16:30- Európska únia už po tretíkrát nedokázala schváliť 18. balík sankcií proti Ruskej federácii.

Ako informoval dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, v súčasnosti tri krajiny nesúhlasia so znížením cenového stropu na ruskú ropu.

Predtým médiá informovali, že svoje námietky proti balíku sankcií vyjadrili Slovensko, Maďarsko a Malta.

15:01- Biely dom tvrdí, že Trump v rozhovore so Zelenským nevyzýval na údery na Moskvu a Petrohrad.

Predtým denník Financial Times napísal, že Trump sa Zelenského opýtal, prečo Ukrajina neudrie na Moskvu a Petrohrad, na čo Zelenskyj požiadal o rakety dlhého doletu.

14:30- Ukrajina údajne vie o plánoch Ruska na najbližšiu dekádu. Ako uviedol šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov, Moskva počas tohto obdobia počíta s ozbrojeným konfliktom s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO), na ktorý sa pripravuje.

Budanov to povedal na spoločnom brífingu so splnomocnencom amerického prezidenta pre Ukrajinu Keithom Kelloggom. Americkú stranu oboznámil s aktuálnou operačnou situáciou, vyhodnotil ruské plány do roku 2036 a tiež správy o prípravách Kremľa na ozbrojený konflikt nielen proti Ukrajine, ale aj proti krajinám NATO.

„Imperiálne ambície Kremľa sa neobmedzujú len na Ukrajinu. Zahŕňajú celú Európu. S podporou Spojených štátov sme však schopní zastaviť Rusko a anulovať jeho vojenský potenciál,“ poznamenal Budanov.

14:00-Rada EÚ prijala konečné rozhodnutie o predĺžení dočasnej ochrany utečencov z Ukrajiny do 4. marca 2027, informovala agentúra Suspilne.

Tento štatút umožňuje Ukrajincom legálne sa zdržiavať, pracovať, študovať a dostávať základnú sociálnu pomoc v krajinách EÚ bez potreby získať azyl.

13:15 – Ruské jednotky postúpili 3 km v južno-konstantinovskom smere a vstúpili do obce Rusin Jar.

12:56 – Ďalšie pripomienky Ruskej federácie k Trumpovmu 50-dňovému ultimátu na zastavenie paľby na Ukrajine pod hrozbou ciel.

„Je to veľmi zvláštne, neodznela žiadna výzva Kyjevu na obnovenie rokovaní,“ povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Gruško.

Peskov dodal, že toto vyhlásenie bolo „veľmi vážne“.

“Niečo v nich je adresované osobne prezidentovi Putinovi. Určite potrebujeme čas na analýzu toho, čo bolo vo Washingtone povedané. A ak a keď to prezident Putin bude považovať za potrebné, určite sa k tomu vyjadrí. Nechcel by som predbiehať a počkajme si na Putinovo rozhodnutie, či sa k tomu vyjadrí sám,” povedal predseda ruského parlamentu.

10:35 – Európa by mala budovať svoju obranu na základe hypotézy, že Rusko zaútočí na krajiny NATO do 3 až 5 rokov, uvádza sa v správe, ktorú si nechal vypracovať Macron.

“Hypotéza novej ruskej agresie proti Európe v priebehu nasledujúcich troch až piatich rokov je ústredným bodom obranných a bezpečnostných záujmov európskeho kontinentu. Sú možné nové ofenzívy proti Ukrajine a tiež v blízkosti Európy – napríklad v Moldavsku, na Balkáne alebo dokonca proti členským štátom NATO – s cieľom otestovať súdržnosť Aliancie. Najväčším rizikom je situácia, v ktorej by sa takáto agresia prekrývala s veľkou operáciou v inom regióne sveta, čo by odklonilo sily USA,” uvádza sa vo francúzskom Národnom strategickom prehľade, informovala RFI.

10:08 – Nemecko rokuje o nákupe odpaľovacích zariadení Typhon zo Spojených štátov, ktoré sú určené na odpaľovanie rakiet Tomahawk schopných zasiahnuť ciele na vzdialenosť 2 000 kilometrov – teda aj v Rusku.

