No práve dôvody neúčasti niektorých našich hokejových hviezd nielen u fanúšikov vyvolali otázky, či sú naozaj na relevantné a či nie je na mieste, aby hráči reprezentácii vrátili to, že sa práve vďaka nej dostali tam, kde sú… Navyše, na trénerskej lavičke bude namiesto skúseného Craiga Ramseyho stáť Vlado Országh.

Máme za týchto okolností vôbec šancu na dobrý výsledok? A prečo by bol úspech aspoň v podobe účasti v štvrťfinále veľmi potrebný? Zvládol náš hokejový zväz pred šampionátom komunikáciu s hráčmi?

Ako funguje Fond na podporu športu a Rada ministra pre šport? Je ministerstvo cestovného ruchu a športu pre Slovensko prínosom a zlepší sa vďaka nemu aj transparentnosť finančných tokov v niektorých športových zväzoch?

Rozprávali sme sa s hokejovou legendou a členom Fondu na podporu športu, ako aj Rady ministra pre šport, Dáriusom Rusnákom.

Ste členom Fondu na podporu športu, takisto jedným z členov Rady ministra pre šport. Čo rozhodlo, že ste sa rozhodli v týchto veciach angažovať?

Chcem športu pomôcť a viem, že aj minister má rovnaký cieľ. Myslím si, že má veľmi dobré nápady, ktoré treba presadiť, ale niekedy to nemusí byť úplne jednoduché. Práve preto si ako poradcov vybral ľudí, ktorí v športe už majú niečo za sebou. Našou úlohou je niektoré veci možno trochu usmerniť, ale konečné rozhodnutia budú samozrejme vždy len na ňom. Z toho, čo zatiaľ viem, má minister zaujímavé plány, s ktorými súhlasím.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Samotný vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu SR bol dosť kritizovaný. Podľa vás, má táto inštitúcia pre Slovensko zmysel a význam?

Význam určite má. Kým toto ministerstvo nebolo, peniaze, ktoré išli do športu sa vždy nejak roztrúsili a bolo to – povedzme – neprehľadné. Z tohto pohľadu je to teda dobrá vec, pretože všetci vieme, že šport finančné prostriedky potrebuje.

Treba si uvedomiť aj to, že šport vie Slovensko veľmi zviditeľniť a aj preto je dobré, že ministerstvo športu a cestovného ruchu vzniklo.

Pán Huliak to chce celé riadiť v duchu hesla „aby o športovcoch rozhodovali športovci“ a na začiatok chce veľkú pozornosť venovať regiónom. Viete už o nejakých konkrétnych krokoch, ktoré má ministerstvo v pláne?

Povedal by som, že je to rozdelené do viacerých oblastí. Jednak sa majú organizovať športové podujatia najvyššieho významu, ako napríklad majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré by tu mali byť o dva alebo tri roky, ešte to nie je rozhodnuté.

Takisto sa má budovať infraštruktúra väčšieho, národného významu, ktorú by využívali najmä reprezentácie a naši najkvalitnejší športovci.

Ďalšou oblasťou je podpora regiónov, kde je veľmi veľa mladých ľudí a tí by na športovanie a rozvíjanie telesnej kultúry mali mať tiež dobré podmienky. Dôležitý totiž nie je len samotný vrcholový šport, ale podpora športovania ako takého, v masovom meradle. Z toho samozrejme vzídu v budúcnosti talenty, ktoré budú Slovensko môcť časom aj reprezentovať.

Čo sa týka hokeja, ten na tom z hľadiska podmientok na Slovensku až tak zle nie je.

Áno, hokej u nás má celkom solídne podmienky. Aj keď, treba začať renovovať haly, pretože niektoré sú už zastaralé. V niektorých prípadoch sa s tým už začalo a to je dobré aj preto, aby mali ľudia, ktorí na hokej idú, z návštevy zápasu dobrý pocit.

Navyše, keď som spomínal, že by sme chceli opäť organizovať aj hokejové majstrovstvá sveta, potrebujete na to dve haly s kapacitou minimálne 10 tisíc divákov, takže v tejto oblasti treba niečo robiť a budovať.

A ak chceme, aby u nás hokej napredoval, potrebujeme mať aj širšiu hráčsku základňu a musíme mať teda aj viac krytých hál. Nemusia byť veľké, pre tisíce a tisíce ľudí, stačí, keď budú kapacitne zodpovedať veľkosti miest, v ktorých sú alebo budú stáť. Niekde by stačili aj tréningové haly, ktoré by ale mali mať úplne zázemie, dobré kabíny, posilňovne, atď.

Niektorí športovci sa pomerne kriticky ozývajú na adresu rôznych športových zväzov. Máte aj vy pocit, že nie všade to funguje tak, ako by malo a že ministerstvo športu môže prispieť k tomu, aby peniaze, ktoré štát na šport vynakladá, išli skutočne na to, na čo sú určené?

