O tejto, ale aj iných zaujímavých témach, týkajúcich sa flóry, fauny, aj našej planéty, sme sa rozprávali so zoológom Slovenskej akadémie vied, doc. RNDr. Ľubomírom Vidličkom, CSc.

Podľa dlhodobých meraní sa u nás neustále zvyšuje priemerná ročná teplota. Je v tejto súvislosti možné, že sa do našich zemepisných šírok postupne dostanú živočíchy, ktoré u nás pôvodne nežili a nemajú u nás prirodzeného nepriateľa?

Niečo také samozrejme do úvahy prichádza a povedal by som, že sa to už aj deje. Každý rok sa u nás objavia mnohé zaujímavé invázne druhy, ktoré väčším alebo menším spôsobom škodia našej faune aj flóre. Čím viac sa v budúcnosti bude otepľovať , tým viac budú u nás takéto druhy pribúdať.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Nie je to ale spôsobené iba otepľovaním. Tieto druhy sa k nám často dostávajú aj vďaka človeku a to z rozličných dôvodov a mnohými spôsobmi. Niekedy ich ľudia prinesú kvôli pestovaniu ak ide o rastliny alebo kvôli chovu v prípade živočíchov. Ale ten prenos môže byť, najmä v prípade rastlín, niekedy samozrejme aj neúmyselný a nevedomý.

Klimatické zmeny a neustále otepľovanie má následne vplyv na to, či sa u nás tieto rastliny a živočíchy dokážu udržať a prežiť, najmä v prípade teplomilných druhov. Ak áno, následne sa z nich u nás stáva invazívny druh.

Viete povedať, či je tých invazívnych druhov u nás viac práve vďaka ich prenosu človekom alebo má na tom procese väčší podiel prirodzený presun, to znamená, že je u nás stále teplejšie a tým pádom sa rastliny a živočíchy z južných častí kontinentu posúvajú stále viac na sever?

Oba tieto prípady sú u nás realitou. Minulý rok sa na našom území napríklad objavila modlivka, ktorá pochádza z južnej Európy. Bežne sa vyskytuje v Chorvátsku, kam Slováci často chodievajú dovolenkovať a mohli ju sem teda preniesť nevedomky v batožine, ale takisto aj zámerne, aby ju doma chovali. Ľahko sa potom môže stať, že im z toho chovu utečie niekam do záhrady a je veľký predpoklad, že sa takémuto živočíchovi bude aj v našich podmienkach dariť.

Často sú ale rôzne druhy dovezené aj zámerne, na chov. Ide napríklad o motýľa Okáňa pajaseňového, ktorý k nám bol dovezený na tvorbu hodvábu. Boli založené jeho chovy, robilo sa to naozaj vo veľkom a z nich následne unikol do prírody. A keďže Pajaseň sa ako jeho živná rastlina v našich podmienkach vyskytuje, tak sa u nás udomácnil a môžeme ho už viac – menej pravidelne stretnúť aj v našej prírode.

Takže na našom území sa už invazívne druhy rastlín aj živočíchov, ktoré u nás pôvodne nežili, vyskytujú bežne. Ktoré z nich robia najviac šarapaty, či už sa to týka rôznych plodín alebo aj v zmysle, že by mohli byť nebezpečné pre človeka?

Môžem spomenúť niektoré druhy bzdôch. Existuje bzdocha, ktorá sa volá Nezara viridula a tá je škodcom až pre 150 druhov rôznych poľnohospodárskych plodín, v záhradkách ju ľudia môžu najčastejšie nájsť na paradajkách a paprikách. Za ostatných asi 5 rokov už v záhradách spôsobuje väčšie škody, ako Pásavka zemiaková a v budúcnosti bude teda tento druh veľkým problémom.

Z ďalších druhov bzdôch môžem spomenúť Obrubnicu americkú, ktorá je veľkým druhom bzdochy alebo aj Ploštičku lipovú, ktorá na lipách zimuje v státisícoch kusov. Našťastie, nespôsobuje väčšie škody.

Za zmienku stojí aj Sietnička platanová, ktorá pochádza zo Severnej Ameriky a v ostatných rokoch začína u nás robiť problémy. Nie preto, že by škodila platanom samotným, ale tie sú veľmi často vysadené v mestách a Sietnička teda často preniká až do ľudských príbytkov a ľudí štípe. Dokáže tak vyvolať rôzne alergické reakcie a zo zdravotného hľadiska je teda problematická. Tvrdilo sa, že sa prirodzene živí iba šťavami z platanov, ale zistilo sa, že sa dokáže nacicať aj ľudskej krvi. Zatiaľ nevieme o tom, že by prenášala nejaké ochorenie, ale jej štípance sú dosť bolestivé.

