Rozhovor si môžete tiež vypočuť:

Zahraničné spoločnosti, ktoré na Slovensku pôsobia si za 20 rokov od nás do svojich domovských krajín vyviezli čistý zisk vo výške 56 miliárd eur. Toto číslo poskytla NBS a o žiadnom hoaxe alebo konšpirácii teda nemôže byť ani reč.

Ktoré firmy od nás odlievajú najväčšie zisky? Ako sú na tom potravinové reťazce, ktoré na Slovensku pôsobia a aké zisky generujú banky? Bol by správnym krokom štátny potravinový reťazec?

Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom OZ Voľná zóna, Miroslavom Heredošom.

Občianske združenie Voľná zóna sa venuje rôznym témam, všetko prezentujete aj na sociálnych sieťach. V ostatnom čase ma zaujalo najmä porovnanie prílivu a odlivu peňazí na Slovensko a naopak. Úplne na úvod – odkiaľ ste čerpali informácie a dáta?

Nebolo vôbec ľahké ich získať, tú informáciu za 20 rokov nikto nezverejnil. Najprv sme kontaktovali ministerstvo financií. To nás odporučilo na štatistický úrad, tak sme im poslali infožiadosť. Odtiaľ nás ale zase dokázali na Národnú banku Slovenska. A tá nám po nejakom období odpísala. Tito informácie teda nebolo vôbec ľahké získať a máme ich z NBS.

Tým pádom by nemali byť nijak spochybniteľné.

Nie, sú to oficiálne dáta za 20 rokov. My sme o to oficiálne požiadali a oni to vypočítali, dokonca nám to dali do tabuliek. Následne sme s tou informáciou mohli ísť na verejnosť.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom

Poďme sa teda na tie čísla pozrieť. Čo ste z nich vyčítali?

No, je to šokujúce. Na začiatok by som chcel povedať viac o našej motivácii. 20 rokov sme počúvali, ako nás zachránilo zahraničie. Ako nás zachránili zahraničné investície, ako by sme bez EÚ pomaly neexistovali, ako nám pomohli s ekonomikou. Že sme boli na kolenách a Únia nás zachránila, politici sa k zahraničným investíciám pomaly modlili… V našom OZ nám to už nedalo a povedali sme si, že chceme vidieť čísla o aké zahraničné investície ide, ale aj koľko peňazí si následne investori zo Slovenska odviezli.

Milí občania, za 20 rokov v EÚ si od nás zahraniční investori odliali vyše 56 miliárd vo forme čistého zisku. Odliv čistých ziskov zahraničných firiem, ktoré u nás podnikajú a ich zahraničných, materských firiem zo Slovenska predstavuje 56 miliárd eur.

Keď som tie čísla videl, bol som absolútne šokovaný. Tie financie na Slovensku chýbajú a tieto peniaze namiesto toho zveľaďujú zahraničné matky firiem, zahraničných majiteľov, regióny a občanov, zahraničných zamestnancov a zahraničnú ekonomiku.

Je to naozaj šokujúca suma. Aké firmy sú v tom zahrnuté?

Obrovský podiel na HDP nášho štátu majú zahraničné firmy, najväčšími sú napríklad Volkswagen alebo KIA, ale vo finále sú v zahraničných rukách aj všetky naše banky. Takisto sú tu zahraničné obchodné reťazce. Je to celý rad firiem, ktoré sa na tomto odlive peňazí za ostatných 20 rokov podieľali, na – vo finále – neuveriteľnom odlive čistého zisku do zahraničia.

Sú to teda všetko silné spoločnosti, ktoré sa vysokým percentom podieľajú na našom HDP, ale suma, ktorú uvádzate, je naozaj neuveriteľná. Koľko sme za ten čas dostali z Únie?

Za ten čas sme z EÚ dostali 41 miliárd eur. Ale aby sme hovorili o reálnych číslach, musíme odpočítať to, čo sme do EÚ odviedli my. A za 20 rokov to bolo 16 miliárd eur. Rozdiel je teda 25 miliárd eur, v čistom, keď sa bavíme o sumách, ktoré sú reálne.

