Toto OZ pravidelne vydáva tlačové správy, v ktorých verejnosť informuje o svojich konkrétnych aktivitách. V ostatných týždňoch k nim pribudli napríklad hromadná pripomienka k pripravovanej legislatíve našej vlády o urýchlenom prijatí Ukrajiny do EÚ, podanie na súd vo veci návrhu na zrušenie Nadácie Zastavme korupciu, ale aj výzva nášmu ministrovi zahraničných vecí v súvislosti s výrokmi nemeckého spolkového kancelára o pozastavení eurofondov Slovensku.

O týchto témach, ako aj o fungovaní a financovaní mimovládnych organizácií a nadácií nielen u nás, takisto o mechanizmoch a problémoch vo vnútri EÚ a ďalších veciach sme sa rozprávali s ekonómom, analytikom a členom OZ Právo na pravdu, Ing. Martinom Halásom, MBA.

Viac vo videu: 

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

OZ Právo na pravdu nedávno zaslalo našim trom najvyšším ústavným činiteľom otvorený list, v ktorom upozorňuje na hromadnú pripomienku v súvislosti s pripravovanou legislatívou vlády o urýchlenom prijatí Ukrajiny do EÚ. Čo vám na tom najviac prekáža?

Hlavná výhrada je tá, že vláda vôbec chce odsúhlasiť urýchlený vstup Ukrajiny do EÚ. Myslím si, že najmä v zmysle rétoriky pána premiéra a vlády je to nepochopiteľné. Neprebehla a neprebieha o tom žiadna verejná diskusia a myslím si, že veľa ľudí o tom ani nevie.

My to berieme ako nejaký materiál v utajení. Navyše – ak máme byť slušní – vykazuje chyby a ak nemáme byť slušní, tak nás ním chce niekto oklamať, len aby sa splnil cieľ, ktorým má byť rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ.

Výhrady sa týkajú aj zaťahovania Slovenska do vojny na Ukrajine. Ak by bola Ukrajina členským štátom EÚ – čo tento zrýchlený proces predpokladá – tak v rámci zmlúv, ktoré Únia má, môže členský štát – v tomto prípade Ukrajina – v prípade konfliktu na jeho území vyzvať iný členský štát, aby ho prišiel chrániť a to aj vojensky.

Pre občanov je nepríjemné, že boli politikmi 35 rokov klamaní. Ale teraz máme po prvýkrát a dúfajme že aj naposledy vojnu doslova za dverami. Práve preto by som od našich politikov očakával najvyšší stupeň zodpovednosti a to, že takéto vážne témy budú s občanmi verejne komunikovať. Napríklad v Maďarsku je ohľadom toho referendum a tamojšia vláda občanov na všetky riziká, ktoré sú s tým spojené, upozorňuje.

Pred niekoľkými týždňami sa v našich médiách objavila informácia o tom, že Ukrajinci Slovensku priniesli viac peňazí, ako sme na nich vynaložili. Vy ale tvrdíte, že to nie je tak úplne pravda.

Sú viaceré medzinárodné inštitúcie, mnohé s akademickým zázemím, ktoré to celé sledujú. Napríklad inštitút Kiel, ktorý je najstarším nemeckým odborným inštitútom. Od začiatku toho konfliktu mapuje všetky informácie a podľa nich sme na Ukrajinu a Ukrajincov doteraz vynaložili viac, ako 4 miliardy eur.

Počíta sa tam všetka naša pomoc, teda tá vojenská ale aj pomoc Ukrajincom na území Slovenska. Je logické, že štáty, ktoré s Ukrajinou susedia, ich majú na svojom území najviac. Oficiálne čísla tvrdia, že v celej Európe je momentálne okolo 4,6 milióna utečencov z Ukrajiny, ale reálne číslo bude asi podstatne vyššie. Je jasné, že jednotlivé štáty znášajú všetky výdavky, ktoré s tým súvisia.

