Prehrali bitku, nie spor o slobodu slova

Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III, ktorý minulý týždeň (10.7.2025) zamietol žalobu Hlavných správ proti projektu Konšpirátori.sk, môže na prvý pohľad pôsobiť ako technické víťazstvo jednej strany v právnom spore. V skutočnosti však ide o niečo oveľa vážnejšie: o potvrdzovanie práva určitej mediálnej skupiny určovať, kto smie byť považovaný za dôveryhodného, a kto má byť vytlačený na okraj bez reklamy, bez dosahu, bez budúcnosti.

Konšpirátori.sk vs Hlavné Správy

Konflikt medzi Hlavnými Správami a projektom Konšpirátori.sk sa začal už na jar roku 2016, keď bol tento spravodajský portál zaradený na zoznam tzv. pochybných webov, ktorý spravuje iniciatíva Konšpirátori.sk. Prevádzkovateľmi zoznamu boli v tom čase agentúra Seesame, Petit Press a odborní garanti z niektorých redakcií tzv. „nezávislých“ médií. Tí vtedy uvádzali, že cieľom projektu je hodnotiť weby z hľadiska dôveryhodnosti, rešpektovania faktov a dodržiavania novinárskych štandardov.

Konšpirátori samozrejme uvádzajú, že hodnotenie Hlavných správ mala na starosti komisia zložená z odborníkov, medzi ktorými už v tom čase figurovali napríklad Alexandra Alvarová (autorka publikácií o dezinformáciách) či mediálny analytik Jakub Drábik. Komisia pracovala s kritériami ako je šírenie neoverených alebo zavádzajúcich informácií, manipulácia obrazového alebo textového obsahu, absencia korekcií pochybných tvrdení a nedostatočná transparentnosť autorstva. Z pohľadu Konšpirátori.sk mali Hlavné správy opakovane publikovať obsah s prvkami dezinformácií, bez snahy o opravu či doplnenie kontextu, a preto boli zaradené medzi rizikové médiá.

Z pohľadu Hlavných správ však išlo o neopodstatnené očierňovanie, ktoré poškodzuje ich meno i ekonomickú pozíciu na mediálnom trhu. Redakcia od začiatku namietala, že zaradenie na zoznam je svojvoľné, netransparentné a motivované ideologicky, nie vecne. Spor sa tak preniesol z verejného priestoru na právne pole.

Od prvého zaradenia k prvému súdu

V októbri 2018 podali Hlavné správy žalobu na ochranu dobrej povesti. V rámci tohto konania požiadali súd o vydanie predbežného opatrenia, aby boli zo zoznamu dočasne stiahnuté. Súd ich návrhu v marci 2019 vyhovel a nariadil prevádzkovateľovi, spoločnosti NetSuccess, Hlavné správy zo zoznamu odstrániť. K tomuto kroku aj došlo a portál bol na určitý čas zo zoznamu vyradený.

Tento stav však netrval dlho. V roku 2020 prevzalo správu projektu (zoznamu) občianske združenie Konšpirátori.sk, ktoré sa stalo novým prevádzkovateľom zoznamu. Keďže predbežné opatrenie sa vzťahovalo výlučne na pôvodnú firmu NetSuccess, a nie na nový subjekt, toto opatrenie sa stalo právne nevykonateľným. Inými slovami: nový prevádzkovateľ nebol viazaný starším rozhodnutím súdu voči inému subjektu.

Obnovenie zaradenia po zmene prevádzkovateľa

Na základe zmeny prevádzkovateľa zoznamu sa Hlavné správy v októbri 2022 opäť objavili na stránke Konšpirátori.sk, tentokrát s hodnotením rizika 8,5 z 10, čo je jedno z najvyšších hodnotení na zozname. Z právneho hľadiska už neexistovala prekážka, ktorá by tomu bránila, keďže predchádzajúce súdne rozhodnutie o predbežnom opatrení sa týkalo iného subjektu (NetSuccess), a nové občianske združenie ako prevádzkovateľ k nemu nebolo viazané.

Zaradenie Hlavných správ na zoznam nebolo náhodné. Z pohľadu Konšpirátorov malo byť v rámci štandardného procesu Konšpirátori.sk vypracované hodnotenie odbornou komisiou. V prípade Hlavných správ bol garantom posudku Dominika Hajdu, analytička z mimovládnej organizácie GLOBSEC, ktorá sa neskôr stala aj jej programovou riaditeľkou. Podľa Konšpirátorov bolo Hodnotenie  vypracované na základe vnútorných kritérií projektu, ktoré zahŕňajú:

– výskyt zavádzajúcich alebo nepravdivých tvrdení bez korekcie,

– šírenie konšpiračných naratívov (napr. o covide, Ukrajine, migrácii),

– absenciu korekčných mechanizmov a redakčnej sebareflexie,

– jednostrannosť pri spracovaní kontroverzných tém.

