Témy rozhovoru s europoslancom a predsedom hnutia Republika, Ing. Milanom Uhríkom, PhD.

Premiér Fico minulý týždeň rečnícky nadhodil, že v kontexte súčasných konfliktov – viac či menej vzdialených od našich hraníc – ako aj opakovaných vyhláseniach európskych „lídrov“ o nevyhnutnej vojne s Ruskom, by Slovensku veľmi svedčala neutralita. Opozícia samozrejme šalie, no témy sa chytil Andrej Danko a chce v nej pokračovať. Otvoriť diskusiu, koľko by neutralita stála, aké by boli jej výhody aj nevýhody, čo by sme ňou získali a čo stratili. Ako túto tému vníma hnutie Republika?

My sme mali tému neutrality ako jeden z našich predvolebných pilierov v prechádzajúcich parlamentných voľbách. Jasne sme hovorili, že o budúcom strategicko – bezpečnostnom smerovaní Slovenskej republiky by mali rozhodnúť ľudia v referende.

Mali by rozhodnúť, či chcú byť súčasťou vyslovene tvrdého západného militaristického bloku alebo byť radšej nejakým spojivom medzi východom a západom, prípadne o nejakom inom scenári. Malo by to byť o rozhodnutí ľudí, nie o rozhodnutí politikov.

Čo sa týka vyhlásenia pána Fica, budem úprimný… Osobne to považujem skôr za nejakú dymovú clonu a ľudovo povedané – aby to odpútalo pozornosť od iných tém. Napríklad aj od navyšovania výdavkov na zbrojenie alebo od ekonomických problémov.

Viete, keď sa budeme rozprávať o tom, či by Slovensku svedčala neutralita tak áno, ja si myslím, že by mu svedčala. Ale rovnako by Slovensku svedčalo aj vypovedanie zmluvy DCA s Američanmi, ktoré nám už pred voľbami sľubovali kolegovia zo Smeru, hovorili že je to okupačná zmluva. Ale po voľbách sa na to – zrazu – zabudlo a teraz sa rozpráva niečo o neutralite. Je tu aj téma výdavkov na zbrojenie a tam to vyzerá tiež veľmi zaujímavo.

Viac v rozhovore. Text pokračuje pod videom 

Pred ostatnými parlamentnými voľbami ste v záverečnej televíznej debate dostali otázku, či by ste podporili referendum o NATO a odpovedali ste – áno. Viacerí komentátori hovorili, že to bol jeden z momentov, ktorý rozhodol, že ste sa veľmi tesne nedostali do parlamentu. Odvtedy sa situácia úplne zmenila a bezpečnostné otázky vo svete vyzerajú dramaticky inak. Iniciovala by Republika referendum o vystúpení z NATO?

Vystúpenie z NATO po voľbách dlho nebolo témou, ak mám byť úprimný, nebol po tom spoločenský dopyt. Samozrejme sme sondovali a zisťovali, aký je záujem ľudí o túto vec a pravda je, že to jednoducho nebola téma dňa, nikoho to netrápilo. Na stole boli iné problémy, bol tam Covid a veľa iného.

Ale potom prišli udalosti na Ukrajine, teraz aj na Blízkom východe, Gaza, Irán a podobne… A ľudia sa začínajú pýtať, či Slovensko má byť súčasťou nejakého vojenského bloku, vojenskej polarity – toho znamienka plus alebo mínus – alebo či nie je lepšie postaviť sa jednoducho mimo všetkých týchto vojenských konfliktov a nebyť ich súčasťou. Ja si myslím, že pre Slovensko by to výhodnejšie bolo.

Za hnutie Republika sme vždy hovorili a hovoríme, že ak bude na referendum požiadavka, sme samozrejme ochotní ju podporiť, referendum je demokratický nástroj. A o takýchto závažných veciach by mali rozhodnúť práve občania v referende.

Za nás sa teda prikláňame k názoru, že Slovensku by neutralita svedčala viac ako to, čo sa na nás momentálne aj zo strany západných – nazvime to partnerov alebo spojencov – valí v podobe tlačenia do troch vecí. A keďže prichádzajú naraz, človek si uvedomí, aké sú nebezpečné.

Chcú nás dotlačiť do toho, aby sme sa odstrihli od ruského plynu, čo je pre naše hospodárstvo extrémny problém. Takisto aby sme sa odstrihli od ruskej ropy a to pre Slovensko znamená ďalšie, extrémne vysoké hospodárske škody. A popri tom aby sme zvýšili výdavky na zbrojenie až na 5%, čo je zhruba 7-8 miliárd eur. Keď si to dáte dokopy, tak by ste naozaj museli byť naivný alebo možno aj trochu hlúpučký, aby ste sa sami seba nespýtali, či nám to vlastne stojí za to.

