Sergej Lavrov, pravá ruka ruského prezidenta Vladimira Putina, poskytol exkluzívny rozhovor pre maďarský spravodajský portál Magyar Nemzet. Ruský minister zahraničných vecí hovoril nielen o vojne na Ukrajine, ale aj o bilaterálnych vzťahoch medzi Maďarskom a Ruskom. Pripravili sme pre Vás preklad tohto rozhovoru.
Mierové riešenie konfliktu
„Naozaj Rusko usiluje o mierové riešenie, alebo je to len hra o čas, aby mohlo prispôsobiť vojenskú stratégiu presunom vojakov alebo mobilizáciou zásob na kontaktnú líniu?,“ pýta sa Tóth Tamás Antal v exkluzívnom rozhovore pre denník Magyar Nemzet.
„Rusko bolo vždy otvorené politickému a diplomatickému riešeniu na Ukrajine a naďalej je,“ uviedol ruský minister.
Diplomatické riešenie však podľa neho musí priniesť trvalý mier, nie len prímerie. „Nepotrebujeme pauzu, ktorú kyjevský režim a jeho zahraniční manipulátori využijú na preskupenie síl, pokračovanie mobilizácie a obnovenie vojenskej kapacity,“ vyjadril sa.
„Trvalo udržateľné riešenie nie je možné dosiahnuť bez odstránenia základných príčin konfliktu. Je nevyhnutné odstrániť hrozby pre bezpečnosť Ruska, ktoré spôsobuje rozširovanie NATO a vťahovanie Ukrajiny do tohto vojenského bloku. Nemenej dôležité je zabezpečiť ľudské práva na územiach, ktoré zostávajú pod kontrolou kyjevského režimu, ktorý od roku 2014 ničí všetko, čo súvisí s Ruskom, Rusmi alebo rusky hovoriacimi ľuďmi, vrátane ruského jazyka, kultúry, tradícií, kanonického pravoslávneho kresťanstva a rusky hovoriacich médií,“ uviedol vo svojej odpovedi.
Pokračoval: „Medzinárodné právo musí uznať nové územné skutočnosti vyplývajúce zo začlenenia Krymu, Sevastopolu, Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky, ako aj Záporožskej a Chersonskej oblasti do Ruska. Títo ľudia sa o svojej budúcnosti rozhodli slobodným vyjadrením svojej vôle v referende. Našou agendou je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, zrušenie sankcií voči Rusku, zrušenie všetkých žalôb proti Rusku a vrátenie nezákonne zabaveného majetku v západných krajinách.“
Tieto ustanovenia musia byť podľa ruského ministra zahrnuté do právne záväznej dohody o mierovom urovnaní.
Zopakoval stanovisko, že Ukrajina by sa mala vrátiť k počiatkom svojej štátnosti a dodržiavať ducha a literu dokumentov, ktoré tvorili jej právny základ.
Pripomenul, že ustanovenie o neutrálnom, nezúčastnenom a bezjadrovom štatúte Ukrajiny je zakotvené v Deklarácii štátnej suverenity z roku 1990. „V auguste 1991 prijala Verchovna rada (parlament) zákon o vyhlásení nezávislosti Ukrajiny, ktorým potvrdila nedotknuteľnosť ustanovení tejto deklarácie. Odkaz na zákon o vyhlásení nezávislosti je zahrnutý v preambule platnej Ústavy Ukrajiny,“ dodal.
Rokovania
„Aký je váš pohľad na mierové rokovania?,“ pýta sa novinár.
V odpovedi Lavrov uviedol, že na základe ruskej iniciatívy a s pomocou tureckých partnerov sa v Istanbule uskutočnili priame rokovania s ukrajinskou stranou bez predbežných podmienok.
„Dve kola rokovaní sa konali 16. mája a 2. júna. Termín tretieho kola sa ešte stanovuje,“ uviedol a dodal, že rokovací proces viedol k podpísaniu dohôd o viacerých humanitárnych otázkach, ako je výmena zadržaných civilistov a vojnových zajatcov, medzi ktorými sú aj ťažko ranení a chorí ľudia, ako aj mladší vojaci vo veku do 25 rokov, a repatriácia viac ako 6 000 tiel ukrajinských vojakov na Ukrajinu a ich pochovanie.
