Slovenský novinár, ktorý je len samozrejme v predstave Nicholsonovej rovnako objektívne píše a šíri obraz aj o každom politickom subjekte, bez ohľadu na jeho orientáciu. Každý novinár poctivo, zodpovedne zvažuje každé slovo, ktoré použije, na 100% má overenú a to z viacerých hodnoverných zdrojov každú informáciu nielen na úrovni údajov, ale aj svojich tvrdení a záverov, ktoré distribuuje verejnosti bez ohľadu na to, čo si o tom myslí šéfredaktor, vedenie redakcie a už vôbec ani len netuší, ktorí domáci oligarcha, milionár, finančná skupina či nadnárodná korporácia vlastnia jeho zamestnávateľa – vydavateľa a v ničom sa vôbec nestotožňuje s redakčnou líniou, zameraním alebo „hodnotami“; je absolútne neutrálny, nemá dokonca ani len svoj vlastný názor na politiku, nemá svetonázor, ani náboženstvo, ani orientáciu, ani smerovanie.

Pri písaní a reakciách (spätných väzbách) samozrejme len tých zlých, nepoctivých politikov nemá dokonca ani emócie, je vždy nad vecou, nikdy sa krivo nevyjadril ani nenapísal nič, čo by mohlo poškodiť niekoho česť alebo dobré meno, dokonca sa ani nikdy nepomýlil, nikdy ani len z diaľky nevidel novinársku kačicu.

Verejnosť na druhej koľaji?

Preto takýto dokonalý nadčlovek potrebuje ochranu a absolútnu slobodu. Nemôžu sa na neho vzťahovať ani bežné regule pracovníka, pretože on nepracuje – on má poslanie, za ktoré len dostáva plat. Preto ho nik a obzvlášť nijaké mediálne zákony a ani verejnosť nemôžu zväzovať nejakými etickými zákonitosťami novinárskej etiky, lebo on v podstate ani nežije na planéte Zem, lebo on sa na spoločnosť a problémy pozerá z nebeskej výšky. Niektorí sú až tak vysoko, že nemusia ani zohľadňovať verejnosť, ktorej v skutočnosti patrí právo na informovanie.

Túto výsadu si však privlastňujú médiá a novinári a samozvane sa postavili ako angažovaný predvoj v zastúpení tej verejnosti, ktorej patrí toto právo. Na rozdiel od novinára práve politik má od časti verejnosti (svojich voličov) legitimitu na zastupovanie a rozhodovanie. Lenže podľa mainstreamových novinárov a politickej opozície  verejnosť  nie je mediálne gramotná, podlieha zlým dezinformačným webom a alternatívnym médiám, ktoré náš novinár a spriaznená opozícia hodnotia zásadne ako nástroj, no fúj, odpornej dezinformačnej a hybridnej vojny zlými ľuďmi a darebáckymi štátmi, ktoré chcú pokaziť úprimné a skalopevné presvedčenie všetkých obyvateľov Slovenska, ba celej EÚ o dokonalom, perfektnom politickom a hodnotovom systéme, ktorému sa klaňajú pri každom zapnutí televízora alebo pripojení na internet.

Preto každý, samozrejme, len slušný človek bezhranične verí a dôveruje len serióznemu mainstreamu. Kto nezdieľa takéto definície skutočnosti je podľa super expertky na všetko, no najmä na médiá, opäť fúj, nasadený konšpirátor… Ale ako inak, ona je slušná. A slušný politik je taký, ktorý neobviňuje ani nepodozrieva, ani nekritizuje novinára, ani sa nedožaduje vyváženého, objektívneho, nestranného a pluralitného informovania… lebo to je plne v kompetencii zas len novinára a nikoho iného…

Hádzanie špiny á la „slušná“

A teraz k samotnej časti relácie TA3 o slobode médií, ktorá, no zas fúj, na Slovensku klesla v nejakom rebríčku o osem priečok. Že za nami sú aj všetci naši susedia z V-4 a že horšie je na tom dokonca aj kolíska a líder svetovej demokracie a liberálnej slobody – Spojená štáty americké – to pre novoimidžovú političku SaS nehrá žiadnu rolu, lebo vždy a zásadne, principiálne a charakterovo hodnotí (vraj) len a len Slovensko ako ostrov v európskom mori štátov. Podľa tej dámy, čo bola na obrazovke s poslancom Farkašovským, teda musíme bezhranične prijať fakty medzinárodnej inštitúcie o nás doma, ale ak informácie a fakty zasadíme do kontextu alebo medzinárodnej  situácie – tak to je odvádzanie pozornosti… Ona odvádzať pozornosť nebude, ani nepotrebuje samozrejme nijaký tlačový zákon, lebo ona sa zásadne obracia na súdy, ak si myslí, že sa niekto aj cez médiá dotkol jej cti… No pri hodnotení táto slušnopolitička, ktorá si nasadila kontrolovanú masku á ala Čaputová (hovorí stále v rovnakej výške a rovnakým tónom hlasu – o tom inokedy) neváhala označiť ruskú zahraničnú agentúru Sputnik „za jedného z najväčších šíriteľov  hoaxov a dezinformácií“ a za konšpirátora kolegu poslanca Ľ.Blahu. Diváci mali pochopiť ako sa slušne hádže špina slušnými politikmi, lebo to je veľký rozdiel totiž: slušný politik neútočí na meno, jemu stačí označiť kohokoľvek likvidačnou nálepkou, napríklad – hoax, -ista, dezinformátor, konšpirátor a zhodiť dobré meno slobodných, od hlavného prúdu nezávislých médií opäť onálepkovaním za „alternatívne“, lebo všetci chápeme, že sú dezinformačné…

Prečo sú „antinovinárski“práve tí proruskí?