Či nie je čas povedať našim západným partnerom – dosť, stačilo, toto sú naše hranice a pokiaľ nás budete tlačiť do vyslovene ekonomickej samovraždy a do transformácie spoločnosti na niečo militaristické, kde bude všetko vojenské alebo polovojenské – nám to jednoducho za to nestojí.

Poďme sa so západnými kolegami rozprávať inak, nemôžeme sa niekam nechať tlačiť do nekonečna. Aj že sa odstrihneme od plynu, aj že budeme rešpektovať všetko z Bruselu, aj že prijmeme migrantov, aj LGBT, aj všetky tieto nezmysly a ešte nakúpime zbrane za 7 miliárd ročne. Nie, prepáčte, stačilo.

Váš postoj k navyšovaniu výdavkov na obranu je teda jednoznačný.

Sme zásadne proti. Je to typická salámová metóda. Teraz sú výdavky na 2% HDP a toto kritérium SR spĺňa. Ale prišli kolegovia zo západu – najmä biznismeni z NATO – s nápadom, že členské štáty majú výdavky na zbrojenie navýšiť až na 5%, podľa delenia 3,5% priamo na zbrane a asi 1,5% na projekty kyberbezpečnosti, infraštruktúry a podobné veci.

Predstavitelia slovenskej vlády aj prezident nás v tomto sklamali. Pellegrini prišiel do Haagu na summit NATO a povedal, že Slovensko 5% výdavkov na zbrojenie podporí, čo je pre mňa naozaj šok. Odkiaľ na to zobral kompetenciu a za koho vlastne hovorí? Nech ako prvý začne šetriť na prezidentskom paláci a nesľubuje navýšenie na 7 miliárd v mene všetkých občanov Slovenskej republiky.

Druhá vec je, že naša vláda povedala – dobre, v dlhodobom horizonte sa vieme rozprávať o navýšení na 5%, ale trváme na tom, že 1,5% pôjde na hybridné výdavky. Ale veď presne takto to navrhlo NATO a znamená to de facto iba odsúhlasenie zámeru Severoatlantickej aliancie.

Potom je tu otázka tých 1,5% výdavkov, za ktoré sa majú vybudovať také cesty a mosty, ktoré budú môcť využívať tanky, keď pôjdu zo západu na východ. To asi nie je úplne to, čo chceme vidieť.

Navyše, tých 1,5% platí teraz, podľa súčasných návrhov a dohôd, ktoré sú na stole. Ale vôbec nič negarantuje, že o dva roky to nebude inak. Že nejde o typickú salámovú metódu západu. Najprv nám povedia – akceptujte 5% HDP na obranu, z toho 3,5% na zbrane a 1,5% na cesty pre tanky. A my povieme – dobre, akceptujeme. Ale o dva roky prídu tí ľudia z Washingtonu a Londýna opäť a povedia – zmenili sme názor a na zbrane dajte aj toho 1,5%, lebo naše firmy na rakety v Amerike nemajú zákazky a treba nakupovať.

Nič negarantuje, že to takto nebude, lebo tá salámová metóda je najpoužívanejší politický nástroj západných veľmocí a myslím si, že je to tak aj v tomto prípade. Oni vedia, že jednorazové navýšenie výdavkov na obranu by sa stretlo s veľkým odporom, tak to robia tak, že to rozplánujú na dlhšie obdobie a rozloženie. Ale myslím si, že aj toho 1,5% sa postupne tiež pretransformuje na tvrdé vojenské výdavky proti Rusku.

V súvislosti s neutralitou sme na začiatku spomínali Andreja Danka. Nie je to tak dávno, keď SNS hnutie Republika zo spolupráce absolútne vylučovala, ale už nejaký čas sa ich rétorika mení, sú voči vám ústretovejší. Prichádza k zbližovaniu Republiky a SNS?

Ťažko povedať, či zblíženie je to správne slovo. My to vnímame pragmaticky. Našim politickým cieľom a zámerom nie je útočiť na vlastenecké strany na Slovensku, to je logické. Našimi politickými oponentmi – možno až nepriateľmi, ak to mám povedať natvrdo – sú samozrejme progresívci, ktorí by nás najradšej všetkých pozatvárali za šírenie nenávisti voči LGBT komunite a podobné veci.

