Vďaka snahám administratívy bývalého prezidenta Bidena o zákaze predaja útočných strelných zbraní firma prežila niekoľko ťažkých rokov, ale situácia sa otočila a zbrojovka momentálne takmer „nestíha“ vyrábať toľko, aby uspokojila dopyt.

Vďaka čomu Grand Power prežila ťažšie obdobia a dokáže zbrojárska firma fungovať a predávať najmä na základe referencií športových strelcov? Prečo firma doteraz nikdy nemala štátne zákazky a je možné, že sa to zmení a jej produkty budú používať aj naše ozbrojené zložky? Ako dlho trvá vývoj novej zbrane a ako to vyzerá s jej indickou výrobnou pobočkou?

Rozprávali sme sa s konštruktérom a zakladateľom spoločnosti Grand Power, Ing. Jaroslavom Kuracinom.

Viac vo videu: 

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Trh v USA je pre spoločnosť Grand Power najväčší a najvýznamnejší. Vďaka tlakom bývalého prezidenta USA Bidena na neustále obmedzovanie dostupnosti istých druhov zbraní na tamojšom trhu neboli uplynulé roky pre vašu firmu z hľadiska ziskov ideálne. Ako to vyzerá po nástupe prezidenta Trumpa, je to za necelých 6 mesiacov roka 2025 lepšie?

Je pravda, že pre firmu to bolo ťažké. Koncom roka 2022 Bidenova administratíva vyhlásila legislatívnu iniciatívu v duchu – fuj, fuj, zlé zbrane… Táto iniciatíva predpokladala plošný zákaz tzv. útočných zbraní, pričom dikcia bola, že útočná zbraň je všetko, čo sa na útočnú zbraň podobá, teda „looks like rifle attack weapon“.

Spadali sme do toho so Stribogom, čo je náš najúspešnejší produkt na americkom trhu. Táto legislatívna iniciatíva pôvodne predpokladala, že bude retroaktívna, takže spočiatku tam boli vážne obavy, že dôjde ku konfiškácii nejakých 20-30 miliónov kusov zbraní.

To bolo na konci roka 2022 a v 2023 to tam všetko zamrzlo. Distribútori prestali od nášho importéra odoberať, rušili objednávky a my sme ostali – ako sa povie – na suchu. Z predchádzajúcich rokov sme ale mali veľké finančné rezervy a ja som ich použil v podstate na dotovanie pracovných miest, aby sme nemuseli prepúšťať. Pretože ľudia sú naozaj to najcennejšie, čo firma má.

A namiesto toho, aby sme sa v hale pri vypnutých strojoch len tak na seba pozerali, pustili sme sa do rozširovania nášho produktového portfólia. Keď šliape sériová produkcia, tak na takéto veci nie je čas. Zrazu bolo toho času veľa, takže sme do sériovej podoby dotiahli Stribog 45 a Stribog 10 auto. V Amerike sú to také vyslovene národné kalibre, najmä tá 45.

Prišli sme aj s karabínou ARAQ, ktorá je v podstate kombináciou pušky AR a AK a podarilo sa nám tak na trh konečne priniesť fungujúcu, vysoko presnú a komfortnú karabínu, ktorá je postavená na zásobníky z Kalašnikova a používa náboje z Kalašnikova, piestny systém zo starého sovietskeho Dragunova a je maximálne spoľahlivá. Bežnú AR – ku treba čistiť po nejakých 500 ranách a táto bez čistenia vydrží 2,5 tisíc rán.

Rovnako sme rozšírili portfólio o pušky na báze AR 10, to znamená ráž 308 Winchester, respektíve 7,62 x 51 mm NATO a 6,5 mm Creedmoor. Takže toto obdobie, keď nebolo veľa objednávok a keď sme z nejakých 15 miliónov klesli približne na 6, využili ako investíciu do budúcnosti. Moja filozofia je, že tak, ako nemôže večne svietiť slnko, nemôže do nekonečna ani pršať.

