaľ ani nevznikli.

Konzervatívno-národná strana politického spektra potrebuje schopných ľudí, ktorí by to mysleli so štátom aspoň trocha vážne a poskytuje im momentálne nevídaný priestor na to, aby sa presadili.

Na to, aby sa presadili a vyslobodili koaličného voliča z pasce, do ktorej je zatlačený.