Ak totiž vypukne vojna (božechráň), nebudú to politici, kto nastúpi v prvej línii – ako správne upozorňuje aj Anna Belousovová. Osobne pritom pána prezidenta vysoko oceňujem za to, že sa politicky vypracoval postupne a vlastným úsilím, ako aj pre jeho galantnosť a dôstojné vystupovanie. Angažovať sa v tejto kampani však bola tak trochu márnosť, a vysvetlím aj prečo.

Jeho pozícia je totiž apriori niekde inde, než v kasárňach alebo na cvičisku. Prezident ako vrchný veliteľ ozbrojených síl je skvelý ako morálna podpora pri osobnej návšteve armády. To by malo zároveň aj primeraný marketingový efekt. Ale zúčastniť sa tohto promo-turnusu akože branných záloh, kde všetci vyzerajú ako zo škatuľky?

Holá reality šou.

Už sme tu, mimochodom, mali jednu hlavu štátu, čo sa fotila v uniforme – a padni komu padni, kritizovali sme ju vtedy kvôli tomu, rovnako ako dnes kritizujeme Petra Pellegriniho.

Vráťme sa k tomu, že skutočný vojenský výcvik nie je pioniersky tábor. Potvrdí to každý, kto ho absolvoval aspoň v jeho ročnej podobe (okrem iného aj Andrej Danko, ktorý tiež prezidenta v tejto veci nešetril). Nie je to pre každého, či už z hľadiska fyzickej alebo psychickej pripravenosti. Rozhodne to nepripomína dvojtýždňovú selanku, ktorej sa teraz zúčastňujú naši dobrovoľníci a verejne známe osoby.

Aký má potom taká kampaň zmysel?

Ale omnoho desivejší je trend, ktorý môžeme pozorovať zjavne a neklamne už dlhšiu dobu, najneskôr od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie. Niečo sa  totiž chystá, v Európe a ďalších krajinách kolektívneho Západu. V prvom rade je reč o zvýšení príspevkov na zbrojenie na 5% HPD, čiže v prípade Slovenska sedem miliárd eur. Keď musíme skonsolidovať cca. dva pol miliardy teraz, z čoho chceme o niekoľko rokov dávať sedem?

Cui bono?

Nie je to náhodou tak, že NATO vyslyšalo panické hlasy politikov pobaltských i niektorých ďalších krajín a ich tajných služieb, ktoré údajne evidujú možnosť ruskej agresie voči členským štátom tohto zoskupenia? Tým sa, pravda, len hrá do kariet nemeckému „Drang nach Osten”, ako aj zámorskej imperialistickej politike (Ak si niekto nemyslí, že USA sú naďalej imperiálna veľmoc, nech sa spýta napríklad mŕtvych duší iránskych vedcov…).

Ale aby sme prezidentovi nekrivdili, treba povedať aj po b). Je totiž dosť pravdepodobné, že keby sme si boli bývali zvolili Korčoka, dopadlo by to o poznanie horšie: Namiesto propagácie brannej pripravenosti by sme dostali kultotvorné videjká z besied na (dnes už ukrajinskom) festivale Pohoda.

Netreba však zabúdať ani na to, že v rámci prezidentskej kampane prischlo Korčokovi pomenovanie „kandidát vojny”. A nie je to on, ale práveže súčasný pán prezident, kto sa zúčastňuje vojenského výcviku. Na kritické slová Andreja Danka dokonca reagoval videom , v ktorom drží v rukách samopal…

Prečítajte si tiež:

• Andrej Danko vyzýva prezidenta, aby ukončil výcvik a vrátil sa do paláca