Z pohľadu prevádzkovateľa zoznamu ide o odborné hodnotenie obsahu, založené na monitoringu a analýze. Z pohľadu Hlavných správ však ide o jasný príklad konfliktu záujmov.

Mimovládna organizácia GLOBSEC je politicky angažovaný aktér, ktorý sa dlhodobo stavia do pozície obhajcu euroatlantickej jednoty, podpory Ukrajiny, tvrdého prozápadného kurzu a integrácie Slovenska do bezpečnostnej a vojenskej architektúry Západu. Redakčná línia Hlavných správ je pritom v mnohých týchto témach kritická, rezervovaná alebo alternatívna. Je teda zrejmé, že postoj GLOBSECu k portálom ako Hlavné správy nie je neutrálny.

Preto nie je prekvapivé, ako dopadlo hodnotenie, ktoré v mene projektu Konšpirátori.sk vypracovala analytička GLOBSECu. Ako inak by mohlo dopadnúť, keď o konzervatívnom médiu rozhoduje predstaviteľka jednej z najideologickejších mimovládok na Slovensku? Výsledok takéhoto hodnotenia je objednaný dopredu, aby sa dosiahol požadovaný cieľ.

Zaradenie s vysokým rizikovým číslom prináša stigmatizáciu, ktorá má priame ekonomické dôsledky, odliv reklamy, nižší dosah a tlak na čitateľov, aby sa stránili „toxického“ obsahu. Práve preto Hlavné správy označili celé hodnotenie za nástroj ideologického boja, nie za objektívne posudzovanie žurnalistickej kvality.

Navyše, na ktoré „nezávislé“ médium zo skupiny majiteľov pravdy a šíriteľov zaplateného vedeckého konsenzu, by sa nedali kritériá projektu aplikovať?

Druhá žaloba: nekalá hospodárska súťaž

Po neúspechu v prvom spore podali Hlavné správy v roku 2023 ďalšiu žalobu, tentokrát s odlišným právnym základom. Namietali, že zaradenie na zoznam predstavuje nekalú súťaž. V žalobe figurovali aj spoločnosti NetSuccess, Petit Press a agentúra Seesame ako spolupracujúce subjekty. Médiá blízke OZ Konšpirátori.sk tvrdili, že nejde o konkurenciu, ale o verejnoprospešnú službu. Redakcia Hlavných správ to videla inak: podľa nej išlo o systematické vytláčanie z trhu, motivované ideologicky aj ekonomicky.

Mestský súd Bratislava III 10. júla 2025 túto žalobu v celom rozsahu zamietol. V rozhodnutí uviedol, že medzi žalobcom a žalovanými neexistuje vzťah hospodárskej súťaže, a preto nie je možné hovoriť o nekalom konaní v obchodnom zmysle. Taktiež potvrdil, že zoznam má odporúčací charakter a reklamní partneri ho používajú dobrovoľne.

Dve prehraté žaloby, otvorená diskusia

Hlavné správy tak doteraz prehrávajú v právnej rovine, no otvorená zostáva otázka spoločenská a hodnotová: má mať súkromná iniciatíva právo určovať, ktoré médiá sú dôveryhodné a ktoré nie? A čo ak ide o médiá, ktoré súťažia o pozornosť a názory s tými, čo sedia priamo v hodnotiacich komisiách?

Je vôbec cesta von?

Právna rovina sporu sa zatiaľ skončila neúspešne. Oba súdy, ktorých sa Hlavné správy dovolávali, v sporoch o ochranu dobrej povesti aj nekalú súťaž, rozhodli v prospech projektu Konšpirátori.sk. No zostáva kľúčová otázka: majú Hlavné správy ešte nejakú možnosť, ako sa brániť proti zaradeniu na zoznam, ktorý im zjavne bráni slobodne podnikať?

Teoreticky existuje niekoľko ciest, no ani jedna z nich nie je priama a ľahká.

1. Opätovná právna cesta s novou argumentáciou

Hlavné správy by mohli podať novú žalobu, ktorá by sa neopierala o nekalú súťaž, ale napríklad o zásah do základných práv a slobôd, najmä slobody podnikania podľa čl. 35 Ústavy SR. Táto cesta by však bola neľahká, súdy na Slovensku (a často aj na európskej úrovni) nechávajú súkromným subjektom veľkú voľnosť, pokiaľ neporušujú zákon výslovne.