A prečo sú dezinformačné? No lebo predsa vedú hybridnú vojnu nielen proti Slovensku, ale celému Západu a EÚ. A prečo a odkiaľ? No predsa lebo Putin, lebo Rusko…  „Slušná“ Nicholsonová sa na adresu predsedu parlamentu, ktorý bol v relácii pred ňou, vyjadrovala zásadne ako o „tom“ – „ten človek, čo tu sedel pred nami“… No a ten človek spolu s Ficom sú podľa nej nepriatelia novinárov, lebo… no zas Rusko! Lebo najmä Danko otvorene neskrýva vzťah k Rusku. A keďže podľa z prsta vycucaných sugescií a obvinení a mimovládnymi organizáciami na to určenými rozširovanými je Rusko zdroj hoaxov, ktoré vraj môžu rozleptať EÚ, každý, kto povie, že je priateľ Ruska alebo, že s Ruskom by sa malo rátať a mali by sme robiť vyváženú politiku aj na Východ, nielen na Západ, tak je zvláštne, že práve do týchto politikov, vrátane už spomínaného Blahu, sa navážajú naši slušní a „nezávislí“ novinári ako na nepriateľov tlače, lebo sa možno práve proti takýmto nálepkám a šíreniu negatívneho obrazu voči Ruskej federácii vyhraňujú. Pravdepodobne len z tohto a nie z dôvodu témy tlačového zákona Nicholsonová spomenula konkrétne aj štvrtého politika, ktorý prejavuje priateľské vzťahy k Rusku a dokonca ku Krymu – poslanca Petra Marčeka. Zvláštna zhoda náhod ako cez tému novinárskej slobody dokáže dobrý manipulátor obviniť aj mainstreamu (politickému aj mediálnemu) nepohodlných politikov a tiež tam do jedného vreca „problémových“ a samozrejme nepriateľov tlače a médií hodiť aj štyroch najznámejších prorusko či slovansky orientovaných politikov-poslancov.

O čo sa v mainstreame hrá?

No a ak chcete vedieť ešte hlbšie korene tejto hry, prečo je to tak, téma sa premieta aj na makrorovine stretu civilizácií. Ale nie západu a islamu (S.P.Huntington), ale stretu dohasínajúceho vplyvu (piatej) anglosaskej civilizácie (tzv.euroatlantický priestor) s civilizáciou nastupujúcou – (šiestou) slovanskou. Preto musia všetci politici, tretí sektor aj médiá, ktoré sú jednoznačne prozápadne orientované kydať na  Rusko, šíriť sugescie o hybridnej vojne, dezinformáciách, hoaxoch a samozrejme aj konšpirátoroch. To sú ľudia alebo zdroje,  ktoré udalosti vysvetľujú inak ako sa páči politickému (euroatlantickému) aj mediálnemu mainstreamu. Preto aj tie neustále mantry o našom pevnom ukotvení na tento dohasínajúci civilizačný okruh, ktorý klame ľudí liberalizmom a slobodami, ktoré sú čoraz viac regulované, pribúda čoraz viac zákazov, vypínaní statusov, mazaní účtov na sociálnych sieťach, vylistovania časopisov v obchodných reťazcoch a cielenej propagandy cez nosiče mimovládnych aktivistov najmä s prienikom na školy a ľahko manipulovateľnú masu mladej generácie. Dôvod je vážny. Ide o stret dohasínajúcej a nastupujúcej kultúrno-vývojovej etapy, ktorá má prevziať zodpovednosť za vývoj ľudstva, preto ktokoľvek a čokoľvek sa mihne len pri Rusku – okamžite ide do mediálneho zatratenia.

Som si vedomý, že aj túto analýzu označia za konšpiráciu, lebo je to nepríjemné pre hlavný prúd a vrcholčeky pyramídy.  Dokonca si myslím, že keby žila tá pani z obrazovky v ére Rímskej ríše, tak by patrila medzi tých, ktorí by rovnako urputne bojovali proti hoaxu, že nejaký Ježiš z Nazareta, ktorého Rimania-kresťania volajú aj Kristus, vstal z mŕtvych, aby prišiel spasiť  ľudstvo. A počúvali by sme plamenné reči ako v skutočnosti kresťania vedú proti cisárovi, senátu, rímskemu ľudu a najúžasnejšej civilizácii hybridnú vojnu s cieľom tento raj rozvrátiť a zničiť, lebo im tieto dezinformácie káže nejaký Kristus.

Rafael Rafaj

Riaditeľ Inštitútu národnej politiky. Autor vyštudoval žurnalistiku na UK v Bratislave a 6 rokov pôsobil ako poslanec NR SR, vo výbore pre kultúru a médiá, z toho dva roky ako jeho podpredseda