Ešte v januári 2023, keď som vystupoval v relácii „TheGaggle“ som tvrdil, že Rusko sa blíži k tomu, čo som nazval „Odeský moment“, teda k súhre vojenských a politických okolností, ktoré vyvolajú strategické rozhodnutie Ruska rozšíriť špeciálnu vojenskú operáciu (ŠVO) za hranice geografie vymedzenej územiami, ktoré Rusko pripojilo po kontroverzných referendách, ktoré sa konali v septembri 2022 na území Chersonu, Záporožia, Donecka a Luganska a v ktorých sa na otázku sebaurčenia odpovedalo hlasovaním o tom, či majú byť tieto územia začlenené do Ruskej federácie alebo nie.

V pôvodnej koncepcii ŠVO Rusku nešlo o získanie územia, ale o obhajobu práv ruskojazyčného obyvateľstva Ukrajiny. Na rokovaniach, ktoré sa začali necelý týždeň po začatí ŠVO – najprv v bieloruskom Gomeli a neskôr v Turecku – sa Rusko jednoducho snažilo dosiahnuť to, čo mu bolo sľúbené v rámci Minských dohôd uzavretých s Ukrajinou, Nemeckom a Francúzskom v rokoch 2014 – 2015, v ktorých sa Ukrajina zaviazala vykonať príslušné zmeny vo svojej ústave zaručujúce ochranu práv a postavenia rusky hovoriacich Ukrajincov.

Ukrajina podporovaná Nemeckom a Francúzskom (a tiež Spojenými štátmi) sa rozhodla považovať Minské dohody za príležitosť na vybudovanie dostatočnej vojenskej sily na znovuzískanie častí regiónu Donbas (pozostávajúceho z Doneckej a Luganskej oblasti), ako aj Krymu, ktoré boli stratené po prevrate na Majdane vo februári 2014 podporovanom CIA, v dôsledku ktorého bol ruskojazyčný legálne zvolený prezident Viktor Janukovyč zosadený a nahradený ukrajinskými nacionalistami podporovanými Spojenými štátmi. V rokoch 2015 až 2022 USA ich spojenci v NATO vycvičili a vyzbrojili státisíce ukrajinských vojakov s jediným cieľom – získať späť silou územia Donecka, Luganska a Krymu.

Stretnutie Zelenského s Macronom, Merkelovou a Putinom, december 2019

V apríli 2019 Volodymyr Zelenskyj, bývalý komik, ktorý sa stal politikom, zvíťazil vo voľbách na post prezidenta Ukrajiny a zosadil úradujúceho prezidenta Petra Porošenka. Zelenskyj kandidoval na platforme mieru, pričom ruskojazyčné obyvateľstvo získal sľubom, že v prípade potreby sa „bude plaziť po kolenách“, aby vypracoval mierový plán s Ruskom. Namiesto toho Zelenskyj v priebehu niekoľkých mesiacov zvolal vojnovú radu, na ktorej sľúbil, že použije ukrajinskú armádu na znovuzískanie častí Donecka a Luganska, ktoré sa oslobodili spod ukrajinskej nadvlády.To bola Zelenského prvá chyba.

Cesta, ktorú si zvolil, viedla k tomu, že Rusko v dňoch pred začatím ŠVO a po tom, ako Ukrajina začala mobilizovať svoje sily na útok na Donbas, uznalo nezávislosť Donecka aj Luganska a uzavrelo dohodu o kolektívnej bezpečnosti, teda kroky, ktoré zaručili, že Donbas už nikdy nebude súčasťou Ukrajiny.To bol Zelenského donbaský moment.

Ruské jednotky na Ukrajine

Druhá Zelenského chyba prišla v apríli 2022, keď odišiel od rokovaní, ktoré Rusko iniciovalo hneď po začiatku ŠVO a ktoré vyvrcholili finalizáciou mierovej dohody pripravenej na podpis, ktorá sa stala známou ako Istanbulské komuniké. Táto dohoda by síce uznala nezávislosť donbaských republík, ale vrátila by všetky ostatné ukrajinské územia, ktoré boli počas ŠVO obsadené ruskými vojskami.

Zelenskyj pod tlakom svojich podporovateľov z USA a NATO túto dohodu odmietol a namiesto toho prijal od USA a NATO vojenskú pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov, ktorú použil na obnovu svojich vyčerpaných vojenských síl, ktoré potom použil na začatie protiútoku proti ruským silám, ktoré sa už začali sťahovať z Ukrajiny v dobrej viere v súlade s podmienkami Istanbulského komuniké.

Rusko reagovalo zorganizovaním referend v Donbase aj v dvoch oblastiach, Chersonskej a Záporožskej, ktoré tvoria pozemný most spájajúci Krym s vlastným Ruskom. Tieto referendá sa týkali otázky, či sa tieto územia majú stať súčasťou Ruskej federácie; všetky štyri hlasovali za a po tom, ako ruský parlament prijal príslušné právne kroky, prezident Putin podpísal dekrét, na základe ktorého sa všetky štyri oblasti stali súčasťou Ruskej federácie.To bol Zelenského Maloruský moment.

