Toto už je cez čiaru!

Najprv fakty a kontext: Nie je žiadna novinka, že Izrael útočí aj na zóny, ktoré označil za bezpečné. To už je ich zreteľný modus operandi. Hlavne, že nedávno vyhlásili plán zriadiť pre obyvateľstvo Gazy, ktoré je ešte nažive, „humanitárny” tábor. Tam budú azda konečne k civilistom pristupovať ako k ľuďom?

Tomu dnes už nik seriózny nemôže veriť. Veď aj popredné ľudskoprávne organizácie otvorene hovoria o genocíde per definitionem. Domáce arabské obyvateľstvo – ktorého predkovia žili na území Palestíny násobne dlhšie, než štát Izrael vôbec existuje – je ako na bitúnku. Smrť číha ešte aj pri preberaní humanitárnej pomoci. Kam sme sa to dostali, že svet toleruje takú extrémnu neprávosť; také zverstvá?

A predsa sa aj medzi nami Slovákmi nájdu osoby, ktoré si zakrývajú pred realitou oči – alebo ešte horšie, snažia sa propagovať vlastný naratív, nezlučiteľný s pravdou…

Reč je o politológovi menom Grigorij Mesežnikov. Jeho kontroverzné postoje ku konfliktu v Gaze sú dlhodobo známe. Aktuálne mu vyšla úvaha na stránkach Denníka N. Tam tvrdí, že mávanie palestínskou vlajkou na znak solidarity v skutočnosti hovorí „Sme na strane Hamasu.” Absurdné.

A nadarmo sa vo svojom článku snaží kľučkovať a argumentovať prostredníctvom historických exkurzov a porovnaní. Aktivisti po celom svete dnes jasne volajú po mieri a dvojštátnom riešení. Nejde pritom vôbec o prejavy antisemitizmu, ako sa to snažia niektorí nahovoriť verejnosti: Napokon, aj Arabi sú Semiti, ako teda môže byť niekto, kto máva palestínskou vlajkou, antisemita? Ako vravím, podobné obvinenia sú absurdné, a pramenia zo sionistických kanálov.

To sú tie, čo si vydupali štát Izrael v dnešnej podobe pre európskych prisťahovalcov prevažne sekulárneho rázu. Pretože skutoční, hlboko pobožní Židia veria v Bohom daný život v diaspóre až dovtedy, kým nepríde Mesiáš, aby ich viedol do zasľúbenej zeme. Zriadiť suverénny štát predtým by bolo proti Božiemu nariadeniu.

Toľko lekcia z náboženstva pre nedoukov a ignorantov.

Mesežnikov a jemu podobní sa vo svojej argumentačnej plytkosti donekonečna oháňajú desivým októbrovým útokom Hamasu. V poriadku, ten už odsúdil celý svet a o prepustení zajatcov jednej i druhej strany sa vyjednáva. Prečo za to musia platiť nevinné rodiny? Koľko je prípustná miera „vedľajších strát” vojenskej operácie? A hovoríme ešte vôbec o vojenskej operácii? Veď si pre porovnanie pozrite online fotografie mesta Rafah spred niekoľkých rokov a z dnešku. Z krásneho centrálneho námestia ostali ruiny.

Spálená zem, koniec – halas, ako hovoria domáci.

Analógia: Po bitke o Mariopol bol nakrútený oceňovaný dokument o zložitej situácii v ukrajinskom meste. Po ďalšie, skoro o každej jednej civilnej strate na území Ukrajiny sa píše v dennom prehľade správ. Kto sa bude tak vehementne zastávať ľudí z Rafah a okolia?

Na Mesežnikova už pod predmetným článkom na sociálnej sieti reagovali slovenskí aktivisti z hnutia Včera bolo neskoro. Autorovi vytýkajú, že „pri posudzovaní palestínskeho odporu opakovane prehliada historický kontext ako systematickú kolonizáciu, desaťročia vojenskej okupácie, segregácie a kolektívnych trestov. Jeho text vymazáva túto realitu a z legitímneho zápasu za slobodu robí hrozbu, ktorú treba podozrievať a diskreditovať.”

A to je presne pointa príbehu: V Palestíne prebieha kvázi partizánsky boj. Ako ináč označiť ozbrojené povstalecké aktivity skupín pôvodného obyvateľstva, ktoré nesúhlasí s násilným vysídľovaním a okupáciou?

Keby zobrali cudzí prisťahovalci (hoci aj z vôle OSN a Veľkej Británie) pôdu vám, len by ste sa prizerali so založenými rukami?

„V čase, keď sú civilné obyvateľstvo, infraštruktúra života a deti v Gaze cieľom brutálnych útokov, je prirodzené, že svet dvíha palestínske vlajky. Nie preto, že by schvaľoval násilie, ale preto, že verí, že aj Palestínčania majú právo na život, bezpečie a dôstojnosť,” uzatvárajú svoje vyjadrenie aktivisti.

Je to tak: Palestínska vlajka neznamená Hamas, ani súhlas s formou ozbrojeného boja, či militarizmu. Za súčasných okolností predstavuje táto zástava legitímnu žiadosť o mier a nárok na základné práva pre utláčaný ľud.

Kto to nevidí, alebo vidieť nechce, ten si pred očami sveta i pred Bohom vystavuje svoj vlastný účet.

Vrátim sa ešte k otázke z titulku: Prečo dáva Denník N priestor podobným vyjadreniam, ako má Mesežnikov? Schvaľujú azda v redakcii genocídu?

Napíšte, čo si o tom myslíte vy.

Prečítajte si tiež

• Izrael spustil rozšírenú ofenzívu v Pásme Gazy s cieľom poraziť Hamas
• Tlaky a situácia okolo urovnania konflitku Izrael – Hamas sú komplikované