„Bol nám poskytnutý zoznam 339 detí, ktoré stratili kontakt so svojimi rodičmi alebo zákonnými zástupcami. To vyvracia nepravdivé propagandistické tvrdenia Kyjeva o 19 000 deťoch, ktoré údajne unieslo Rusko. V súvislosti s každým dieťaťom na ukrajinskom zozname sa vykonávajú riadne kontroly. Urobí sa všetko pre to, aby sa mohli znova zjednotiť so svojimi rodinami,“ vyjadril sa.
Dodal, že Úrad prezidentského komisára pre práva detí zostavuje protizoznam pre Kyjev. „Zatiaľ obsahuje 10 detí, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine, a 8 maloletých v európskych krajinách. Očakávame, že ukrajinská strana bude s naším zoznamom nakladať zodpovedne a deti sa opäť zjednotia so svojimi rodinami v Rusku,“ dodal.
Príčiny konfliktu
„V nadväznosti na základné príčiny konfliktu Rusko tvrdilo, že etnických Rusov prenasledujú ukrajinské orgány. Okrem toho Rusko ako dôvod na obavy uviedlo perspektívu členstva Ukrajiny v NATO. Prečo to Moskva považuje za hrozbu, keďže NATO je obranné zoskupenie?,“ pýta sa redaktor.
„Rusi boli na Ukrajine prenasledovaní a zabíjaní. Táto politika bola prijatá ihneď po prevrate v Kyjeve vo februári 2014. Nacionalisti sa chopili moci a sľúbili, že „utopia Krym v krvi“, pretože odmietol prijať výsledky prevratu. Na polostrov poslali „vlaky priateľstva“ s neonacistickými výtržníkmi, aby potlačili obyvateľov Krymu. V Odese aktivisti, ktorí odmietli prijať nové orgány v Kyjeve, boli 2. mája 2014 upálení zaživa v Dome odborov. Ani jeden páchateľ tohto zločinu nebol doteraz postavený pred súd, hoci boli identifikovaní na základe verejne dostupných záznamov z bezpečnostných kamier a ďalších dôkazov. Ukrajinskí „kati“ od roku 2014 zabili viac ako 10 000 ruských a rusky hovoriacich obyvateľov Donbasu – nevinných civilistov,“ uviedol ruský minister.
Spomenul tiež, že kyjevský režim vyhlásil vojnu ruskému jazyku a ruskej kultúre. „V rozpore s ukrajinskou ústavou a medzinárodnými záväzkami Kyjeva v oblasti ochrany ľudských práv a práv etnických menšín boli prijaté zákony, ktoré zakazujú používanie ruského jazyka vo vzdelávaní, vedeckom výskume, kultúre, médiách, reklame, službách a dokonca aj v bežnom živote. Etnickí Rusi, ktorí odmietli vzdať sa svojho pôvodu a tradícií, čelia rozsiahlej diskriminácii,“ uviedol.
„Nútenej ukrajinizácii čelia aj iné etnické skupiny, vrátane Maďarov, Rumunov, Poliakov, Bulharov, Arménov, Bielorusov a Grékov. Budapešť si to dobre uvedomuje. Rusko a Maďarsko otvorene vystupujú na obranu svojich krajanov. V tejto veci môžeme spojiť sily,“ vyjadril sa.
Okrem rasizmu a diskriminácie všetkého ruského na Ukrajine zo strany kyjevského režimu je ďalšou príčinou tohto konfliktu podľa ruského ministra aj expanzia NATO na východ, ktorá ide ruka v ruke s premenou Ukrajiny na vojenskú základňu na obmedzovanie Ruska.
„Severoatlantická aliancia už dávno prestala byť obrannou alianciou, hoci to vedúci predstavitelia NATO naďalej tvrdia,“ zdôraznil.
„Vojenské dobrodružstvá v Juhoslávii, Iraku a Líbyi nemožno vysvetliť potrebou chrániť územia členských štátov. Pred kým sa krajiny NATO v týchto krajinách bránili? Kto na ne útočil? Základne NATO na Ukrajine a vťahovanie Ukrajiny do tejto vojnového zoskupenia predstavujú priamu hrozbu pre našu národnú bezpečnosť,“ vyjadril sa minister.