A teraz sa Zelenskyj ocitol na novej križovatke.Nadišiel jeho Odeský moment.Má šancu ukončiť ŠVO za čo najpriaznivejších podmienok, podmienok, ktoré odrážajú krutú realitu, ktorej ukrajinský prezident a národ, ktorý vedie, čelia v dôsledku Zelenského predchádzajúceho zlého rozhodovania vo vzťahu k Rusku.Donbas je preč. Takisto aj Malorusko. Tieto straty sú nezvratné, politicky aj vojensky.Ukrajina má teraz šancu konflikt ukončiť. Aby tak však mohla urobiť, musí rešpektovať realitu súčasnosti.

Žiaľ, tí istí „priatelia“ a „spojenci“, ktorí Ukrajinu nabádali, aby odstúpila od Minských dohôd a Istanbulského komuniké, teraz Ukrajinu vyzývajú, aby urobila to isté, keď ide o Istanbul 2.Prísľub európskej podpory je však iluzórny – zbrojné sklady sú už dávno rozobrané a potenciál na zmysluplnú vojenskú intervenciu nikdy neexistoval, ani z vojenského, ani z politického hľadiska.

Navyše, akákoľvek európska akcia by si nevyhnutne vyžadovala podporu Spojených štátov. Zatiaľ čo počas prezidentovania Joea Bidena to bolo možné, za novej administratívy Donalda Trumpa je to vylúčené – dokonca aj v čase, keď prebiehali stretnutia Istanbul 2, USA oznámili, že sa chystajú stiahnuť svoje sily z Európy.

Rusko treba brať vážne

Hoci výziev, ktorým bude Rusko čeliť pri obsadzovaní štyroch nových území, na ktoré sa zameralo, ak Ukrajina bude opäť balansovať v otázke mierovej dohody, je veľa a netreba ich bagatelizovať, ide o vojenskú otázku, na ktorú najlepšie odpovie politické odhodlanie ruského vedenia a národa, ktoré je v tejto chvíli neotrasiteľné.Minulý rok získal Vladimír Putin mandát na vládnutie ako vojnový prezident.Ako jasne ukázali nedávno skončené oslavy 9. mája, odhodlanie ruského národa poraziť Ukrajinu je pevné ako skala.

Ako hlavný ruský vyjednávač v Istanbule jasne povedal svojim ukrajinským partnerom, Rusko je pripravené bojovať akokoľvek dlho to bude trvať, dokonca narážal na 21 rokov, ktoré potreboval Peter Veľký na porážku Švédska.

Ukrajina bude mať šťastie, ak prežije leto

Zelenského čaká jedna z najväčších skúšok vodcovstva, akej kedy bude čeliť. Nacionalistické sily v jeho vláde sú ochotné spáchať národnú samovraždu v záujme neúspešnej banderovskej veci.Niekdajší spojenci Ukrajiny, ktorých ciele sa naďalej sústreďujú na studenovojnové fantázie o strategickej porážke Ruska, tlačia Zelenského k odmietnutiu ruských podmienok mieru, pričom sú až príliš ochotní obetovať Ukrajinu ako zástupný cieľ v snahe dosiahnuť svoj nedosiahnuteľný cieľ.Ak by Zelenskému skutočne záležalo na jeho národe a ľuďoch, prehltol by svoju hrdosť a urobil jediné rozhodnutie, ktoré ich môže zachrániť – vzdal by sa.

Zelenskyj však nie je vodca, ktorému záleží na svojom národe alebo jeho ľuďoch – v snahe potvrdiť svoj význam a dosiahnuť bohatstvo, ktoré si predstavuje v rámci EÚ a NATO, už obetoval národnú integritu Ukrajiny a viac ako milión jej občanov.

Toto je Zelenského Odeský moment.

A on zlyhá.

Opäť.

Scott Ritter

William Scott Ritter (narodený 15. júla 1961 v Gainesville na Floride) je komentátor a autor, bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty a zbrojný inšpektor OSN. Počas operácie Púštna búrka slúžil ako mladší vojenský analytik a potom v rokoch 1991 – 1998 ako člen osobitnej komisie OSN (UNSCOM), ktorá dohliadala na zbrane hromadného ničenia (ZHN) v Iraku, z ktorej na protest odstúpil. Neskôr sa stal kritikom vojny v Iraku a zahraničnej politiky USA na Blízkom východe.

Prečítajte si tiež:

• Rubio diskutoval s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom
• Peskov potvrdil, že na stretnutí v Istanbule sa obe delegácie dohodli na podmienkach pre prímerie