A tak aj bolo. Situácia sa zmenila niekedy v polovici roka 2024, keď Najvyšší súd USA tieto Bidenovské iniciatívy zrušil ako neústavné a obchody sa zase rozhýbali aj smerom do USA. Medzitým sme samozrejme rozvíjali aj iné odbytiská a momentálne je teda situácia taká, že nestíhame vyrábať.

Napríklad model P24, má veľmi dobrú odozvu a javí sa ako veľmi perspektívna pištoľ, krátka guľová zbraň. Napriek tomu, že je technologicky perfektne zvládnutá, odskúšaná – tisíc rán bez čistenia úplne bez problémov – a na nosenie je vysoko komfortná – prázdna má pod 500 gramov – napriek tomu všetkému ju nepúšťame do predaja, lebo jednoducho nie sme schopní uspokojiť dopyt. Sme plne vyťažení dodávkami pre Ameriku, k tomu sa pridali aj iné teritóriá a za prvý polrok 2025 máme výrazne lepšie čísla, ako za celý predchádzajúci rok.

V predchádzajúcich rozhovoroch ste vraveli, že žiadnym silovým a ozbrojeným zložkám na Slovensku zbrane nedodávate. Začalo sa niečo meniť aj v tejto oblasti?

Paradoxne, doma nás ako prví asi objavili mestskí policajti. Ako sa povie, mestské polície si u nás začali podávať kľučku. Nedávno bol u nás na návšteve náčelník Mestskej polície Levice a obstarali si 40 našich pištolí.

Z hľadiska globálneho predaja je 40 kusov absolútne nič, ako kvapka v mori. Len na chod firmy potrebujeme mesačne nejakých 700 tisíc eur, čo sú mzdové náklady, odvody, daňové preddavky, teraz do toho skočila transakčná daň… Čiže 40 kusov je len drobný kamienok v mozaike.

Mestské polície ale zistili, že máme domáci servis, sme veľmi pružní a cenovo veľmi výhodní. Napriek tomu, že mestské polície nie sú štátnym ozbrojeným zborom, začíname u nich bodovať. Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš, Zvole, aj spomenuté Levice.

A objektívne musím povedať, že došlo k výraznému, ale naozaj výraznému posunu aj vo vzťahu s ministerstvom obrany. Veľa vojakov používa naše zbrane na súkromné účely, ako športoví strelci a vďaka akémusi tlaku zdola si nás konečne všimlo aj ministerstvo obrany ako také.

Boli sme oficiálne pozvaní ako súčasť expozície ministerstva obrany do Spojených arabských emirátov, na IDEX v Abú Dhabí. Mal som možnosť osobne hovoriť s pánom ministrom Kaliňákom a veľmi ocenil, čo sme za 25 rokov od registrácie firmy v Obchodnom registri dosiahli.

Otvorene poviem, že v minulosti tu bola nejaká animozita, nazvime to predsudky, ale to je už minulosť a momentálne máme s ministerstvom obrany veľmi úzky a konštruktívny vzťah. Spolupracujeme na niekoľkých riešeniach, ktoré sú vyslovene šité na mieru niektorým špeciálnym útvarom Slovenskej republiky. Verím, že ak by došlo na lámanie chleba, budeme schopní vyhovieť akýmkoľvek požiadavkám našich ozbrojených síl. Nechcem predbiehať a nie všetko je zverejniteľné, ale po expozícii v Abú Dhabí došlo v našich vzťahoch k výraznému posunu.

Boli by sme radi, keby sa rovnako konštruktívny vzťah podarilo nadviazať aj s našim ministerstvom vnútra. Máme informácie, že, že pre policajný zbor bolo schopné zaobstarať nejakých 180 pušiek na báze AR 15, pričom medzi policajtami sa hovorí, že majú byť ako „skúšobní králici“, beta testeri. Pretože Glock si len teraz osvojuje a púšťa sa do výroby tejto kategórie zbraní. Glock je 30, 40 rokov famóznym výrobcom krátkych guľových zbraní, lenže pištoľ nie je puška. A na technologické zvládnutie výroby pušiek treba mať niečo viac, ako len skúsenosti s výrobou pištolí. Medzi policajtami sa teda šíria takéto reči, pretože Glock tú ich pušku ešte oficiálne nepredáva, nie je sériovo vyrábaná, oficiálne je to v štádiu vývoja.

