Štátny tajomník ministerstva obrany, Mgr. Igor Melicher verí, že v prípade potreby by spojenci v NATO svoje záväzky dodržali, napriek tomu upozorňuje, že dôležité je sústrediť sa na článok 3 zmluvy NATO, v ktorom sa členské štáty zaväzujú posilňovať svoju vlastnú obranyschopnosť a tak zvyšovať aj úroveň a potenciál celej aliancie. Ako treba v tejto súvislosti vnímať plánované zvýšenie výdavkov na obranu a na čo by sa Slovensko malo sústrediť? Aký veľký balík peňazí je reálne v hre a s akými postojmi ideme na summit Severoatlantickej aliancie do Haagu?

Viac vo videu: 

Rozhovor si môžete tiež vypočuť:

Začnime aktuálnou témou. Pred niekoľkými dňami sa v médiách začalo opäť vo veľkom skloňovať meno bývalého ministra obrany Naďa v súvislosti s neúspešným pokusom o jeho zadržanie. Opozícia si na tom samozrejme robí obrovské PR a tvrdí, že všetci predsa vedeli, že pán Naď je už dlhšie v Kanade. Prečo akcia prebehla takto?

Na začiatok musím povedať, že ja neviem, kedy presne pán Naď do Kanady odišiel. Je ale veľmi neštandardné, aby opozičný politik, ktorý je momentálne predsedom mimoparlamentnej strany a tá sa snaží dostať do NR SR, v podstate odignoruje prebiehajúcu schôdzu parlamentu. Je to vlastne jediná úrodná pôda, na ktorej môže on – vo svetle dôležitých udalostí, ktoré sa tam dejú – získavať politické body. On sa ale rozhodne odísť do Kanady a začne verejnosť presviedčať o tom, že to bolo dlhodobo plánované. Osobne tomu neverím a nedáva to politický, ani logický zmysel.

Čo sa týka toho policajného zásahu, videli sme, že ide o rozhodnutia Európskej prokuratúry, ktorá vyšetruje zneužitie finančných prostriedkov EÚ na Slovensku. Konkrétne toho, že po začatí vojny na Ukrajine sa na ministerstve obrany udiala veľmi bizarná situácia.

V piatok, tesne po začiatku vojny, ministerstvo obrany, ktoré vtedy viedol pán Naď, zaslalo štátnej firme Konštrukta Defence požiadavku na nákup munície. Konštrukta Defence v sobotu muníciu predala a v nedeľu už táto munícia odchádzala na Ukrajinu. Na tom by možno nebolo nič zvláštne, ak by to nebola munícia sovietskeho typu, ktorá sa vyrábala medzi rokmi 1975 až 1991, išlo o kaliber 120 a 152 milimetrov.

Na túto muníciu nemajú ozbrojené sily SR adekvátne zbraňové systémy, to znamená, že ju nevieme použiť a je pre nás teda neupotrebiteľná. Najviac bizarné na tom je, že Konštrukta tú muníciu nakúpila od súkromnej spoločnosti a fungovala teda ako sprostredkovateľ. Slovenská republika si ju od Konštrukty vypýtala a s tým, že ju potrebuje do svojich vlastných zásob, aj keď k nej nemá zbraňový systém. A na druhý deň ju odovzdala Ukrajine ako dar. To znamená, že ministerstvo obrany nakúpilo muníciu, ktorú nepotrebuje a odôvodnením, že je potrebuje mať v skladoch, ale hneď ju odovzdalo tretej strane ako dar.

Je tam veľmi veľa pochybností. 120 mm munícia bola v hodnote 2,5 milióna eur a 152 mm približne v hodnote 5,5 milióna. Spolu teda nejakých 8 miliónov eur z vreciek daňových poplatníkov na nákup munície, ktorú nepotrebujeme a ktorú sme okamžite dali na Ukrajinu.

Následne sme si tú muníciu nechali preplatiť cez Európsky mierový nástroj, na čo zareagovala Európska prokuratúra s tým, že sa tu pravdepodobne udial podvod a začali to vyšetrovať. Tým pádom si na vypočutie zobrali 8 vysokopostavených ľudí z bývalého vedenia ministerstva obrany, aby vysvetlili, o čo vlastne išlo.

Z toho, čo som povedal, ako aj z jednoznačných zistení Najvyššieho kontrolného úradu je jasné, že to, čo sa dialo počas vlády pána Matoviča a Hegera, ako aj pod vedením pána Naďa na ministerstve obrany, jednoznačne nebolo s kostolným poriadkom.

Dokonca aj jeden mainstreamový denník – veľmi protismerácky a protivládny – napísal, že ak už kroky, ktoré na ministerstve obrany urobil pán Naď vyšetruje Európska prokuratúra, tak pán Naď má jednoznačne problém. Z komentárov, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach a podľa odpovedí, ktoré dáva médiám si myslím, že nie je úplne presvedčený o tom, že mu budú všetci kryť chrbát.