Ak by sa ukázalo, že zoznam Konšpirátori.sk má kvázi-regulačný vplyv na celé odvetvie reklamy, môže byť priestor na novú právnu definíciu toho, čo je „verejná moc“ v rukách súkromného subjektu. Takýto precedens však zatiaľ v slovenskom práve neexistuje.

2. Zmena pravidiel zoznamu „zdola“

Teoreticky môžu Hlavné správy požiadať Konšpirátorov.sk o prehodnotenie svojho zaradenia, tak ako to niektoré weby skúsili v minulosti. Lenže celá štruktúra hodnotenia je vnútorná, uzavretá a nepriehľadná. Hodnotiace posudky píšu ľudia ako Dominika Hajdu z GLOBSECu, s jasne formulovaným ideologickým rámcom. O neutralite komisie tak možno oprávnene pochybovať.

3. Politický alebo verejný tlak

Verejnosť, časť politického spektra aj niektoré nezávislé autority dlhodobo otvorene poukazujú na to, že zoznam Konšpirátori.sk slúži ako nástroj ideologickej selekcie a ekonomickej cenzúry. Nejde pritom len o súkromnú iniciatívu bez dosahu, ale o systém, ktorý reálne rozhoduje o tom, kto môže v mediálnom priestore prežiť a kto bude „vyhladovaný“ tým, že stratí prístup k reklamným zdrojom.

Zároveň je verejne známe, že tieto hodnotiace mechanizmy sú financované z európskych grantov, napríklad cez programy ako Horizon Europe či európske projekty pre „mediálnu odolnosť“ a „boj proti dezinformáciám“. To všetko bez existencie spätnej kontroly, transparentného výberu hodnotiteľov alebo mechanizmu odvolania pre zaradené médiá.

Táto situácia oprávnene vyvoláva otázku: dokedy budú verejné peniaze EÚ podporovať aktivity, ktoré fakticky určujú, kto má v digitálnom priestore nárok na prežitie, bez demokratického mandátu a bez zodpovednosti? A prečo na to doteraz neexistuje politická vôľa odpovedať?

Veľké nádeje vkladali viaceré ostrakizované médiá do zmeny politickej moci po voľbách v októbri 2023, keď sa do vlády dostali strany, ktoré v predvolebnom období kritizovali vplyv tzv. politických mimovládok na médiá, školstvo i bezpečnostné štruktúry. Očakávalo sa, že nová garnitúra nastaví férové pravidlá pre mediálny trh a zabezpečí, že súkromné iniciatívy s verejným dosahom budú podliehať aspoň základnej forme verejnej kontroly.

Realita však zatiaľ zostáva iná. Ani po viac než roku od nástupu novej vlády nedošlo k žiadnej systémovej zmene. Zoznam Konšpirátori.sk funguje v nezmenenej podobe, jeho hodnotitelia naďalej pochádzajú z prostredia mimovládnych organizácií a progresívnych redakcií, a žiadny verejný mechanizmus spätnej väzby pre zaradené weby neexistuje.

V tejto pasivite vidia mnohí sklamanie – nielen z nečinnosti vlády, ale z obavy dotýkať sa citlivých tém, ktoré by mohli vyvolať reakciu zo strany Bruselu, Európskej komisie alebo zahraničných partnerov. Hoci rétorika sa zmenila, prax zostáva rovnaká: mediálny trh si naďalej rozdeľujú tí, ktorí ho formovali počas uplynulých rokov, zatiaľ čo alternatívne hlasy čelia tej istej stigmatizácii ako predtým.

4. Vlastná ekonomická a mediálna cesta

Nakoniec zostáva realita, s ktorou Hlavné Správy počítajú: že ich právo na existenciu si budú musieť obhájiť samy, v prostredí, ktoré im nebude priaznivé. To však nie je v poriadku. Ústava SR chráni slobodu prejavu aj slobodu podnikania. A ak skupina ľudí v súkromnom projekte rozhoduje o tom, kto má prístup k reklamám, platformám a verejnosti, bez možnosti spravodlivého odvolania, nejde o zdravý demokratický mechanizmus.

Zoznam Konšpirátori.sk je dnes viac než len „súkromný názor“. Je to nástroj s reálnymi dôsledkami pre slobodu slova a hospodársku súťaž. A preto by aj otázka „ako sa z neho dostať von“ mala byť rovnako verejne preberaná, ako otázka „ako sa naň dostanete“.

Kto bude určovať, čo je „dezinformácia“?