Informácia, ktoré ste spomenuli v otázke, pochádza z úradu podpredsedu vlády, pána Kmeca. My sme ju napadli už v rámci pripomienkového procesu, pretože práve tá správa má byť podkladom pre rozhodnutie vlády o tom urýchlenom vstupe. Osobne si myslím, že je škandál, keď podpredseda vlády cez seba takýto materiál pustí, pretože už len údaje z ministerstva financií hovorili o skoro 200 miliónoch navyše, ktoré platili iba naše ministerstvá, a to bez nákladov samospráv a ďalších organizácií.

Na stretnutí sme priamo povedali, že ak ten materiál prejde v tejto podobe, podáme trestné oznámenie, pretože takýmto spôsobom pri rozhodnutiach štátu postupovať nemôžeme.

Ďalšia vec, ktorá ma tam zarazila a o ktorej by občania mali vedieť je to, že štátni analytici do tých čísel zarátali aj rôzne výdavky na DPH a viaceré imaginárne výnosy do budúcnosti, ktoré sa podľa mňa ani nedajú správne odhadnúť. Toto sa inokedy vôbec nedeje. Ak ide na verejnosť akýkoľvek návrh, ktorý sa týka napríklad 13 – tych dôchodkov alebo podpory rodín, analytici s ničím takým nepracujú. Nedeje sa to pri dôchodcoch, rodinách, deťoch, ani zdravotne ťažko postihnutých. Ale keď prídu Ukrajinci, narátame tam ešte aj prínosy, ktoré to má mať o 10 rokov.

Toto by už malo každého občana zobudiť a zdvihnúť zo stoličky, pretože tu máme naozaj reálne dvojaký meter a mám pocit, že niektorí politici by tým Ukrajincom vliezli až viete kam… Takže  tu by som od politikov skôr očakával minimálne nejakú zdržanlivosť a rovnaký meter. Keď si porovnáte 500 miliónov, ktoré vyčíslil úrad a 4 miliardy podľa rôznych inštitútov, každému súdnemu človeku musí byť jasné, kto viac dal a kto viac dostal.

Ak chce súčasná vláda tvrdiť, že na Ukrajincoch vlastne zarábame, prinášajú nám ekonomický rozvoj a máme byť radi, že tu sú a čím ich bude viac, tým pre nás lepšie, tak je načase, aby sa radšej zobrala a išla kade ľahšie. Toto pre Slovensko určite cesta nie je.

Ďalšia zaujímavá téma, s ktorou OZ Právo na pravdu prišlo je podanie na súd ohľadom zrušenia Nadácie Zastavme korupciu.

S touto nadáciou nemáme žiaden verejný konflikt a nie je to len o nej. Skôr o tom, že zo zákona sú nadácie založené za istým verejnoprospešným účelom a myslím si, že všetky tie mediálne známe nadácie, ktoré robia to, čo robia, sa s tým účelom míňajú. Nadácia Zastavme korupciu je prvá, ale nie posledná, ktoré budeme takýmto spôsobom napádať na súde.

Pretože súd je ako keby tou poslednou inštanciou. Túto cestu sme zvolili preto, že od príchodu tejto vlády sme dali tri rôzne podania. Trikrát niečo iniciujete a nikto to nijakým spôsobom nepreveruje. Naša empirická skúsenosť s touto vládou a jej ministerstvami – a je jedno či sú to ministerstvá Smeru alebo Hlasu – na to kašľú. Dáte podnet a nič sa nedeje. Preto sme zvolili formu podania na súd, lebo ten musí konať a buď tie argumenty uzná alebo nie.

Naša iniciatíva nie je o tom, že chceme niekomu robiť zle, ale sme presvedčení, že mnohé nadácie svoj účel neplnia a uvidíme, ako sa s tým vysporiada súd.

V tlačovej správe upozorňujete na to, že Zastavme korupciu dlhodobo a závažne porušuje legislatívu o nadáciách, má dvojaký meter a kauzy si vyberá selektívne.

