Ktoré z nových úprav by mali byť prínosom a prispieť k tom, o čo ide asi každému – teda menšiemu počtu nehôd aj úmrtí na cestách a vyššej plynulosti a bezpečnosti dopravy? A ktoré sú len zbytočným balastom, ktorý nič nerieši, prípadne veci ešte viac komplikuje?

Rozprávali sme sa s dlhoročným motoristickým novinárom, redaktorom portálu topspeed.sk, Mgr. Alexandrom Štefucom.

Návrh novely zákona o cestnej premávke obsahuje viacero úprav a okrem vodičov sa týka aj chodcov, kolobežkárov aj fungovania autoškôl. Ktoré z nich sú podľa teba prínosné a môžu prispieť k bezpečnosti a plynulosti premávky a ktoré naopak veci skôr komplikujú?

Som motorista a dlhodobo kritizujem, že pod rúškom zvýšenia bezpečnosti a zníženia nehodovosti a smrteľných nehôd sa na cestách – a to nielen na Slovensku – neustále sprísňuje kontrola rýchlosti. Pretože existuje mýtus, že rýchlosť je najväčšou príčinou dopravných nehôd. Nepôjdem do detailov, každý kto má pozná vie, čo si o tom myslím. Tieto veci dosť kritizujem, aj keď istú reguláciu samozrejme pripúšťam.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Som rád, že sa v tom návrhu spomínajú viaceré veci, ktorým sa treba začať venovať a takisto aj chodci a kolobežkári, pretože aj oni sú účastníkmi nehôd. No veľmi často je za vinníka nehody automaticky považovaný vodič. Keďže po ceste vedie 1500, 2000 kilogramové zariadenie, tak je automaticky vinný on. Navodí sa dojem, že veď on je ten, kto má dávať pozor.

Samozrejme že má, ale aj chodci musia dávať pozor, cyklisti takisto musia dávať pozor, rovnako tak tí, ktorí sa po cestách pohybujú na bližšie neidentifikovaných zariadeniach, lebo už to nie sú len kolobežky. Ale rôzne veci, na ktorých sa ľudia presúvajú chvíľu po chodníku, potom idú chvíľu po ceste, potom chvíľu po priechode, potom z toho priechodu schádzajú na cestu…

Napriek tomu, stále sa tlačí najmä na vodičov, ale na kolobežkárov či cyklistov, ktorí jazdia ako a kde sa im to momentálne hodí, sa v súvislosti s nejakou prevenciu alebo sankciami nepočíta. Prečo?

Aby sme boli objektívni, nie je to celkom tak, aj oni majú pravidlá. Len je to trochu zložitejšie, lebo nie sú držiteľmi žiadneho oprávnenia, čo ale neznamená, že by nemali dodržiavať zákon. Len je jednoduchšie riešiť vodiča, ktorý musí mať nejakú kvalifikáciu, má vodičský preukaz a ľahšie sa s ním komunikuje o porušení určitých zákonov, ktoré sa musíš naučiť, keď chceš viesť motorové vozidlo.

V prípade cyklistov alebo chodcov je to trochu zložitejšie, ale aj oni musia pravidlá dodržiavať a nedá sa povedať, že by tam neboli žiadne možnosti sankcií. Existujú aj teraz – za nebezpečné prechádzanie chodca cez cestu na červenú alebo mimo priechodov pre chodcov. Takisto pre cyklistov, ktorí jazdia nebezpečne, prípadne majú vyššiu hladinu alkoholu, ako je povolené, lebo im sme už nejaké jedno pivko dovolili. Takže paragrafy, ktoré musia aj títo účastníci cestnej premávky dodržiavať máme aj dnes, ale evidentne musíme vymýšľať nové.

Okrem sankcií by teda možno v radoch chodcov a cyklistov prospela nejaké osveta. Na cestách často vidíme ľudí s veľkými slúchadlami na ušiach, na hlave samozrejme kapucňa. A poďme – z chodníka rovno na priechod bez toho, že by čo i len otočili hlavu. Ďalší neduh je, že chodci často stoja pri priechode bez toho, že by chceli prejsť, jednoducho tam len stoja. Vodiči sa k nim blížia, zodpovedne brzdia, prípadne zastavia – a nič. Čo s tým?