Oznámil to nemecký minister obrany Pistorius, ktorý o tejto myšlienke rokoval so šéfom Pentagónu Hegsethom v USA, informuje ntv. Hegseth nie je proti.

„Nemecko tak môže výrazne zvýšiť svoju vlastnú obranyschopnosť a tiež výrazne zvýšiť svoju odstrašovaciu schopnosť, ale aj odstrašovaciu schopnosť Európy,“ povedal Pistorius.

10:01 – USA nebudú dodávať zbrane Ukrajine priamo – krajiny NATO prevedú svoje zásoby “čo najskôr” a potom pôjdu nakupovať do USA, píše Der Spiegel.

Na takejto schéme sa zúčastnia najmä Nemecko, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Veľká Británia, Holandsko a Kanada.

Rutte aj Trump nedali jasné odpovede na otázku, kto a aké zbrane bude dodávať a v akom množstve, konštatuje publikácia.

08:43 – Nemecký časopis Der Spiegel pochybuje, že 100-percentné clá, ktorými Trump hrozí Rusku do 50 dní za pokračovanie vojny na Ukrajine, budú účinné.

“Vynára sa otázka: prečo by to robili? V skutočnosti takéto priame clá pravdepodobne nebudú mať významný vplyv na ruskú ekonomiku. V roku 2023, teda v prvom roku po vojne na Ukrajine, Rusko vyviezlo do Spojených štátov tovar za menej ako päť miliárd dolárov. V roku 2024 to bolo ešte menej. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo moskovská burza v pondelok reagovala na hrozbu Washingtonu relatívne pokojne,” uvádza denník.

V tejto súvislosti si publikácia kladie otázku, či sa Trump skutočne „konečne obrátil chrbtom k Putinovi a prešiel k Zelenskému“.

08:25 – Trump povedal, že je „sklamaný, ale neskončil“ s Putinom.

“Som z neho sklamaný, ale neskončil som s ním. Ale som z neho sklamaný,” povedal americký prezident v rozhovore pre BBC.

Na otázku o dôvere k ruskému prezidentovi odpovedal, že „nedôverujem takmer nikomu“. Podľa neho sa mu štyrikrát zdalo, že sa mu podarí uzavrieť dohodu s Ruskom.

08:10 – “EÚ nemôže mlčať.” Maďarský premiér Orbán vyzval EÚ, aby podnikla kroky proti “násilnému odvodu” do ukrajinskej armády.

“Nemôžete viesť reči o vhodnosti Ukrajiny na členstvo v EÚ a na druhý deň pochovávať ľudí, ktorí boli počas nútených odvodov ubití na smrť,” povedal Orbán v rozhovore pre kanál YouTube Magyar Nemzet.

Takto komentoval incident so smrťou etnického Maďara zbitého v TCK , z ktorého Maďarsko obviňuje Ukrajinu.

Orbán povedal, že maďarská vláda monitoruje odvody Maďarov, vie, koľko ich zomrelo, koľko osirelo, a poskytuje pomoc postihnutým rodinám.

Povedal, že je neprijateľné, “aby boli ľudia ubíjaní na smrť v krajine, ktorá je vo vojne, a ak je obeťou aj občan členského štátu EÚ, Európska únia nemôže mlčať”.

07:35 – Napriek prísľubom zbraní pre Kyjev Trump verí, že Rusko túto vojnu vyhrá.

O tomto s odvolaním sa na zdroje píše Politico.

“Prezident verí, že Rusko zvíťazí, otázkou je, ako dlho to bude trvať. Rusko má väčšiu ekonomiku, má väčšiu armádu, má viac než dosť ľudí, ktorých môže hodiť do mlynčeka na mäso, a je mu to jednoducho jedno. A aj keď postupuje pomaly, predsa len postupuje. Prezident chce len zastaviť zabíjanie,” povedal vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu.