Do tlačovej správy sme dali iba niečo. V podaní na súd musíte uviesť aj iné, konkrétne prípady a isté veci musíte preukázať. Ten výstup do médií sme dali preto, aby sa prihlásili aj iní ľudia, ktorých sa to týka. Pracujeme aj s ďalšími podnetmi a chceme, aby toho v nich bolo čo najviac.

Celé to funguje tak, že ak potrebujete niekoho zlikvidovať, najprv príde objednávka. Nadácia niečo vyfabuluje, vznikne z toho mediálna kauza ktorej sa chytia denníky Sme, N a Aktuality, potom toho dotyčného opľujú a ten v tom všetkom už ostáva, vlečie sa to s ním celý čas a často dokonca aj potom, keď sa pôvodné obvinenia nepreukážu.

Takto funguje celá tá mašinéria a otázka pre súd je, či toto je skutočne ten zákonný účel, ktorý konkrétne nadácie majú podľa litery zákona plniť a či sa takto majú správať. My si myslíme, že nie. A ako štát sa budeme musieť vysporiadať aj s otázkou zákonných úprav a transparentnosti, aby bolo v zákone jasne definované čo majú a nemajú robiť nadácie, čo majú a nemajú robiť občianske združenia, pretože naozaj nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. To podanie na súde bude možno aj nejakým precedensom a malo by zodpovedať, čo na tých zákonoch politici do budúcnosti budú musieť zmeniť.

Aj na súdoch máte dnes určitú progresívnu kliku a pokiaľ sa spojí vyšetrovateľ, sudca a prokurátor – čo sa tu podľa mňa preukázateľne dialo v rokoch 2020 až 2023 – tak bežný občan nemá šancu. Jednoducho vás zatvoria a to nie na deň, ale povedzme aj na roky, deje sa to aj teraz.

Myslím si, že aj občan dnes už cez médiá vníma, že s mnohými nadáciami nie je všetko v poriadku. Asi každý dá rád peniaze nadácii, ktorá zabezpečuje napríklad lieky onkologicky chorým deťom. Aj odhaľovanie korupcie je síce fajn, ale podľa mňa na to dnes máme v rámci štátu dostatočný počet orgánov.

Ak súd to naše podanie odmietne a vlastne tak legitimizuje takúto činnosť rôznych nadácií, podľa mňa to otvorí Pandorinu skrinku. Lebo potom si v podstate budeme môcť povedať, že je normálne človeka, ktorý častokrát ani nie je politikom obviniť, pranierovať ho, zničiť tak jeho podnikanie a dokonca ho môcť zobrať do väzby. A to všetko len na základe tvrdení nejakých osôb a nadácií. A napokon proti tým, od ktorých to prišlo, ani neviete nič spraviť, nič z toho vyvodiť.

Podľa medializovaných informácií ide zo štátneho rozpočtu na mimovládky ročne okolo 700 miliónov eur. Vy tvrdíte, že ak by sa spravodlivo rozdelili a dostali sa aj do organizácií, ktoré robia skutočne prospešnú činnosť, bolo by to v poriadku. No namietate, že gro tých finančných prostriedkov sa dostane do veľmi malej časti mimovládnych organizácií a ostatným ostanú len oči pre plač.

Tých 700 miliónov  nevie nikto verifikovať, lebo neexistuje žiaden register, to je prvá vec. Druhá vec je, že musíme pripočítať aj peniaze, ktoré tečú cez eurofondy a ďalšie kanály zo zahraničia. V každom prípade, je to údaj, ktorý povedal pán Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti, toto je vraj suma, ktorú si mimovládky na Slovensku rozdeľujú.

Máme tu približne 60 tisíc mimovládok, takže tých 700 miliónov by malo byť fajn, ak by sa rozdelili medzi všetky, ale nie je to tak. A vďaka tomu, že to máme nejakú sivú zónu a štát stále nechce spraviť register, z ktorého by bolo zrejmé kto, koľko a na čo dostáva, pretože pre mnohých ľudí je to iba zdroj obživy, nič viac.