To znamená, že pokiaľ niektorí predstavitelia nerobili vyslovené prešľapy, ako napríklad kauza semafor, jej predstaviteľov kritizujeme vždy len konštruktívne. A ak už kritizujeme, tak opodstatnene, ako napríklad za transakčnú daň alebo konsolidáciu, ktorá nebola správne vyvážená. Takisto za hlasovanie za protiruské sankcie, ktoré bolo v rozpore s tým, čo vládni predstavitelia rozprávajú a podobne, za dvojtvárnu a falošnú politiku.

SNS si po ostatných eurovoľbách uvedomila, že hnutie Republika nie je žiadna toxická strana. Vidia, ako sme sa úspešne etablovali v Európskom parlamente, že sme založili frakciu s renomovanými politickými stranami a že strany z našej frakcie Európa suverénnych národov rastú v preferenciách vo všetkých štátoch, kde pôsobia. Karta sa teda postupne otáča.

Myslím si, že v SNS nie sú hlúpi ľudia a vidia, že prichádza k zmene pomerov. A že hnutie Republika je súčasťou úspešného príbehu. Nie je pravda, že sme izolovaní, že sa s nami nikto nerozpráva a nemáme žiaden vplyv. To sú veci, ktoré jednoducho neplatia a nečudoval by som sa, keby do budúcnosti uvažovali nad istou formou spolupráce.

Nie je tajomstvom, že pred eurovoľbami som SNS ponúkal spoločnú kandidátku, ako výnimočnú situáciu. Aby sme v kampani nešli proti sebe, ale išli spoločne proti progresívcom, ako dve samostatné strany v rámci nejakej koalície. Každá strana má svojich prívržencov a chceli sme, aby sa tie hlasy netrieštili a neprepadávali. Možno to bude najlepší scenár do budúcna, nie je to potvrdené, ani vylúčené. Uvidíme, ako sa politická situácia vyvinie, aké prídu témy a výzvy, či sa zmení volebný systém, ako budú posilňovať progresívci, čo sa stane v Bruseli, čo sa stane v NATO, čo sa stane na Ukrajine…

My teda spolupráci s ostatnými vlasteneckými stranami nehovoríme nie a nikdy to nespravíme. K týmto veciam sme sa vždy snažili pristupovať konštruktívne tak, ako sme našli cestu aj k spolupráci so stranami na európskej úrovni. Som presvedčený, že s vlasteneckými stranami by sme vedeli spolupracovať v prospech Slovenska.

Na Slovensku sme mali minulý týždeň aj ďalšie dve silné témy. Hlasovanie o novele ústavy bolo odložené, lebo niektorí poslanci pred hlasovaním zmenili na vec názor a potom tu bol aj neúspešný pokus o zadržanie Jaroslava Naďa.

Začnem tým Naďom. Som sklamaný z toho, prečo ešte stále behá po slobode, prečo už nie je dávno postavený pred spravodlivosť, spolu s Matovičom. Ja som napríklad tiež nevedel, že je v Kanade, nesledujem ho. Prečo by som to robil? Možno to nevedela ani polícia. Ale zdôrazňujem, že podľa mňa mal byť pred spravodlivosť postavený už dávno, za vybrakovanie Armády Slovenskej republiky, za poslanie všetkej vojenskej techniky Zelenskému, za všetky tieto zlodejiny. A keď sa to raz stane, bude to pre slovenskú spoločnosť zadosťučinenie.

Čo sa týka tej druhej témy, nadviažem na tú spoluprácu vlasteneckých síl. My nevieme, čo všetko budúcnosť prinesie alebo neprinesie. V týchto ťažkých geopolitických turbulenciách si nejaký vývoj podľa mňa netrúfnu ani najväčší Nostradamovia. Samozrejme, aj tu sa nájdu experti, ako Šimečka alebo Remišová, ktorí vedia absolútne všetko. Ale my to nevieme a našou úlohou je slovenskú spoločnosť pripraviť na budúcnosť.

A ak sa rozprávame o zmene Ústavy, tak tá je prípravou na budúcnosť, pretože vieme, aké tendencie idú z Bruselu. Poviem pikošku. Pred pár dňami mali europarlamentné frakcie futbalový turnaj, v rámci voľného času cez víkendy organizujú aj takéto podujatia. A v pozvánke, ktorá prišla bolo, že tímy majú mať 7 členov, z toho musí byť 5 mužov a 2 iné pohlavia. Aké iné pohlavia? Majú tam byť teda dve ženy alebo dvaja transvestiti? Alebo čo? Čo si máme predstaviť pod pojmom iné pohlavia? Takže tlaky na predefinovanie týchto vecí tu sú.

