Jednostranne zamerané propotratové iniciatívy sa zo strany Únie tešia naozaj štedrým finančným dotáciám, navyše v mnohých prípadoch pri prideľovaní štedrých finančných príspevkov chýba akákoľvek transparentnosť. Naopak, pri-life iniciatívy a organizácie sú – slušne povedané – na úplnom okraji záujmu inštitúcií Únie.

O zhoršujúcom sa duševnom zdraví našich detí počúvane denne. Ako to vyzerá v praxi? Majú psychológovia a psychiatri násobne viac práce, ako pred pár dekádami? Aké problémy, ktoré sa pred 30-timi rokmi vyskytovali len veľmi sporadicky, sa teraz riešia na dennej báze? A je to s počtom psychiatrov na Slovensku naozaj tak zlé?

O týchto témach sme sa rozprávali s detskou psychiatričkou a členkou organizácie One Of Us, MUDR. Annou Kováčovou.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Organizácia One Of US nedávno vydala tlačovú správu, v ktorej poukazuje na jednostranné a netransparentné financovanie organizácií, ktoré podporujú interrupcie a pôsobia naprieč celou Európou. Povedzte nám o tom viac.

Zrejme ste sa dostali k našej najnovšej tlačovej správe z 27.5. po uzavretí iniciatívy Môj hlas, moja voľba. Išlo o európsku občiansku iniciatívu.

Najprv by som ale mohla povedať viac o tomto demokratickom nástroji – občianskej iniciatíve – ktorý bol v Európe zavedený v roku 2008 a ktorým sa umožňuje tzv. participatívna demokracia občanov v EÚ. Ten proces je síce dosť byrokratický a zber podpisov náročný, takisto aj vyhodnocovanie tých iniciatív, ale myšlienka samotná je veľmi dobrá. No tak ako každý iný nástroj, aj tento môže slúžiť na dobré veci, ale aj na veci zlé.

Ide o to, že ak sa v Európe v minimálne 18-tich štátoch zozbiera milión podpisov k nejakej téme, Európska komisia je následne nútená sa touto témou zaoberať a predložiť ju do Európskeho parlamentu, ako aj do iných inštitúcií, ako napríklad sociálna komisia, atď. Následne sa má vyhodnotiť, či návrhy z tej iniciatívy dajú aj do legislatívy a zákonov.

Asi každému obyvateľovi Európy sa táto možnosť môže zdať dobrá. Keď som o tom prvýkrát v roku 2012 počula, tiež som sa zapojila do jednej iniciatívy. Išlo o to, aby sa z peňazí európskych daňových poplatníkov nefinancovali pokusy na ľudských embryách. Zdalo sa mi to byť veľmi správne, pretože jedna z prvých a najúspešnejších občianskych iniciatív bola, aby sa nerobili pokusy na živých zvieratách, neskôr aby sa neobchodovalo s kožušinami, aby sme sa zasadzovali o čistú vodu a podobne. Naša iniciatíva o embryách prebiehala v rokoch 2012 – 2014 a zozbierali sa takmer 2 milióny podpisov, teda dvojnásobok toho, čo sa vyžaduje. Iniciatíva teda prešla, ale Európska komisia ju následne neprijala z odôvodnením, že táto legislatíva patrí do kompetencií jednotlivých členských štátov EÚ. Potom, ako tejto iniciatíve nebolo vyhovené sa všetky v nej zúčastnené organizácie združili do federácie One Of Us, založená bola v roku 2016 v Madride, zahŕňa približne 50 rôznych organizácií a monitoruje dianie okolo všetkých ďalších občianskych iniciatív v EÚ.

V prípade iniciatívy Môj hlas, moja voľba ide o to, aby bol v rámci EÚ umožnený potrat v akomkoľvek členskom štáte, pokiaľ v domovskom štáte ženy legislatívne umožnený nie je. V jej rámci sa vyzbieralo okolo 1,2 milióna podpisov. One Of Us ale zistila, že v prípade tejto iniciatívy sú mnohé veci protikladné a nie sú celkom správne. V podstate by povoľovala potratovú turistiku a celkovo v tejto oblasti uvoľňovala mravy. To by bolo na škodu tým ženám, ktoré napríklad s potratom váhajú, ide len o zdanlivú pomoc. Podobne sa v nej rieši aj surogátne materstvo, aj keď ja to volám skôr obchodovanie s materstvom, dieťa sa tu jednoducho považuje takmer za tovar. Ide tu samozrejme aj o veľké peniaze.