Keď sa pozriem do minulosti, tak my sme boli na Slovensku 25 rokov zaznávaní a pozeralo sa na nás cez prsty, pretože sme nemali históriu, nemali sme referencie, lebo sme akože neprodukovali sériovú výrobu. A to napriek tomu, že v tých časoch sme už mali predaných nejakých 50, 60 tisíc kusov zbraní. Napriek tomu sme nemali šancu uspieť. Ale teraz Glock príde s nejakým prototypom, ktorý nie je sériovo zavedený, ale ministerstvo vnútra je to ochotné akceptovať.

Bol by som teda rád, ak by sa aj tu podarilo nadviazať podobnú komunikáciu, ako s ministerstvom obrany. Povedzme si to úprimne – sme národný výrobca a máme kompletne uzavretý výrobný cyklus. Rakúsky Glock síce tiež deklaruje, že vyrába na Slovensku, ale nalejme si čistého vína… Príďte na exkurziu k nám a do slovenského Glocku a zistíte, koľko toho Glock reálne na Slovensku vyrába a čo je len montáž. Podľa našich vedomostí tu toho veľa vyrábaného nie je. Ale prídete k nám a ja vám tú výrobu môžem ukázať.

Ako to vyzerá a vyvíja sa s Grand Power India, ktorú ste založili?

V Indii sme sa stretli s tým, s čím sa tam stretol asi každý zahraničný podnikateľ. Potom, ako sme tam previedli nejaké peniaze na vybudovanie výrobných priestorov, sa náš indický „partner“ sa odmlčal a peniaze sú nevedno kde.

Takže momentálne, po x rokoch trápenia, keď sme konečne obdržali indickú zbrojnú licenciu, sa náš indický partner stratil. Pojednávanie má byť 20. augusta a potom sa, dúfam, budeme môcť ujať riadenia tej firmy prostredníctvom našich nových indických partnerov.

Takže ako zisťujem, India je veľmi „zaujímavá“. Človek sa učí celý život. Aj keď niekoho poznáte dlhé roky, nemusí to znamenať, že ho skutočne poznáte.

Dobrú reklamu vašej spoločnosti robia športoví strelci, ktorí vaše zbrane používajú, sú s nimi spokojní a na rôznych súťažiach dosahujú veľké úspechy. Stačí to, aby mohla firma vyrábajúca zbrane úspešne fungovať v celosvetovom meradle?

Pre nás – ktorí sme vyrástli bez toho, aby sme mali za chrbtom nejakého strýčka a ten bude dláždiť cestu k štátnym zákazkám – áno, je to najlepšia možná reklama. Za 25 rokov sme nemali žiadne štátne zákazky. Tieto veci sú vždy viazané na rozmary úradníkov a tí vo väčšine prípadov očakávajú, že budú správne motivovaní.

Od začiatku dodávame naše výrobky celému svetu bez toho, aby sme boli v priamom kontakte s nejakými vládami. Vždy ideme cez civilného zákazníka, ktorý má vo svojej domácej krajine vyšliapané cestičky pre štátne dodávky. Viem, že Stribog je vo výzbroji napríklad gréckej aj poľskej polície, takisto na Kapverdách alebo Guatemale. Používa sa teda v silových zložkách rôznych krajín, ale dodané sú cez našich civilných partnerov. Civil je pre mňa – s mojou povahou – vhodnejší, pretože civil sa riadi svojou peňaženkou a nie podľa toho, ako sa nejaký úradník rozhodne.