Teraz sú veľmi medializované tie haciendy, ktoré sa mali pôvodne využívať na istý účel a mala tam byť nejakým spôsobom zastúpená aj udržateľnosť. Skúste mi povedať, akú udržateľnosť má projekt tanečníčky, ktorá zoberie 150 tisíc a použije ich ako svoju mzdu?

Aká je udržateľnosť projektov napríklad pri rómskych komunitách? Keď si zoberiete údaje za 20 rokov dozadu, tak chudoba sa aj tak zvyšuje, neklesá úmrtnosť malých detí, nezvyšuje sa ich vzdelanie, nezvyšuje sa zamestnanosť a za 20 rokov sme do toho dali miliardu. Aká je tam udržateľnosť a aký význam majú tieto aktivity, ktoré robíme?

Takto by sme mohli pokračovať v jednom príklade za druhým a je tu aj veľa menších projektov. Napríklad si vytvoríte nejaké webové sídlo, prevádzkujete ho a podľa zmluvy ho musíte prevádzkovať aj nasledujúce dva roky. Lenže toto už nikto nekontroluje.

To znamená že eurofondy a peniaze pre mimovládky sa z môjho pohľadu stali na Slovensku pre mnohých ľudí de facto obyčajným zdrojom obživy a keď im na ne chcete siahnuť, je tu veľký krik. Veľmi veľa týchto vecí sa deje práve preto, že nemáme ten register a štát nevie na tieto veci dohliadať.

Takýchto projektov sú v rámci EÚ tisícky. Únia len na podporu GreenDealu dala do mimovládok – a medzi nimi boli aj slovenské – miliardu eur. Viete si predstaviť, koľko je to peňazí? Miliardu eur dáte do mimovládok, aby vám propagovali GreenDeal? Toto dnes na európskej úrovni nikto nevyšetruje, ale k nám chodia nejakí Zdechovskí a hovoria o tom, ako u nás nič nefunguje. V EÚ už dlho o veciach de facto nerozhodujú volení politici, ale úradníci.

Našej vláde teda vyčítame, že tému mimovládok vôbec neuchopila dobre. To, čo sa udialo, je len marketingové pozlátko. Ak by chceli ísť do hĺbky, spravia ten register mimovládok, ktorý za tie dva roky už mohli mať na ministerstve vnútra dávno hotový a treba sa pýtať pána ministra, prečo to tak nie je.

Nie je dôvod, aby sme to v tých mimovládkach neupratali, ale táto vláda to už neurobí. Myslím si, že sa toho veľmi boja. Uvidíme, aká vláda tu bude potom, ale ak to neurobí táto, aktuálna vláda, tak ktorá?

Ostáva len dúfať, že príde niekto, kto to bude chcieť urobiť. Ľudia by to v každom prípade ale mali vyžadovať, pretože organizácie, ktoré robia prospešné činnosti by dostali viac peňazí.

OZ Právo na pravdu sa s výzvou obrátilo aj na ministra zahraničných vecí, pána Blanára. O čo išlo? Ako a prečo sa v európskych inštitúciách obchádzajú dohody a pravidlá a verejnosť je v mnohých otázkach aj prostredníctvom činnosti niektorých mimovládnych organizácií manipulovaná?Dokedy bude EÚ pokračovať v šialenostiach, ktoré sú jej líniou za ostatné roky a čo by sa muselo stať, aby v Únii začali veci opäť fungovať v prospech všetkých a v zmysle jej pôvodných princípov? Je možné, že sa z OZ Právo na pravdu časom stane politická strana alebo hnutie a bude sa svojim témam venovať na inej úrovni?

Dozviete sa vo videorozhovore s ekonómom, analytikom a členom OZ Právo na pravdu, Ing. Martinom Halásom, MBA.