Nesúhlasíme s tým, že v prípade nášho odmietania tejto iniciatívy chceme ženám siahať na slobodu, to určite nie. Sloboda je naša veľká hodnota. Ale tak, ako máme mať slobodu, by sme mali mať aj rozum a vôľu. A každá žena by mala mať presné informácie o tom, o čo tu ide. Ďalšou vecou je aj to, že táto európska legislatíva by mala zostať v rámci uzavretých dohôd a nemala by narúšať kompetencie jednotlivých členských štátov.

Náš protest bol teda smerovaný nie proti slobode ženy, ale voči tomu, že EÚ by prijatím takejto iniciatívy istým spôsobom podkopávala svoje vlastné korene, ako aj základné princípy Únie, ktoré si vážime. One Of Us sa teda zhodla na tom, že sa postavíme tomu, aby sa tieto princípy porušovali a chceme, aby sa tieto peniaze nedávali na ničenie života, ale naopak na podporu materstva. Ide tu totiž o veľké balíky peňazí. V roku 2024 na to bolo vyčlenených okolo 920 tisíc, v ostatných 6 rokoch to bolo nejakých 7 miliónov eur, ktoré takto idú na určitú ideológiu, ideologické zameranie.

Poukazujeme aj na rozpor v tom, prečo jedna iniciatíva – o zákaze pokusov na embryách a ktorú podpísali skoro dva milióny ľudí – bola zamietnutá s tým, že ide o kompetencie jednotlivých členských štátov, ale druhá, ktorá sa týka potratov, bola Európskou komisiou prijatá. Aj keď ešte nie je všetko ukončené. Ako som už spomínala, teraz tie veci idú ďalej na preskúmanie a až následne by sa to mohlo predložiť Európskemu parlamentu a iným inštitúciám.

Medzi vaše výhrady patrí aj financovanie niektorých „vybraných“ iniciatív, ako aj chýbajúca transparentnosť.

Naši kolegovia, ktorí sú priamo v Bruseli si na tie mechanizmy trochu posvietili a prišli na to, že niektoré ideologicky podložené projekty sa schvália a iné sa neschvaľujú. Ja sama som svojho času dlhé roky pôsobila v Svetovom hnutí matiek a celé desaťročia sme z európskych štruktúr žiadnu podporu nedostali. Je tu teda istá nespravodlivosť a máme to overené v praxi.

Treba povedať, že nielen občania, ale aj samotní europoslanci a zamestnanci rôznych európskych štruktúr častokrát nevedia, kam presne financie smerujú, pretože to funguje cez veľmi zložité mechanizmy. A aby ste sa mohli brániť proti tejto ideologickej manipulácii, treba do toho vidieť.

Aj preto sme sa dohodli, že o týchto veciach napíšeme niektorým európskym komisárom, aby to preskúmali. Teraz čakáme na odpovede. Ja sama som oslovila siedmych eurokomisárov a dostala som odpoveď od pána Šefčoviča, v slovenčine, že vraj všetko bolo v poriadku. Od ostatných ešte odpovede neprišli.

Vo federácii One Of Us je nás mnoho, je v nej združených asi 50 organizácií. A v komuniké, ktoré som spomínala sme sa vyjadrili proti tomu, aby naše dane, peniaze európskych daňových poplatníkov, boli zneužívané na podporu potratovej politiky. Matky všade na svete majú rovnaké priority. Aspoň do troch rokov života dieťaťa chcú jednoznačne byť s ním, chcú ho vychovávať a chcú cítiť istú podporu. Žiadame, aby tu bola podpora materstva a nie naopak, aby sme svoju európsku populáciu posielali – ľudovo povedané – na druhý svet. Aby sme nezabúdali na svoje korene a dedičstvo a dobrovoľne sme neupúšťali zo svojich hodnôt. Nenechali sa manipulovať ani nevedno kým. Nepodliehali rôznym ideologickým tlakom, pretože vieme, že ideológia za sebou vždy zanecháva veľké množstvo obetí.

V spomínanej tlačovej správe vyčítate EK, že nepodporuje pluralitu a rôznorodosť a vychádza skutočne v ústrety „istým“ iniciatívam, kým iné sú zaznávané.

Je zrejmé, že pluralita nie je dostatočná. Všadeprítomný lobing disponuje obrovskými peniazmi. Je výhodné investovať to tzv. lekárskeho biznisu, ale potrat tam nemá spadať, nemal by byť v oblasti medicíny.