Čo sa týka športových strelcov, áno, veľmi nám to pomáha. Pred pár týždňami boli Majstrovstvá sveta v praktickej streľbe v karabíne na pištoľové náboje, pistol caliber carabine. A s našimi Sribogmi máme dvoch majstrov sveta, Paľa Ženčára a Jana Pálka, obom sa chcem poďakovať. So Stribogmi vystrieľali vo veľmi silnej konkurencii tituly majstrov sveta a mňa teší, že Stribog za nejakých 1500 eur dokázal poraziť zbrane za 5, 6 tisíc dolárov.

Samozrejme, obrovský podiel na tých úspechoch majú osobnostné predpoklady, predispozície a skúsenosti strelcov. Ale ako oni sami vravia, bez dobrého nástroja by sa im to nepodarilo. A mňa napĺňa pocitom hrdosti, že ten dobrý nástroj je od nás, zo Slovenskej Ľupče.

Hlavným „duchovným otcom“ vašich výrobkov ste asi vy osobne. Existujú vo vývoji zbraní nejaké módne trendy?

Trendy určite sú. Čo bolo moderné pred 15, 20 rokmi už nie je moderné teraz. Moja najstaršia dcéra Lucia, ktorá má školu priemyselného dizajnu povedala, že MK12 je klasicizmus, MK23 je moderna a MK24 je minimalizmus.

Máte pravdu v tom, že vizionárom a nositeľom myšlienok vo vývoji v našej firme som stále ja. Mám tam partiu mladých chalanov, ktorí fungujú v technológiách a konštrukcii a ktorí moje myšlienky pretavujú do hmatateľného výsledku. Nestíham robiť všetko. Väčšinou to prebieha tak, že na porade poviem – chalani, napadla mi nejaká vec, ideme robiť niečo nové – všetci sa toho chytia a tak sa to začína.

Požehnanie a zároveň prekliatie našej firmy je, že ja nie som manažér, či obchodník. Ja som konštruktér. Baví ma sedieť nad technológiou, konštrukciou a riešiť rôzne technické záležitosti. Zbraň ma prestane zaujímať vo chvíli, keď sa dostane do sériovej výroby a predaja.

Ako dlho trvá vývoj novej zbrane, od prvotnej myšlienky až do momentu, keď máte v ruke hotový produkt?

Závisí to od toho, či ide o osvojenie si ničoho úplne nového a nepoznaného alebo len o novú verziu niečoho, čo je už zabehnuté.

Napríklad so Stribogom sme začali niekedy v roku 2012, vtedy to boli prvé myšlienky a skice. V 2014 sme sa tým začali vážnejšie zaoberať a niekedy v roku 2015 boli na stole prvé, predsériové kusy. A v USA za začal Stribog predávať v roku 2017. Keď už bol hotový, tak verzie 45 a 10 auto boli hotové relatívne rýchlo, v priebehu roka.

Tak isto je to s pištoľami. Pokiaľ vychádzame z nejakej už zabehnutej platformy a len meníme kaliber alebo dĺžku hlavne, ide to rýchlo. Ale ak ide o úplne novú koncepciu, trvá to výrazne dlhšie. Do vývoja zbrane je nevyhnutné zahrnúť aj dlhodobé testovanie a skúšanie a na základe spätnej väzby sú dosť často nevyhnutné nejaké úpravy a modifikácie, ktoré sú niekedy jednoduchšie a inokedy komplikovanejšie. Takže vývoj úplne novej platformy určite zaberie viac, ako 2 – 3 roky.

Koľko modelov v rôznych verziách a modifikáciách má momentálne Grand Power v ponuke? Existuje aj po toľkých rokoch, čo ľudia zbrane vyrábajú, priestor vylepšenie alebo už bolo naozaj všetko vymyslené? A išiel by zakladateľ tejto firmy do rovnakého biznisu znovu?

Dozviete sa vo videorozhovore s konštruktérom a zakladateľom spoločnosti Grand Power, Ing. Jaroslavom Kuracinom.