Tento stav považuje Rusko za „neprijateľný“.
Z tohto dôvodu Rusko koncom roka 2021 požiadalo Spojené štáty a NATO, aby mu poskytli bezpečnostné záruky bez zmeny statusu Ukrajiny ako nezúčastnenej krajiny. „Naša iniciatíva bola zamietnutá. Západ pokračoval v dodávkach zbraní na Ukrajinu a stavil na násilné riešenie problémov v Donbase a na Kryme. V dôsledku toho nám nezostalo iné, ako začať špeciálnu vojenskú operáciu. Som presvedčený, že akákoľvek krajina s akýmkoľvek zmyslom pre dôstojnosť by za daných okolností konala rovnako,“ dodal.
Suverenita Ruska
„Na základe čoho Rusko uplatňuje suverenitu nad Krymom a štyrmi nedávno anektovanými regiónmi?,“ pýta sa redaktor.
Lavrov najprv opravil redaktora, pričom vysvetlil, že použitie pojmu „anexia“ v tomto kontexte je neopodstatnené a neprijateľné.
„V súlade s medzinárodným právom sa v Kryme, Sevastopole a Luganskej a Doneckej ľudovej republike, ako aj v Záporožskej a Chersonskej oblasti konali referendá. Účasť bola veľmi vysoká a drvivá väčšina voličov hlasovala za zjednotenie so svojou historickou vlasťou, Ruskom. Týmto spôsobom ľudia uplatnili svoje právo na sebaurčenie zakotvené v Charte OSN. To je dôvod, prečo Rusko uplatňuje suverenitu nad uvedenými územiami,“ uviedol.
„Z nejakého dôvodu, keď Západ odkazuje na Chartu OSN, robí tak selektívne – vyberajúc napríklad len aspekt územnej celistvosti (článok 2.4 Charty) a ignorujúc právo národov na sebaurčenie (článok 1.2), ako aj povinnosť rešpektovať „ľudské práva a základné slobody pre všetkých bez ohľadu na rasu, pohlavie, jazyk alebo náboženstvo“ (článok 1.3)….,“ spomenul a dodal, že ide o „prípad nefalšovanej manipulácie a dvojitého metra“.
„Ako možno viete, v roku 1970 po mnohých rokoch diskusií Valné zhromaždenie OSN konsenzom prijalo Deklaráciu o zásadách medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov. V nej sa stanovuje, že zásada územnej celistvosti sa vzťahuje na štáty, ktorých vlády dodržiavajú zásadu rovnakých práv a sebaurčenia národov, a v dôsledku toho „zastupujú celý národ patriaci k danému územiu bez ohľadu na rasu, vieru alebo farbu pleti“,“ pripomenul.
Podľa Lavrova každý nezaujatý pozorovateľ jasne vidí, že kyjevský režim, ktorý podľa neho povýšil rusofóbiu na úroveň štátnej politiky, nezastupuje obyvateľov rusky hovoriacich regiónov Ukrajiny, vrátane Krymu, Sevastopolu, Luganska, Donecka, Záporožia a Chersonu.
„Ako som už skôr uviedol, ľuďom, ktorí sa hlásia k ruskej národnosti a usilujú sa o zachovanie svojej identity, jazyka, kultúry a náboženstva, bolo jednoznačne povedané, že na Ukrajine sú občanmi druhej kategórie – outsidermi,“ zopakoval.
Pripomenul, že v roku 2021 ukrajinský prezident Volodymyt Zelenskyj verejne označil obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny za „druh“ a vyzval ich, aby „odišli do Ruska v záujme svojich detí a vnúčat“.
„Dalo by sa povedať, že túto radu poslúchli a hlasovali za „návrat domov“, do Ruskej federácie. Keďže kyjevský režim nezastupuje obyvateľov týchto regiónov, nemôže podľa medzinárodného práva požadovať, aby sa zásada územnej celistvosti vzťahovala na ukrajinský štát v jeho súčasnej podobe,“ vysvetlil Lavrov.
Bilaterálne vzťahy Ruska a Maďarska
Maďarské noviny mali aj otázku týkajúcu sa rusko-maďarských vzťahov. „Prezident Vladimir Putin ich opakovane označil za „pragmatické“. Ako by sa to malo interpretovať v kontexte bilaterálnej spolupráce?,“ pýta sa novinár.