Počet invazívnych druhov, ktoré sa k nám v budúcnosti dostanú vďaka prenosu človekom samozrejme odhadnúť nedokážeme. Vieme ale odahdnúť, na aké druhy sa u nás môžeme „tešiť“ práve vďaka neustálemu otepľovaniu?

Ak máme hovoriť o prirodzene sa šíriacich druhoch, ide väčšinou o tie, ktoré žijú na juhu Európy, kde je teplejšie ako u nás, ake keďže sa naša klíma neustále otepľuje, tieto druhy sa prirodzene sťahujú.

Spomenúť môžem Švábika žltoštíteho, ktorý žije v Stredomorí, ale v ostatných rokoch sa už naozaj masovo vyskytuje aj u nás a to najmä pri ľudských príbytkoch. Mnoho ľudí možno nevie, že existuje veľa druhov švábov, ktoré nie sú synantropné, ale žijú bežne vo voľnej prírode. No Švábik zlatoštíty sa zdržiava práve v blízkosti ľudských obydlí a veľmi často do nich teda aj preniká. Keď ho nájdeme doma, tak sa samozrejme preľakneme, že sa u nás objavili šváby, ktoré sú synantropné a vedia narobiť veľké škody. Našťastie, v prípade tohto Švábika to nie je tak zlé a v obydlí netreba robiť ani žiadne postreky. Podobných druhov u nás môžu každý rok pribudnúť aj desiatky.

Ľudí ale asi skôr zaujímajú nebezpečné, jedovaté druhy. Treba povedať, že na Slovensku sa už vyskytol pavúk, ktorý sa volá čierna vdova, ktorý je tiež známy z južnej Európy a môže sa teda rozšíriť aj u nás. Je známy tým, že jeho uhryznutie môže mať smrteľné následky, aj keď to nemusí byť pravidlom. Ale ten fakt ľuďom samozrejme naháňa hrôzu. Zatiaľ išlo len o ojedinelé nálezy čiernej vdovy u nás, takže ešte nevieme povedať, či došlo k jej invázii do nášho prostredia alebo išlo len o individuálny dovoz a pavúk z chovu utiekol. Takisto sa mohlo stať, že sa tento pavúk k nám dostal v nejakej batožine bez toho, že by išlo o úmysel.

Čo sa týka jedovatých hadov, na rozdiel od pavúkov je ťažšie si predstaviť, že by sa k nám dostali prirodzenou cestou. Skôr môžu uniknúť chovateľom, ktorí ich chovajú práve kvôli jedu a stať sa to môže.

V tejto súvislosti ale spomeniem korytnačky, ktoré sa u nás bežne predávajú v obchodoch so zvieratami. Ľudia ich kúpia deťom, po čase ich to omrzí, prípadne korytnačka veľmi vyrastie a zrazu nevedia čo s ňou a tak ju vypustia do voľnej prírody a to spôsobuje obrovské problémy.

Za veľké problémy môžu aj raky, ktoré k nám ľudia dovážajú a následne ich vypustia do prírody. Najmä druhy z Ameriky prenášajú rôzne ochorenia, ako napríklad račí mor, ktorý síce im nespôsobuje nejaké väčšie problémy, ale naše druhy rakov voči nemu imúnne nie sú a následne vymierajú celé populácie.

Invazívne druhy rastlín aj živočíchov teda nemusia nutne znamenať priame nebezpečenstvo pre človeka, ale dokážu spôsobiť obrovské problémy prírode a celému ekosystému.

Presne tak. Ako vravím, šíri sa u nás množstvo invazívnych druhov, ale nie všetky sa uchytia. Nie všetky nájdu prirodzený zdroj potravy, nie všetkým naše prostredie úplne vyhovuje, a mnohé dokážu eliminovať aj naše druhy živočíchov. V takom prípade samozrejme k žiadnej väčšej invázii nedôjde.

Ale tým, že sa stále viac otepľuje, budú k nám prenikať rôzne nové druhy, ktoré prirodzene hľadajú nové životné prostredie, v ktorom by mohli prežiť, no nie vždy sa im to aj podarí.

Hmyzu vraj na planéte výrazne ubudlo a naďalej ubúda. Čím to je?

Áno, hmyz ubúda na celej planéte, aj u nás je ho omnoho menej, ako kedysi. Dá sa to ľahko overiť pri cestách autom. Keď ste kedysi išli napríklad z Bratislavy do Tatier, museli ste pomaly každých pár kilometrov zastaviť a umývať čelné okno. Teraz, na tej istej trase, to okno ostane v podstate čisté, hmyzu, ktorý by doň narážal už jednoducho niet.