Všetko sa dnes točí okolo pojmu „dezinformácia“. Ešte pred pár rokmi si pod tým verejnosť predstavovala úmyselné lži – niečo, čo je jasne nepravdivé a má konkrétny cieľ poškodiť. Dnes sa však tento pojem rozšíril na celé názorové spektrum, ktoré jednoducho nesúhlasí s oficiálnymi postojmi Bruselu či Washingtonu. Stačí spochybniť zmysel lockdownov, pýtať sa na pôvod vírusu, vysloviť iný názor na vojnu na Ukrajine, alebo pochybovať o klimatickom alarmizme a už ste nálepkovaný ako „dezinformátor“.

Práve toto sa stalo aj Hlavným Správam, či ďalším konzervatívnym médiám. Nie preto, že by šírili vymyslené hoaxy, ale preto, že sa odvážili klásť otázky, ktoré súčasné inštitúcie nechcú počuť. V západnej Európe sa pritom rovnako nálepkovali aj kritici migrácie, očkovania či zelených reforiem. Dnes vieme, že napr. šíriteľov „pravdy“ o Green deale si EK zaplatila z peňazí daňových poplatníkov. Kde je teda hranica medzi dezinformáciou a nepohodlným názorom?

Peniaze hovoria: kto nemlčí s nami, neprežije

Málokto si uvedomuje, že to, čo sa dnes nazýva „boj proti dezinformáciám“, je v skutočnosti mimoriadne výnosný biznis. Z rozpočtu EÚ, len v rámci programu Horizon Europe, išlo od roku 2021 viac ako 600 miliónov eur na projekty „boja proti dezinformáciám“ – čo je viac, než sa investovalo do výskumu niektorých foriem rakoviny. Všetky tieto peniaze končia v neziskovkách, PR agentúrach a mediálnych laboratóriách, ktoré následne vytvárajú zoznamy „nevhodných médií“, školia študentov, a odporúčajú veľkým platformám, koho majú zviditeľniť a koho umlčať. Nejde len o výskum alebo vzdelávanie. Ide o formu ekonomickej selekcie, ak nie priamo cenzúry.

Zoznam Konšpirátori.sk funguje ako nástroj na „vyhladovanie“ tých, ktorí nezapadajú do oficiálneho rámca. Jeho cieľom nie je viesť vecnú diskusiu, ale zneviditeľniť alternatívne pohľady a odstrihnúť ich od reklamy. Nejde len o Hlavné správy. Ide o celý ekosystém nezávislých médií, ktoré nemajú za sebou nadnárodné vydavateľstvá, ani granty z Bruselu. Ak nebudú mať peniaze z reklamy, zaniknú. A to je presne cieľ tejto stratégie, „nesprávne“ názory nemusia byť cenzurované zákonom, stačí ich udusiť ekonomicky.

Brusel verzus sloboda: kto tu naozaj šíri propagandu?

Zaujímavé je, že práve tí, ktorí obviňujú iných z dezinformácií, často sami šíria zjednodušené a politicky motivované verzie pravdy. Kto dnes ešte spochybňuje, že mnohé konsenzuálne „vedecké pravdy“ o Covide, klimatickej kríze či vojenskej situácii na Ukrajine boli účelovo komunikované? Že šlo o propagandu, často financovanú vládami, farmaceutickým sektorom alebo lobistickými skupinami? Prečo by teda nemali mať právo existovať aj médiá, ktoré tieto pravdy kriticky preverujú?

Právo na slobodné šírenie informácií nesmie závisieť od toho, či súhlasíme s obsahom. Ak by médiá ako Hlavné Správy stratili dôveru u časti spoločnosti, majú na to čitatelia právo reagovať, prestanú ich čítať. Ale štát a s ním previazané mimovládne štruktúry nemajú právo vytvárať „biele listiny“ tých, ktorí smú zostať v priestore a dostávať peniaze.

Ak existuje obava z dezinformácií, reakciou by mala byť argumentácia, nie ekonomické odstrihnutie tých, ktorí nesúhlasia.

Súd rozhodol, no zápas pokračuje

Súd rozhodol, že Konšpirátori.sk nemajú právnu zodpovednosť za zaradenie médií na svoj zoznam. Ale otázka nie je len právna, ale hodnotová. Chceme žiť v spoločnosti, kde bude priestor aj pre iný pohľad, alebo v spoločnosti, kde bude pravda úradne schvaľovaná? Ak sa boj s dezinformáciami zvrhne na hon na čarodejnice, stratíme to, čo je podstatou slobody, možnosť klásť otázky, spochybňovať a diskutovať. Nie všetko, čo je zložité a nepohodlné, je hneď lož. A nie každý, kto nesúhlasí, je hneď nepriateľ.