Teraz, o dve hodiny máme hlasovanie, na ktorom sa ide schvaľovať stratégia rodovej rovnosti. Podľa nej by v každom štáte vo voľbách mali mať strany na kandidátnej listine 50% mužov a 50% žien a mali by byť zoradení na striedačku. Muž, žena, muž žena… Povinne pre všetky politické strany. To je absolútny nezmysel, politika nemá byť takto kvótovo nastavená. Považujem teda za prirodzené, že rozumné štáty sa snažia ochrániť zdravý rozum a hodnoty aj cez vlastné ústavy.

Nedávno bola na Slovensku aj misia z Europarlamentu, z výboru pre občianske práva a slobody, bol som členom. Kolegovia chceli v rámci hodnotiacej správy napádať zmenu Ústavy a chceli povedať, že avizované zadefinovanie dvoch pohlaví do Ústavy, ako sa vyjadril kolega europoslanec z misie – je to vlastne útok na práva občanov, lebo ich to oberá o možnosť výberu zo spektra pohlaví, keď sú v Ústave zadefinované iba dve.

Pozriem na nich a hovorím – čo blbnete? Po prvé, je to úplne prirodzené, že chceme definovať muža a ženu a nie nejaké výmysly. A po druhé, vy ste europarlamentná misia a vy nemáte právo posudzovať ústavy členských štátov, to nie je kompetencia Európskej únie. Neberte si kompetencie, ktoré vám nepatria.

Napokon od toho upustili a sami uznali, že ak by to chceli kritizovať, asi by tie kompetencie naozaj prekročili, lebo na to neexistuje žiaden právny základ, aby Brusel hovoril, čo má byť v ústave členského štátu.

A tá druhá vec (hlasovanie o novele Ústavy SR), mňa tam samozrejme trošku sklamalo KDH. Neviem, čo stále vymýšľajú. Kolegom z KDH som aj v diskusnej relácii povedal že nerozumiem, čo ich stále ťahá k progresívcom, na úrovni Bruselu aj Slovenska. Veď predsa musia vedieť, že so Šimečkovcami, Biháriovými a Trubanmi svoju kresťansko – demokratickú, konzervatívnu agendu nikdy nepresadia. Musia to vedieť. A napriek tomu – keď majú na výber – či budú spolu s vlasteneckými stranami, ako napríklad Republika, ale aj Smer, SNS a ďalšie alebo majú niečo spraviť s progresívcami, vždy si vyberú progresívcov. Absolútne to nedáva logiku, je to totálny politický nezmysel a pre nás je to sklamaním.

Týmto na kresťanských demokratov nechcem útočiť všeobecne. Skôr by som ich chcel presvedčiť, aby sa prestali spájať s Hlinovcami, PSkármi… Alebo v rámci europarlamentu s tými zelenými a s komunistami, je to frakcia LEFT. Sú totálne proimigrační, proLGBT, skrátka neomarxisti.

Aby prestali hľadať podporu u nich a uvedomili si, že na Slovensku, ale aj v Bruseli je obrovská vlastenecká sila. Sú tu politické strany a frakcie, ktoré majú veľký výtlak a realita je taká, že by sme na úrovni europarlamentu vedeli spraviť konzervatívnu väčšinu, ak by sa kresťanskí demokrati prestali prikláňať k progresívcom. Aj na Slovensku, kolegovia by vedeli schváliť potrebné zmeny Ústavy, keby sa kresťanskí demokrati prestali opäť prikláňať k progresívcom, s ktorými svoju kresťansko – demokratickú agendu nikdy nepresadia, takže asi tak…

Jasne hovoríme, že slovenská vláda by už konečne mala nabrať odvahu a v zmysle uznesenia NR SR hlasovať proti ďalšiemu balíku protiruských sankcií. Som presvedčený, že ak by sa našiel jeden, dva štáty, ktoré by to začali, veľmi rýchlo by sa pridali aj ostatní, spustil by sa lavínový efekt. Lebo sankcie poškodzujú každého. Všetci to vedia, len to nikto nechce povedať na kamery.

Apelujeme na slovenskú vládu, aby dodržala predvolebný sľub, že za protiruské sankcie už hlasovať nebudú. Teraz je čas povedať to nahlas. Američania od toho odstúpili, sankcie nijakým spôsobom netlačia. Prečo to nevie urobiť Európa? Prečo to nevie nahlas povedať slovenská vláda a potom to aj reálne spraviť?

Povedal europoslanec a predseda hnutia Republika, Ing. Milan Uhrík, PhD.

Čo môže byť za ochotou vlády akceptovať 5% HDP na zbrojenie, keď pred pár týždňami bolo nepredstaviteľných a neprijateľných už 3,5%? O čom vypovedá pripravovaný 18. balík protiruských sankcií a ako Republika vníma postoj SR?

Dozviete sa vo videorozhovore.