Dnes je to veľmi prísne v tom, ako musí vodič vnímať chodca, ktorý už začal proces prechádzania. Chodec síce prechádzanie tiež nemôže začať úplne bez ohľadu na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla, ale akonáhle vkročí na priechod, musíme to brať do úvahy. Ale podľa tejto novelizácie už máme brať do úvahy aj tých, ktorí stoja pri priechodoch alebo sa k nim blížia a budú teda mať prednosť už pred vykonaním toho prechádzania.

Problém ale nie je len to, že chodci majú slúchadlá, mávajú v rukách napríklad aj mobilné telefóny. Pozerajú do mobilu, píšu si s niekým, na hlave samozrejme tie slúchadlá a idú po pamäti. Pamätajú si, že na tom mieste, kadiaľ teraz idú, je predsa priechod pre chodcov a cez slúchadlá nepočujú nielen prichádzajúce autá, ale ak majú hudbu pustenú silnejšie, tak nepočujú ani vozidlá s právom prednostnej jazdy.

Nie je to o tom, že by neboli sankcie. Ale tak, ako sa vždy pred Veľkou nocou, ale aj v lete pred dovolenkovou sezónou z médií dozvedáme o policajných akciách zameraných na vodičov, mali by sme sa dozvedať aj o akciách zameraných na chodcov. Na chodcov idúcich po nesprávnej strane cesty v čiernom oblečení, na chodcov s o slúchadlami a mobilmi v ruke…

To je to, čo chýba. Pretože keď sa veľa hovorí o kontrolách rýchlosti, tak všetci jazdíme trochu pomalšie. Keď sa hovorí o kontrole alkoholu za volantom, tak sa – chvála Bohu – pije menej. Poďme teda robiť aj také preventívne akcie, že polícia sa tento víkend zameria na chodcov so slúchadlami na hlave. Napriek tomu, že to nie je zakázané, poďme sa zamerať na to, či napríklad na tie priechody nevchádzajú nebezpečne.

Len vieš, sú to také „zložité“ priestupky a ťažšie sa dokumentujú. A ak mám byť zlý, tak za ten istý čas policajti o kúsok ďalej na štvorprúdovej ceste niekoľko desiatok stoeurových pokút a tomu sa hovorí efektivita práce. Je oveľa efektívnejšie kontrolovať rýchlosť na štvorprúdovke, ktorá vedie k priechodu pre chodcov a pokutovať tam vodičov, ako to, či tí chodci autám – dokonca aj tým, ktoré idú predpísanou rýchlosťou – nevchádzajú nebezpečne do cesty.

Zdôrazňujem, že slovenskí vodiči si chodcov všímajú veľmi oveľa viac, ako kedysi. Sám si povedal, že vnímajú aj tých, ktorí pri priechode iba stoja a napríklad čakajú na manželku a ty ako vodič ani nevieš, čo máš vlastne urobiť.

Áno, možno by naozaj bola na mieste nejaká osveta – ľudia, prosíme vás, nestojte meter od priechodu pre chodcov ak nechcete prejsť, pretože to môže zablokovať premávku. V návrhu novely sú isté návrhy, ktoré by priniesli zmeny aj autoškolám. Po novom vy žiaci autoškoly mohli ísť na cestu až potom, ako zvládnu teoretické testy. Môžeme to kvitovať?

Nie som si istý, na toto vôbec nie som odborník, ale chýba mi tu debata a diskusia a tými autoškolami. Jeden problém ale vidím napríklad v tom, či sa kurzy potom neprimeranie časovo nepredĺžia.

Tých základných pravidiel, ktoré adepti autoškoly na ceste potrebujú nutne ovládať zas nie je až tak veľa a do veľkej miery im so všetkým vie pomôcť inštruktor.