Z EÚ sme dostali eurofondy, ktoré nás mali údajne pozdvihnúť. Mali nám pomôcť dobiehať západ, ale to sa vôbec nestalo. Za tých 20 rokov tejto údajnej pomoci EÚ sa vo forme čistých ziskov odlialo do zahraničia 56 miliárd eur a to je absolútne absurdné.

Takže z Únie sme dostali 41, prispeli sme 16, sme teda 25 miliárd v pluse. Ale keď odrátame 56 miliárd, ktoré si matky zahraničných koncernov odniesli domov, je tu celkový rozdiel 31 miliárd eur v náš neprospech.

Spomínali ste VW a KIU, to sú investície do odvetvia, ktoré u nás predtým zastúpené nebolo. Sú v tých číslach započítané aj odvetvia, ktoré na Slovensku predtým fungovali a boli sme v nich sebestační, ale následne ich prebrali zahraničné koncerny?

Až takto dopodrobna NBS nevedela ísť, informácie nám boli poskytnuté v rámci nejakých mantinelov. Ale určite sú tam aj zahraničné spoločnosti, prípadne spoločnosti so zahraničnou účasťou, ktoré k nám buď prišli podnikať alebo odkúpili už existujúce slovenské spoločnosti. Pointa je v tom, že konečné zisky sú vyvezené, pretože materské spoločnosti týchto firiem sídlia v zahraničí.

Akú veľkú časť z tých 56 miliárd vyvezených ziskov tvoria zisky obchodných reťazcov? Máme tu 4 veľké potravinové reťazce a aj keď nechcem skĺznuť do úrovne konšpirácií, často sa vraví o tom, že je medzi nimi určite nejaké „tichá“ dohoda na cenách, pretože tie sú vo všetkých reťazcoch plus mínus totožné.

Máme tu známe reťazce LIDL, Kaufland, Tesco a Billa, teda rakúske, nemecký a anglický obchodný reťazec.

Za dva roky dozadu dokázali na Slovensku urobiť obrat 6,5 miliardy eur a z tejto sumy bol čistý zisk okolo 600 miliónov eur, za jeden rok. Takže ak sa rozprávame o tom, koľko to bolo za 20 rokov, hovoríme opäť o miliardách, ktoré potravinové reťazce podnikajúce na Slovensku – a my tam nakupujeme za naše peniaze – odliali vo forme čistých ziskov do zahraničia.

Na odlive tých peňazí sa teda samozrejme podieľajú aj potravinové reťazce, ale najväčší balík majú na konte automobilky.

Ako sú na tom banky?

Dáta za minulý rok ešte vonku nie sú, takže opäť máme k dispozícii len údaje dva roky dozadu, ale aj to je šokujúce. Na Slovensku banky so zahraničnou účasťou vedia za jeden rok na našich občanoch urobiť obrať miliardu eur a dokážu mať zisk 250 miliónov. A ten ide do zahraničia.

Každá jedna banka vie ročne urobiť obrat 800 miliónov až jednu miliardu, z toho je zisk okolo 250 miliónov a ten si odliať k sebe. My tam prinesieme svoje výplaty, oni na tom zarobia, ale zisk nezveľaďuje našu ekonomiku, regióny, hospodárstvo a občanov. Zveľaďuje zahraničie.

Môžeme seriózne povedať, že jeden zahraničný podnik za druhým na Slovákoch zarobí peniaze, odleje ich k sebe a všetky tieto banky, obchodné reťazce a iné zahraničné firmy potom môžu rásť.

Namiesto toho, aby sa zveľaďovali naše regióny, mestá, naši podnikatelia, my vo finále živoríme a oči nám zalepili eurofondami. Že – eurofondy máte na to, aby ste dobiehali západ, aby sa vyrovnávala životná úroveň. Celé je to lož. Oni nás doslovne ekonomicky obsadili, vyrábajú si tu na nás zisky a tie potom odlievajú do zahraničia.