Idetifikovať príčiny tohto javu je dosť zložité. Ľudia majú tendenciu skĺznuť k tomu, že chcú nájsť príčinu a následne problém vyriešiť a všetko bude v poriadku. Ale v prípade ubúdania hmyzu tá príčina rozhodne nebude iba jedna. Nemôžeme povedať, že je to iba pre klimatické zmeny. Nemôžeme povedať ani to, že sa to deje len vďaka znečistenému ovzdušiu. Takisto sa nedá povedať, že sú za to zodpovedné iba chemické postreky poľnohospodárskych plodín. Nedá sa povedať ani to, že ak by sme znížili produkciu CO2, hmyz prestane vymierať. Všetko, čo som spomenul sú samozrejme príčiny, ktoré sa pod to podpisujú, ale nemôžeme vypichnúť iba jednu z nich.

Ďalšou z príčin môže byť aj prehnané a časté kosenie. Rastliny, ktoré sa na trávnatých plochách nachádzajú nemajú čas zakvitnúť a hmyz aj takto prichádza o zdroje potravy a nemá na čom prežiť.

Ide teda o celú sieť príčin a riešenie tohto problému, ako zastaviť vymieranie biodiverzity, je veľmi ťažké. Nemali by sme sa sústrediť iba na jeden dôvod tohto stavu, ale skôr to vnímať globálne. Akýkoľvek zásah do prírody je problémový a môže spôsobiť vymieranie niektorých druhov, či už v menšom alebo aj väčšom rozsahu. Ideálne by bolo do prírody nezasahovať vôbec. Planétu by sme mali vnímať ako živý organizmus, ktorý sa dokáže brániť svojimi vlastnými spôsobmi. Keď sa do toho snažíme vstúpiť my so svojimi technickými riešeniami nejakého konkrétneho problému, môžeme prírode naopak brániť v tom, aby sa sama dokázala zregenerovať a zachrániť.

V USA sa na obrovských územiach vo veľkom pestujú geneticky modifikované plodiny. Na týchto územiach sa vraj vďaka postrekom, ktorými sú tie plodiny ošetrované, nevyskytuje vôbec žiaden hmyz. Je to skutočne tak?

Je to tak, môžu za to postreky. Tie plodiny sa pestujú na naozaj obrovských územiach, podobne, ako napríklad Palma olejová. Aby ste ju mohli na takých veľkých plochách pestovať, musíte tie územia najprv vyklčovať, teda odstrániť pôvodné rastlinstvo a živočíchy a následne tam nasadiť tú monokultúru. Monokultúry sú ale veľmí náchylné na napadnutie škodcami a tým pádom sa o ne treba oveľa viac starať chemicky a to je ten problém. Nielen že odstránime pôvodnú zložku, ale tú novú udržujeme chemikáliami, ktoré sa dostávajú do prostredia.

Vy ste v SAV vedúcim oddelenia systematiky živočíchov, špecializujete sa na šváby. O tých sa hovorí, že sú asi jediným živočíchom, ktorý by bol schopný prežiť aj jadrovú apokalypsu.

Treba to trochu upresniť. Je známych asi 5 tisíc druhov švábov. Z nich je asi 50 druhov synantropných a dokážu teda žiť aj v ľudských príbytkoch. A z tých 50 je asi 5 druhov švábov takých výnimočných, že dokážu prežiť naozaj všeličo. O šváboch sa všeobecne hovorí, že sú špecialistami na nešpecializovanie. V prírode prežívajú práve preto, lebo sa na nič nešpecializovali. To znamená, že nech sa prostredie akokoľvek mení, švábom to neprekáža.

Úzko špecializované živočíchy – ktoré sú prispôsobené len na jeden druh potravy, prípadne dokážu prežiť iba v malom teplotnom intervale okolitého prostredia – akonáhle sa niečo zmení, tak vymrú. Tým, že šváby nie sú na nič špecializované, nemajú problém s menšími, ani väčšími zmenami, dokážu sa prispôsobiť. Neprekážajú im teplotné rozdiely, zožrať dokážu takmer čokoľvek.

A čo sa týka odolnosti voči rádioaktívnemu žiareniu, tak áno, bolo to dokázané. Ale ide len o jeden, dva druhy švábov zo všetkých tých 5000, ktoré poznáme. No niektoré z nich skutočne dokážu zvládnuť aj takéto nepriaznivé životné podmienky.

Jedným z invazívnych druhov, ktorý bol na Slovensku nedávno zaznamenaný a veľké vrásky na čele robí najmä včelárom, ale nielen im, je Sršeň ázijský. V čom je jeho najväčšie nebezpečenstvo a je aj on zasiahnutý vymieraním hmyzu na planéte? Jeho agresivita je v porovnaní so sršňami, ktoré na našom území bežne žijú naozaj neporovnateľná. Má v našich zemepisných šírkach v tomto ohľade nejakého konkurenta? Existuje šanca, že si s jeho inváziou na naše územie poradíme alebo je viac – menej isté, že Sršeň ázijský už na našom území navždy zostane a budeme sa s ním musieť naučiť žit?

Dozviete sa vo videorozhovore so zoológom Slovenskej akadémie vied, doc. RNDr. Ľubomírom Vidličkom, CSc.