Po neúspešnom pokuse o zadržanie pána Naďa bola polícia kritizovaná a zosmiešňovaná, lebo vraj musela vedieť o tom, že bude až do konca mesiaca v zahraničí. Naše orgány na kritiku reagovali tvrdením, že išlo o akciu Európskej prokuratúry. Ako to teda bolo?

Prokuratúra sama o sebe nevykonáva zaistenia, vždy to robia orgány činné v trestnom konaní. Ja sa im do toho nejdem miešať. Spravodlivosť má platiť pre každého a OČTK majú vyšetrovať nezávisle, to je podmienka.

Mnohí ľudia sa na aktuálnu vládu sťažujú, že prečo sa niektoré veci neudiali už skôr. Všetci sme ale videli, že za minulej vlády politici, ako napríklad pán Naď, evidentne robili veci, ktoré neboli v súlade so zákonom. My si ale zakladáme na demokratických a zákonných postupoch. Ak má byť vyšetrovanie riadne, má spĺňať všetky zákonné podmienky.

Videli ste, že v tomto prípade bolo zaistených 8 ľudí a ide teda o veľkú a pripravenú policajnú akciu, ktorá sa netýka iba pána Naďa. Predpokladám, že to bolo celé takto načasované a naplánované a ja v tom nevidím žiadne babráctvo, ani lajdáctvo. Polícia jednoducho zaistila ľudí, ktorí tu boli a tí, ktorí boli mimo Slovenska majú výzvu na to, aby prišli vypovedať hneď, keď sa vrátia.

Európska prokuratúra teda začala trestné stíhanie, bez pána Naďa nedávno zadržala 8 ľudí z bývalého vedenia ministerstva obrany aj Konštrukty Defence. Po vypočutí ich ale prepustili, bez vznesenia obvinenia.

Sme možno trochu zdeformovaní tým, čo sa tu dialo v rokoch 2020 – 2023. To, čo vtedy robili čurillovci, sa absolútne vymyká pravidlám právneho štátu a demokratického rámca. Vyšetrovanie má prebiehať presne tak, ako sa to deje dnes. Ľudia boli zaistení a predvedení na výsluch. Na Slovensku platí prezumpcia neviny, čiže každý je nevinný až do momentu, keď sa mu preukáže vina.

Polícia má nastavené nejaké postupy. To znamená, že zaistia človeka za účelom výpovede daných ľudí konfrontujú s výpoveďami iných, vyšetrovateľ sa pýta a ozrejmuje si detaily. Až následne, na základe toho, ako to všetko vyšetrovateľ vyhodnotí, môžeme očakávať, že príde obvinenie.

To, že za bývalej vlády dali človeka do zaisťovacej väzby na 12 mesiacov – ako Tibora Gašpara – to nie je sranda. Celý rok života bol premárnený, pretože človek bol za mrežami a napokon mu ani nebolo vznesené obvinenie. Tibor Gašpar nakoniec ani nevedel, za čo tam bol. Takže toto je neštandardný postup.

To, že polícia urobí nejaké úkony – najprv človeka vypočuje, potom ho možno vypočuje opäť a až následne ho zaistí a obviní – to je štandardný proces. A ak chceme všetci žiť v demokratickom štáte, v právnom rámci, tak takto treba k spravodlivosti pristupovať. Neplatí to len v prípade vrcholových politikov alebo mediálne známych osôb, platí to pre každého.

V našom rozhovore približne pred dvoma mesiacmi ste spomínali, že po príchode na ministerstvo vnútra ste na bývalé vedenie rezortu podali tri trestné oznámenia a po kontrole NKÚ nasledovali ďalšie tri. Európska prokuratúra pod seba prebrala iba jedno z nich?

Áno, iba toto jedno. Pretože sa dotýka finančných záujmov EÚ a narábania s jej finančnými prostriedkami. Tie ostatné trestné oznámenia vyšetruje Generálna prokuratúra SR, respektíve Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Všetko sa to týka odovzdania našej vojenskej techniky na Ukrajinu a sledujeme tam niekoľko hlavných zámerov.

Bývalé vedenie ministerstva obrany sa zbavilo kľúčových systémov našej protivzdušnej obrany bez adekvátnej náhrady, čím vystavilo Slovensko ohrozeniu. Bavíme sa aj o nehospodárnom nakladaní s cudzím majetkom, takisto o podozrení z trestného činu sabotáže a mnohých iných.

Spomeniem len jeden highlight, spôsob, akým sa naša technika Ukrajine odovzdala. Páni Naď aj Heger hovoria, že tá technika bola odovzdaná na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá je nadradená zákonom Slovenskej republiky. Lenže na to, aby takáto zmluvy mohla vzniknúť, musí spĺňať niekoľko podmienok. Napríklad že o nej musí hlasovať NR SR a musí byť zverejnená v Zbierke zákonov. O tejto dohode medzi Vládou SR a kabinetom Ukrajiny ale NR SR nehlasovala a zmluva nie je ani zverejnená v Zbierke zákonov. To znamená, že to nie je medzinárodná zmluva vyššieho stupňa, ktorá by mala prednosť pred zákonmi SR a teda všetko, čo sa za tie dva roky udialo, všetka tá technika a proces jej darovania teda spadá pod zákony SR. To znamená, že naše OČTK môžu vyšetrovať každý aspekt toho, ako sa prijímali rozhodnutia a ako sa s tou technikou narábalo.