Ono to možno na papieri vyzerá sexy a veľmi fajn – na cestu sa môže ísť až potom, ako sa absolvuje nejaká skúška. Ale obávam sa, že by sa to celé veľmi natiahlo, ak by na cestu mohol adept ísť až potom, ako po niekoľkých týždňoch kurzu najprv absolvuje testy z predpisov.

Nielen ty, ale veľká časť odbornej verejnosti dlho volá napríklad po zavedení povinných kurzov bezpečnej jazdy, ako to majú napríklad v Rakúsku. Prečo to legislatívna moc stále ignoruje? Takéto veci by veľmi razantne prispeli k z níženiu počtu nehôd, čo je vlastne aj cieľom tejto novely.

Buďme úprimní. Ak by sa to podarilo a ak by všetci – teda nielen profesionálni vodiči – museli do dvoch rokov od vstupu takéhoto zákona do platnosti prejsť 100 alebo 150 eurovým kurzom, čo by sa stalo? Na toto nemá žiadna vláda odvahu, nikto si to nechce zobrať na plecia.

Okrem toho, kurzov bezpečnej jazdy máme u nás málo, ja viem iba o dvoch a koncentrované sú skôr na západnom Slovensku. Ale možno ak by sme usilovne hľadali, tak by sme vedeli nájsť aj nejaké firmy, ktoré by vodičov vedeli preškoliť aj v nejakých, možno trochu improvizovaných podmienkach aj na strednom a východnom Slovensku.

No všetci dobre vieme – a ja to podpíšem krvou – vďaka takýmto kurzom by sa počet kolízií, menších ale možno aj vážnych dopravných nehôd, znížil naozaj skokovo. Pretože ľudia by zrazu zistili, ako sa dá brzdiť a čo sa dá robiť v začiatku šmyku, čo treba urobiť, keď ti niekto vbehne do cesty a pod…

Samozrejme, nezabráni to nehodám, ktoré spôsobí niekto, kto je úplne vymletý alebo absolútne nezodpovedný. Ale tieto veci môžu len za malé percento zo všetkých nehôd. Veľké percento nehôd je spôsobené tým, že ľudia nevedia, ako a čo s vozidlom robiť a ako reagovať a toto by sa dalo eliminovať.

Nové návrhy sa týkajú aj objektívnej zodpovednosti, po novom sa ňou budú riešiť aj nezapnuté pásy, jazda na červenú, telefonovanie za volantom… A zvyšujú sa aj tresty pre agresívnych vodičov. Momentálne sa môžeš napríklad pri akomkoľvek prekročení rýchlosti z toho vykúpiť?

Je tam limit 800 eur v prípade prejednania priestupku na mieste, ale za určitých okolností môže policajt rozhodnúť o správnom konaní a tam už to také jednoduché byť nemusí a môžeš mať aj väčšie problémy. Ale je to na zvážení policajta a väčšinou sa aj tie najväčšie prekročenia rýchlosti riešia tou maximálnou pokutou.

Možno by stálo za zváženie limity prekročenia rýchlosti, pri ktorých jednoducho o vodičák prídeš bez ohľadu na to koľko máš na účte a či sa môžeš vykúpiť.

Prekvapuje ma, keď sa minister vyjadrí, že väčším problémom pre ľudí sú financie, ako zadržanie vodičského preukazu.

Pre jedno médium som už povedal, že pri mojej novinárskej a filmárskej práci – ktorá síce nebola vopred riadne ohlásená a nebola totálne v súlade so zákonom – mi bez mihnutia oka zobrali vodičský preukaz a musel som robiť skúšky. Bolo to „našťastie“ v covidovom období, keď bolo práce aj iných aktivít všeobecne málo. Ale vodičský preukaz mi veľmi chýbal a „vykúpil“ by som sa akýmikoľvek peniazmi, ak by mi tú možnosť dali.

