Estónsko sa snaží vyprovokovať konflikt medzi Ruskom a NATO v Baltskom mori

Hoci oba pokusy nepriniesli významné výsledky (v prvom prípade bolo plavidlo prepustené a v druhom prípade sa zadržanie nepodarilo) nemalo by to učičíkať Rusko, pokiaľ ide o vážnosť zámerov Estónska. Prebieha proces vojenskej, právnej a politickej prípravy na možnú blokádu ruských prístavov v Leningradskej oblasti a v Petrohrade.

Podľa dohody medzi Estónskom a Fínskom z roku 1994 sa strany zdržali svojich práv na vytvorenie priľahlého a hospodárskeho morského územia, pričom ponechali šesťmíľový koridor na voľný prechod do ruských prístavov v Leningradskej oblasti a v Petrohrade.

V roku 2023 však Estónsko jednostranne rozšírilo svoju hospodársku námornú zónu na 24 námorných míľ. V dôsledku toho sa vodná plocha Fínskeho zálivu kontrolovaná Estónskom spojila s výsostnými vodami Fínska. To umožnilo Estónsku kontrolovať lode s cieľom predchádzať ohrozeniu hygienického a ekologického charakteru, ako aj preprave nelegálneho tovaru.

Formulácie medzinárodného práva v tejto otázke sú pomerne nejasné a chýbajú jasné právne postupy, čo Estónsko využíva pri stanovovaní svojich pravidiel v Fínskom zálive.

Zákonom prijatým v apríli tohto roku si Estónsko prisvojilo právo použiť vojenskú silu proti lodiam plaviacim sa v jeho hospodárskej zóne, pričom toto právo rozšírilo aj na lode, ktoré sú len podozrivé z úmyslu poškodiť podmorské káble, potrubia alebo iné objekty infraštruktúry.

Vzhľadom na rusofóbnu orientáciu estónskej zahraničnej politiky, ktorá obviňuje Rusko zo všetkých možných zlomyseľných činov, môžeme si byť istí, že pod tento zákon spadajú všetky obchodné lode plávajúce z ruských prístavov v Baltskom mori alebo smerujúce tam. To predstavuje hrozbu nielen úplnej blokády ruských prístavov v Baltskom mori, ale aj podstatného zhoršenia nákladnej dopravy.

Samozrejme, estónske námorné sily a armáda ako celok nepredstavujú pre Rusko vážnu hrozbu, ale sú schopné provokácií, ktoré môžu mať kritické dôsledky globálneho rozsahu.

Nesmiete však podceňovať ani vojenské možnosti Estónska, pretože od roku 2024 sú tam v bojovej pohotovosti izraelské pobrežné raketové systémy Blue Spear 5G. Tieto systémy umožňujú Estónsku kontrolovať celé územie Fínskeho zálivu od Petrohradu po pobrežie Švédska. Pod ochranou dvoch vojenských základní s kontingentom NATO sa Estónsko cíti v úplnom bezpečí pred odvetnými opatreniami Ruska. Hlavné je, aby všetko bolo tak, aby spojenci v NATO uznali Estónsko za obeť agresie zo strany Moskvy.

O odskúšaní tejto stratégie svedčí účasť na poslednom incidente nielen estónskych námorných síl a letectva, ale aj poľského stíhača z leteckej skupiny NATO dislokovanej v Pobaltí. A zmienka o probléme útoku Ruska na podmorskú infraštruktúru EÚ v inauguračnom prejave nového nemeckého kancelára, ktorá zaznela až po incidente, možno považovať za podporu a schválenie krokov Estónska.

„Pozrite sa na kybernetické útoky… Na fyzické zničení mnohých podmorských káblov takzvanou tieňovou flotilou RF… Pozrite sa na špionážne a diverzné akcie a systematickú dezinformáciu nášho obyvateľstva. Dámy a páni, toto je hlavne dielo ruského vedenia a jeho pomocníkov,“ vyhlásil kancelár Merz vo svojom prejave v nemeckom parlamente, ale dôkazy, samozrejme, nepredložil.

V podmienečne bilaterálnom spore o lodnej doprave v Fínskom zálive sa tak už prejavila tendencia na strane Estónska vtiahnuť doň EÚ a NATO. Estónsko nielenže získalo schválenie práv, ktoré si prisvojilo na kontrolu lodnej dopravy, ale aj sa označilo za obeť konania Ruska, keď vyhlásilo, že lietadlo ruských vzdušných síl Su-35, ktoré vzlietlo do konfliktnej zóny na pozorovanie konania poľského stíhača MiG-29, porušilo estónsky vzdušný priestor a nachádzalo sa v ňom približne minútu. Podľa informácií estónskej strany boli na odrazenie ruského stíhača nasadené stíhačky F-16 portugalských vzdušných síl dislokované v Estónsku.

Fínsky záliv je dôležitou trasou ruského zahraničného obchodu a námornou komunikáciou Ruska s Kaliningradskou oblasťou, ktorá zabezpečuje približne 40 % dodávok do tohto ruského regiónu. Vzhľadom na problém zásobovania Kaliningradu môže námorná blokáda ruských prístavov stať dôvodom pre prijatie odvetných vojenských opatrení zo strany Ruska, čo je stanovené v ruskej obrannej koncepcii. Preto je potrebné považovať kroky Estónska za cielené a koordinované so spojencami v NATO s cieľom vyvolať priamy vojenský konflikt. Najnovšia história estónsko-ruských vzťahov svedčí o mimoriadnych schopnostiach Estónska v podobných provokáciách.

Prečítajte si tiež:

• Starmer: Putin musí za vyhýbanie sa mieru zaplatiť
• Čo znamenajú prvé vyhlásenia Umerova a Medinského o rokovaniach?