Máme tu napríklad aj otázku majetku Ruskej federácie, ktorý bol na letisku Sliač v colnom sklade. Ten sa otvoril, majetok Ruskej federácie sa pribalil k MIGom a poslal sa na Ukrajinu. Takisto tu máme otázku manipulácie s utajovanými skutočnosťami. A je tu aj zmluva medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou v ktorej bolo jasne napísané, že S-300, MIG-29 a systémy KUB môžeme predať alebo darovať tretej strane až po diskusii s Ruskou federáciou. Aj ak by sme tú zmluvu chceli vypovedať, musia tomu predchádzať rokovania a je tam nejaká výpovedná lehota. Nič z toho nebolo splnené.

Kolegovia pána Naďa zo strany Demokrati na tlačovke upozorňovali na to, že je jediným ministrom obrany spomedzi všetkých, ktorí Ukrajine nejakým spôsobom pomohli a ktorý za to má čeliť stíhaniu. Ale nepovedali to, že žiaden iný minister nespravil to, čo pán Naď, teda že Ukrajine daroval úplne všetko.

Myslím si, že toto je svetový unikát a pán Naď je jediný na svete, ale v negatívnom zmysle. Zbavil sa všetkých kľúčových spôsobilostí protivzdušnej obrany, ktoré sme na Slovensku mali. Vojenskú techniku darovali Ukrajine mnohé štáty, ale darovali len techniku, bez ktorej sa vedeli zaobísť.

Napríklad Nemecko malo viacero systémov protivzdušnej obrany a časť z nich dalo Ukrajine, ale stále si ich nechali toľko, aby dokázali ochrániť svoje územie. Takisto Poliaci, aj oni mali stíhacie lietadlá MIG-29, ale Ukrajine ich odmietli dať až do momentu, kým im prídu nové stíhacie lietadlá a budú tak tie MIGy môcť nahradiť.

Robili to teda mnohí, ale robili to rozumne a racionálne, aby to neohrozilo ich vlastnú národnú bezpečnosť. U nás sa to ale stalo. Protivzdušná obrana, lietadlá, nejaké tanky, BVP, munícia… Všetko išlo preč, sklady zostali prázdne a odrazu sme sa začali spoliehať iba na dobré slovo, že veď niekto nám možno niečo dá… No boli sme holí, bosí a nechránení.

Máme podpísanú zmluvu s Českom a Maďarskom o ochrane, tzv. Air policing. Ak nejaký objekt vletí do vzdušného priestoru Slovenskej republiky, v tom momente sa aktivujú stíhačky alebo radarové systémy okolitých štátov, ktoré náš vzdušný priestor chránia, no právo zasiahnuť, vystreliť rakety alebo strieľať z guľometu má iba Česká republika. Ostatné štáty so svojimi stíhačkami môžu vzletieť, obkľúčiť tento objekt a odprevadiť ho mimo náš vzdušný priestor.

A ak by sme potrebovali využiť možnosť, aby Česká republika zakročila, muselo by prísť k nejakej komunikácii. Vždy je teda lepšie, keď máme vlastné systémy, ktoré si sami operujeme, než aby sme sa spoliehali na okolité štáty.

Pán Heger sa po odovzdaní našich kľúčových systémov postavil na tlačovú konferenciu s argumentom, že Slovenská republika je tak dobre chránená, ako doteraz nikdy v histórii, pretože ochranu nášho vzdušného priestoru garantujú okolité štáty. Takže, technika okolitých štátov, ktorú oni sami potrebujú na svoju vlastnú obranu je na ochranu nášho vzdušného priestoru oveľa lepšia, ako naša vlastná technika, ktorou by sme sa sami vedeli chrániť. Niečo takéto môže povedať iba blbec.

S akými stanoviskami pôjde Slovensko na summit NATO, na ktorom sa má prerokovávať aj navýšenie výdavkov na obranu a zbrojenie? Bude prípadný výsledok pre nás, ale aj iné štáty záväzkom a budú ho členské štáty musieť plniť alebo by ho plniť mali?

Máme sa spoliehať na článok 5 o kolektívnej obrane alebo sa skôr sústrediť na článok 3, ktorý pojednáva o maximalizovaní svojich vlastných obranných spôsobilostí každého člena aliancie? Na aké hrozby musíme byť do budúcnosti pripravení?

Prečo je Pobaltie veľkým zástancom navyšovania výdavkov a koľko percent HDP by bolo do obrany investovať dobré pre nás? Čo všetko naše ozbrojené zložky potrebujú zmodernizovať a čo musíme vybudovať nanovo? Je NATO stále obrannou alianciou?

Dozviete sa vo videorozhovore so štátnym tajomníkom ministerstva obrany, Mgr. Igorom Melicherom.