Realita je taká, že ak niekto zaplatí 800 eur za prekročenie rýchlosti, tak sa tým ešte aj pochváli v partii. Ak by mu ale odobrali vodičský preukaz, už by sme boli niekde inde a skupina tých machrov a majstrov sveta, pre ktorých je svet gombička, by sa zmenšila. Pretože to už by nebolo také jednoduché vybaviť. Zadržanie vodičského preukazu podľa mňa pre ľudí je veľká hrozba.

Ďalšou vecou v novele, že ministerstvo dopravy alebo krajský dopravný inšpektorát by už po novom mohol vydať záväzné stanovisko pre správcu miestnej komunikácie. Je to reakcia na Vajanského nábrežie a slávne cyklopruhy?

Opäť – nie som úplný odborník na túto legislatívu. Ale aj ako občan musím vyjadriť počudovanie, že sa u nás takéto veci môžu diať bez toho, aby dopravný inšpektorát a dopravní inžinieri niečo také na cestnej komunikácii schválili. Vajanského nábrežie je absolútny výsmech všetkým, ktorí stavajú domy, cesty, komunikácie, pretože všetci musia absolvovať obrovský mechanizmus schvaľovania.

Môžeme sa tváriť, že všetky tie predpisy sú šikanujúce, ale oni majú v konečnom dôsledku naozaj ľudí v tej premávke chrániť. Ale potom sa nájde niekto, kto to celé absolútne odignoruje. Ak sa teda má sprísniť schvaľovanie a ak má byť záväzné stanovisko, tak s tým celkom určite súhlasím. Pretože ak budú tie rozhodnutia múdre – a dohodnime sa, že študovaní ľudia by mali robiť múdre rozhodnutia – musíme sa tým rozhodnutiam všetci podriadiť. A všetci znamená všetci.

Po novom sa má sprísniť aj legislatíva ohľadom opakovaných priestupkov. Doteraz sa tri závažné priestupky posudzovali počas 12 mesiacov, ale lehota má byť predĺžená na 24 mesiacov. Prečo sa aj u nás nepracuje s bodovým systémom, ako v Česku?

Opäť je to ako diskusia o tom, či používať tekuté alebo tuhé mydlo, no ruky si jednoducho umývať treba. Bodový systém, ktorý majú v ČR to tam skutočne spomalil, jazdia naozaj extrémne defenzívne. U nás máme zase systém trikrát a dosť a priestupky sa budú nulovať nie po roku, ako doteraz, ale až po dvoch rokoch, takže svoj efekt to samozrejme má.

Skôr by som sa ale zamýšľal nad tým, čo vlastne tie závažné priestupky sú, ktoré sa do toho budú započítavať. Lebo tí, ktorí opakovane a extrémne porušujú dopravné predpisy asi skutočne potrebujú iný prístup ako človek, ktorý sa iba na chvíľu zamyslí a ľahko prekročí rýchlosť. Dlho hovorím, že samotné meranie rýchlosti je u nás veľmi často zamerané na prichytenie ľudí pri tých malých, nepodstatných omyloch. Policajné pasce sú skutočne dlhodobá téma.

Lepšia cesta by potom asi bola tá, že nech sú tie radary ale že úplne všade. Keď som bol v Taliansku, tak som zostal prekvapený. Zapol som si kameru, ktorá v sebe mala načítané stacionárne radary a tej sa jednoducho „huba nezavrela“. Tým pádom je premávka skutočne regulovaná a nikto už nepôjde rýchlejšie, takže aj ten zásah by takto bol oveľa väčší.

Ak niekto extrémne prekračuje povolenú rýchlosť a robí to pravidelne, v tom prípade si asi naozaj potrebuje od volantu na chvíľku „oddýchnuť“.

Napriek tomu, že počet automobilov aj na našich cestách neustále stúpa, nie je to hlavný dôvod toho, že sa neustále zvyšuje čas, ktorý v autách trávime. Čo je za tým? Prispeli by u nás na spomínané kurzy bezpečnej jazdy rady aj poisťovne? A aké zaujímavé podujatia budú môcť počas leta zažiť milovníci automobilov na Slovensku?

Dozviete sa vo videorozhovore s motoristickým novinárom, Mgr. Alexandrom Štefucom.