Vrátim sa k potravinám. Nedávno sme tu ako hosťa mali pána zo združenia pekárov a cukrárov a ten prezradil, že marže obchodných reťazcov sú pri naozaj mnohých výrobkoch aj 100, 150%. Napríklad – iba na vykreslenie a v naozaj hrubých číslach – pekári do supermarketu privezú chlieb a predajú mu ho napríklad za jedno euro. V tom eure je už započítané všetko, teda mzdy a odvody zamestnancov, suroviny, energie, doprava a samozrejme aj nejaká primeraná miera zisku. Supermarket ten chlieb akurát vyloží na pult, o chvíľku ho má predaný, ale vypýta si zaň skoro dva a pol eura. Podobné, 100 – 150% marže sú aj pri pive, mäse a mäsových výrobkoch a to sú naozaj šialené údaje. Vy ste na vašich sociálnych sieťach nedávno dosť kritizovali aj nový porovnávač cien, ktorý vytvorila aktuálna vláda. Čo poviete k tomu?

Opäť, toto ľudí len nahnevá. Dva roky dozadu, pred voľbami, bolo vyhlasované, že sa zastaví rast cien potravín a že budú lacnejšie, že s tým vláda zabojuje. A namiesto toho, aby s tým bojovala, dala nám porovnávač cien v obchodoch za nejakých 150 tisíc, o ktorom pred voľbami vôbec nebola reč. Mali sme mať lacnejšie potraviny. Je to absurdné.

To nie je naplnenie sľubov, za ktoré sme im dali hlasy. Takže je naozaj na mieste uvažovať, z akého dôvodu vláda nezriadila napríklad inštitút nejakého splnomocnenca vlády pre potravinovú sebestačnosť, vôbec sa o tom nehovorí. Pred voľbami sa vyhlasovalo, že s cenami potravín sa bude bojovať a už skoro dva roky tu mohol byť nejaký splnomocnenec, ktorý by to riešil.

Veľkou otázkou, ktorá by mala byť na stole je či by sa nemal vytvoriť nejaký potravinový reťazec, ktorý bude vo finále riadiť štát a ktorý by podporovali naši, slovenskí výrobcovia. Pekári, poľnohospodári, chovatelia… Všetko by tam bolo za výhodné ceny, štát by to vo svojom reťazci vedel zabezpečiť.

Jednoznačne by sme mali vytvoriť konkurenciu Lidlom alebo Kauflandom, nenechať ich zobrať peniaze od našich občanov a vyviezť ich do zahraničia. V konečnom dôsledku by v štátnom reťazci mohli mať aj zamestnanci lepšie platy ako v zahraničných reťazcoch a vytvoriť na nich takýmto spôsobom tlak, aby mzdy zdvihli aj oni.

Štát by sa o tieto veci mal viac zaujímať, uchopiť ich do svojich rúk a mali by sme ich manažovať my sami. V štátnom reťazci podporovať slovenských podnikateľov, pretože zahraničie ich nepodporuje.

Chceli by sme na túto tému otvoriť debatu a od poslancov NR SR by som očakával, že sa vytvorí nejaká komisia alebo aspoň tím ľudí, ktorý bude tieto veci riešiť. V našom OZ-tku chceme tieto témy otvárať a chceme sa rozprávať o tom, či je možné vytvoriť náš vlastný obchodný reťazec. Je to vec, ktorá by mala byť na stole a štát by sa mal aj v iných oblastiach začať aspoň pokúšať o tom, aby sa toho viac vyrábalo u nás.

Vo finále sa na našom HDP zahraničné firmy podieľajú na úrovni 48%. Mali by sme sa teda ako štát viac zaoberať tým, ako veci vyrábať a tvoriť u nás, ako sa domácou produkciou na HDP podieľať viac.

Ako sa za ostatné dve dekády vyvíjal štátny dlh Slovenska? Ako sme po 20tich rokoch na tom so sebestačnosťou a koľko kamiónov k nám zo zahraničia každý jeden deň privezie jedlo? Ako na zverejnené údaje o vývoze ziskov zo Slovenska reagovala stránka Hoaxy a podvody?

Dozviete sa vo viedorozhovore s predsedom občianskeho združenia Voľná zóna, Miroslavom Heredešom.