Lavrov vo svojej odpovedi ocenil vyvážený prístup maďarského vedenia, ktoré „napriek neúnavnému tlaku zo strany NATO a Bruselu zachováva pragmatický kurz vo vzťahoch s Ruskom“.
„Napriek sankciám voči Rusku sa bilaterálne obchodné a hospodárske vzťahy naďalej rozširujú,“ uviedol.
„Vlajkový projekt našej spolupráce – rozšírenie a modernizácia jadrovej elektrárne Paks – úspešne napreduje. Zariadenia elektrárne sú vo výstavbe a budú dokončené do konca roka 2025. Dodávky ruského uhľovodíka prebiehajú podľa plánu. Rusko si cení svoju reputáciu spoľahlivého dodávateľa a je ochotné spolupracovať so svojimi maďarskými partnermi vo všetkých otázkach, ktoré môžu nastať,“ pokračoval.
Podľa neho sú celkové vyhliadky na pokračovanie dialógu s Budapešťou, ktorý je založený na vzájomnej prospešnosti a rešpektovaní záujmov oboch strán, „dobré“.
Rast vplyvu Ruska v Európe
„Niekoľko západných spravodajských agentúr informovalo, že existujú dôkazy o tom, že prezident Putin má v úmysle „okupovať“ Starý svet (Európu, Áziu a Afriku) alebo rozšíriť vplyv Ruska v Európe. Európski politickí lídri často opakujú takéto tvrdenia. Ako reaguje Ruská federácia na tieto obvinenia? Kedy plánuje Rusko „okupovať“ Európu?,“ pýta sa redaktor.
Lavrov uznal, že takéto obvinenia skutočne existujú. „Možno tí, ktorí ich vyslovujú, vedia o plánoch Ruska viac ako my. Prinajmenšom nevieme o žiadnych plánoch na „inváziu do Európy“, nieto ešte o jej „okupácii“,“ vyvrátil tieto tvrdenia ruský minister.
„Ak však hovoríme vážne, odborníci a analytici, ktorí sa domnievajú, že vládnuce kruhy európskych a severoamerických krajín neváhajú budovať obraz Ruska ako nepriateľa, majú pravdu. A tieto kruhy tak robia s cieľom zjednotiť ľudí, ktorí sú unavení zo sociálno-ekonomických problémov. Prostredníctvom mediálnych manipulácií neustále démonizujú našu krajinu. Vnucujú verejnej mienke myšlienku, že ruské vedenie údajne má imperiálne ambície…,“ pokračoval.
Podľa Lavrova je celkom možné, že nafukovaním mýtu o ruskej hrozbe sa snažia odvrátiť pozornosť od svojich vlastných zlyhaní pri riešení skutočných problémov, ako sú inflácia, rastúca nezamestnanosť, klesajúce reálne príjmy, nelegálna migrácia a následný nárast kriminality.
„To, čo nás skutočne mrzí a znepokojuje, je skutočnosť, že práve „zjednotená Európa“ podnecuje rusofóbiu, oživuje vojensko-priemyselný komplex a antagonizuje Rusko,“ vyjadril sa.
„Európska únia, kedysi integračný projekt, sa v krátkom čase premenila na vojensko-politický blok, v podstate odnož NATO. Ide o nebezpečnú dynamiku, ktorá môže mať ďalekosiahle dôsledky pre všetkých Európanov,“ dodal.
Tento rozhovor, zverejnený len včera, citovali mnohé svetové denníky. Sám autor interview, Tóth Tamás Antal a Hungary Nemzet, tvrdia, že rozhovor sa stal „terčom pozornosti svetovej tlače“. Z citovaných spomenieme portál RBC Ukrajina, B92, The National Independent, či denník The Independent. Rozhovor cituje aj ruský denník Gazeta, agentúra Ria Novosti či tamojšia tlačová agentúra TASS… Slovenský portál Aktuality si rozhovor vysvetlil po svojom, v pomerne krátkom článku zdôraznil Lavrovove komentáre o vstupe Ukrajiny do NATO a ľudských právach.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