Podľa neho Trumpovo rozhodnutie poslať Ukrajine zbrane „neznamená, že prezident Zelenskyj drží karty v rukách“.

07:04 – Trump zvažoval, že pošle Ukrajine rakety Tomahawk, ktoré by mohli dosiahnuť Moskvu a Petrohrad. Od tejto myšlienky však zatiaľ upustil.

O tom s odvolaním sa na svoje zdroje píše publicista denníka Washington Post David Ignatius.

„Tomahawky“ sú podľa neho v súčasnosti vylúčené zo zoznamu dodávok. „Mohli by byť nasadené neskôr, ak by Trump chcel mať ešte väčší vplyv,“ píše Ignatius.

Napriek tomu by podľa neho Trump „pravdepodobne“ povolil použitie 18 rakiet ATACMS, ktoré sú teraz na Ukrajine, v ich plnom dolete 300 kilometrov. „Môžu byť zahrnuté aj ďalšie rakety ATACMS,“ uvádza Ignatius.

Podobne ako predtým publikácia Axios tvrdí, že schválený balík vojenských dodávok dosahuje výšku 10 miliárd dolárov.

06:55 – Zelenskyj uviedol, že Nemecko a Nórsko nakúpia pre Ukrajinu Patrioty.

“Som vďačný nášmu tímu, vďačný Spojeným štátom, Nemecku a Nórsku za prípravu nového rozhodnutia o Patriotoch pre Ukrajinu,” povedal vo večernom príhovore.

Zelenskyj predtým informoval, že Nemecko je pripravené zaplatiť za dva „Patrioty“, Nórsko – za jeden. Trump zároveň uviedol, že na vyslanie sa pripravuje 17 „Patriotov“.

06:54 – Nemecký minister obrany, ktorého citovala agentúra Reuters, uviedol, že dodanie prvých systémov Patriot, ktoré ohlásil Trump, potrvá niekoľko mesiacov.

Podľa ministra sa rozhodnutie o dvoch systémoch Patriot pre Ukrajinu prijme v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov a samotná dodávka prvého systému potrvá niekoľko mesiacov.

06:53 – Pentagón nevedel objasniť, čo presne mal americký prezident Donald Trump na mysli, keď povedal, že Ukrajina dostane 17 komplexov Patriot.

Na otázku, či išlo o 17 batérií alebo 17 rakiet, americké ministerstvo obrany odporučilo požiadať Biely dom o vysvetlenie.

06:51 – Americký Senát zastavil postup pri prerokúvaní Grahamovho návrhu zákona o uvalení 500-percentných ciel na Ruskú federáciu a jej obchodných partnerov, píše Politico.

Líder senátnej väčšiny John Thune uviedol, že po Trumpových vyhláseniach sa zdrží ďalšieho postupu v súvislosti s týmto balíkom sankcií. Thune tiež naznačil, že Trumpove vyhlásenia znamenajú, že Senát už nemusí schváliť Grahamov a Blumenthalov návrh zákona.

Pripomeňme, že Trump včera povedal, že by mohol do 50 dní zaviesť 100 % clá voči Rusku a jeho obchodným partnerom. Zatiaľ čo Grahamov návrh zákona predpokladal clá vo výške 500 %.

06:47 – Trumpových 50 dní dáva Putinovi strategickú výhodu: čas na posilnenie svojej pozície, tlak na Európu a vojenské zblíženie s Čínou a Severnou Kóreou, píše The Washington Post.

Publikácia píše, že Trump „predstavil nové parametre svojej ukrajinskej politiky“, ale pozorovatelia konštatujú, že stratégia je naďalej založená na obvyklej zdržiavacej taktike – hlasných vyhláseniach, po ktorých nie vždy nasledujú rozhodné kroky.

Táto taktika dáva Putinovi strategickú výhodu: čas na upevnenie pozície, tlak na Európu a vojenské zblíženie s Čínou a Severnou Kóreou. Otázne zostáva, či nastal bod obratu, alebo ide o ďalší odklad, konštatuje WP.