To nie je pomoc životu, ani pomoc plodu. Neexistuje žiadne právo na potrat, voči tomu sme sa vyhranili. Počas francúzskeho predsedníctva EÚ sa Macron a iní sa pokúšali voviesť do charty základných ľudských práv právo na potrat, čo by bolo rozvratom celej legislatívy, celého právneho poriadku. Pretože je to niečo, čo ide proti základným ľudským právam.

Otázka potratu je veľké zlo a svojim spôsobom je to ideológia. Od začiatkov rokov 20-tých, keď sa potraty zo Sovietskeho zväzu dostali do Ameriky a odtiaľ sa ako bumerang vrátili do Európy. Západné štáty si už ale uvedomujú, čo im to spôsobilo. Ideológia, ktorú sme predtým nepoznali, aspoň nie v takej miere. Ideológia ženy, ktorá musí mať výkon a ktorá nemá nič spoločné so svojim poslaním matky. Akoby nás to všetkých preniklo. A vidíme, že je to zhubné.

Všetky tieto ideológie majú svoje ďalšie dozvuky. Od ukončenia tehotenstva prechádzame k umelému ukončeniu života. A prechádzame až k takým absurdnostiam, ako sú výskumy na embryách.

Ako psychiater môžem povedať, že naše vedomie podlieha akejsi kognitívnej disonancii. Máme tu iniciatívy proti kožušinám, proti vivisekcii – pitvaniu živých zvierat, ale nie sme proti používaniu embryonálnych buniek. To je nekoherentné. A tieto veci už akoby sme si ani neuvedomovali. Podliehame utilitarizmu, že ten „neužitočný“ život môžeme ukončiť a presviedčame o tom. V tom vidíme to nebezpečenstvo.

Bola by som veľmi rada, keby najmä mladí ľudia boli poučení napríklad o tom, čo je to postabortívny syndróm. Čo vlastne prerušenie tehotenstva znamená. Že to nie je ako vytrhnutie zubu, že to nie je maličkosť a že to môže ovplyvniť celý ďalší život.

Od jednej vážnej témy prejdime k druhej. Vy ste detská psychiatrička. Neustále počúvame o tom, že duševné zdravie našich detí sa neustále zhoršuje. Ste človek z praxe. Ak by ste mali dnešok porovnať so situáciou spred nejakými 25-timi rokmi, čo všetko je inak, čoho je viac?

U detí stúpa počet prípadov sebapoškodzovania a počet samovrážd a ak to mám povedať stručne, v ambulancii som zavalená prácou, psychiatrických sledovaní je tak trojnásobne viac.

Z hlavy vám nepoviem presné čísla, ale v ostatných 5-tich rokoch sú suicidálne pokusy na dennom poriadku. Pred nejakými 30-timi rokmi to bola úplná zriedkavosť. Prídete na rannú poradu a referujú sa na nej dve dievčatá, ktoré sú zrazu na druhom svete…

Deti samovraždy páchajú najmä z dôvodu rozbitého rodinného prostredia, konfliktov v rodine, či z dôvodu nepochopenia dospelými. Takisto kvôli nedostatku zmyslu života. Najmä hlbšie vnímavé deti, na ktoré vplýva dianie vo svete, nastavenie celej spoločnosti a atmosféra násilia nevedia nájsť ten zmysel života.

Ďalším dôvodom je aj absencia základných vedomostí. Majú pocit, že ak môžu mať slobodu, znamená to, že môžu mať všetko, že sme všemohúci. Ale nevedia, že sloboda znamená vybrať si medzi dobrom a zlom, zváženie eventualít. Samozrejme, veľkú úlohu hrá aj typ osobnosti.

Je známe, že lekárov v niektorých odboroch je na Slovensku veľký nedostatok. Často sa hovorí práve o psychológoch a psychiatroch. Je to skutočne tak zlé?

Je to skutočne tak zlé, najmä pri psychiatroch. Nie je to atraktívna disciplína. Neraz sa vyšetrenie u psychiatra považuje takmer za trest alebo nejakú poslednú inštanciu.

Psychológov už začína byť trochu viac, vzniká mnoho súkromných ambulancii. Ale tie sú platené a pre rodičov, ktorých deti sú problematické, sú často finančne nedostupné.

Platí v prípade interrupcii, že legislatíva v konkrétnych štátoch zodpovedá nastaveniu a mysleniu spoločnosti v tejto oblasti? O ktorých témach sa vo vedeckých kruhoch akoby ani nemohlo hovoriť a sú tabuizované?

Dozviete sa vo videorozhovore a členkou organizácie One Of Us a detskou psychiatričkou, MUDr. Annou Kováčovou.