Myslím si, že je tu veľká snaha, aby to bolo sprehľadnené. Napokon, MCRŠ SR má kontrolóra, ktorý dokonca musí športové zväzy kontrolovať a dohliadať na to, či sa finančné prostridky využívajú na to, na čo boli určené. Takže kontrola bude oveľa väčšia.

Myslím, že vo väčšine zväzov sú dobrí a šikovní ľudia na úrovni. Ale viete, nemôžete dať ruku do ohňa úplne za všetkých… Bol by som veľmi rád, aby sa veci, ktoré sa tu diali dávnejšie, už nestávali.

Budeme teda držať palce, aby slovenský šport napredoval na všetkých úrovniach. Takisto budeme samozrejme držať palce našim hokejistom, keďže už o pár dní sa vo Švédsku začínajú MS. Ako vidíte tesne pred začiatkom šampionátu šance našich?

Trochu ma mrzí, že na majstrovstvách sme mohli mať oveľa silnejšie mužstvo a niektorí hráči účasť odriekli. Podľa mna by sa to stávať nemalo. Hrával som síce za socializmu a nedá sa to samozrejme porovnávať, ale keď som ja dostal pozvánku reprezentovať republiku, bol som veľmi štastný.

Treba si uvedomiť, že naši hráči, ktorí sa niekam dostali, sa tam dostali vždy iba vďaka národnému mužstvu a mala by teda fungovať nejaká spätná väzba, aby aj oni niečo odovzdali Slovensku. V tomto smere sa mi súčasná situácia nepáči.

Na druhej strane ale dostanú príležitosť mladí chlapci a môže tam byť väčšia konkurencia. Blížia sa Olympijské hry v Miláne a pri výbere hráčov môžu rozhodovať aj také veci, ako sa správali počas sezóny pred olympijádou a aj to môže ovplyvniť, či niekto pozvánku do reprezentácie dostane alebo nie. Samozrejme, som zástanca toho, že do národného mužstva majú vždy ísť len tí najlepší a tí, ktorí majú momentálne najlepšiu formu.

Ospravedlneniek bolo pred tohtoročným šampionátom naozaj veľa. Ak ide o zdravotné alebo rodinné dôvody, človek to samozrejme dokáže pochopiť. Od niektorých hráčov ale zazneli také argumenty, že sú po sezóne unavení a potrebujú si oddýchnuť.

Toto ja neberiem. Ak by napríklad vo svojich ligách pokračovali v play – off ďalej, tak by určite nepovedali, že sú unavení a nemôžu hrať. Možno sa s tými hráčmi malo komunikovať častejšie a viac, už niekedy v decembri, takže z tohto pohľadu sa mi tu niečo nezdá.

Viem, že v hokejovom zväze sú ľudia, ktorí majú enormný záujem na tom, aby do reprezentácie prišli naši najlepší hráči, ale niektorých z nich možno treba niekedy aj – ako sa hovorí – „pohladkať“, treba sa s nimi porozprávať a vo zväze by sa tomu mali prispôsobiť.

Keď spomíname zväz, tak pred časom sa ozvali hlasy, podľa ktorých komunikácia zo strany pána Šatana smerom k hráčom nie je práve 100 percentná a že by v tejto oblasti mohol robiť viac. Ako to vidíte vy, má v tomto smere Šatan nejaké rezervy?

Keďže nie som v tom úplnom centre hokejového diania, neviem to až tak dobre posúdiť. Určite je ale dôležité, aby sa s hráčmi veľa komunikovalo, je tak väčšia šanca, že do reprezentácie prídu.

Poviem to tak, že Miro Šatan je prezident zväzu a zároveň – čo je trochu neobvyklé – aj manažérom národného mužstva. Už samotná práca prezidenta je veľmi náročná a ak máte byť do toho ešte aj manažérom národného mužstva, tak je už toho na človeka veľa.

Netvrdím, že by sa tie funcie mali oddeliť, ale mal by existovať nejaký človek, ktorý by mal s tými hráčmi komunikovať priamo, nielen cez telefón. Aby povedzme dva alebo trikrát za sezónu vycestoval do Ameriky, s tými chlapcami sa stretol a porozprával. Taký je môj osobný názor.

Dosť veľa sa hovorilo aj o účasti hráčov, ktorí pôsobia v KHL. Väčšina ľudí asi kvituje, aby v reprezentácii boli, ale sú aj takí, ktorí to striktne odmietajú, lebo veď Rusko, vojna, atď… Aký je váš názor?

Jednoznačne hovorím, že politika by sa do športu miešať nemala a čudujem sa tomu, že niektorí ľudia nechcú, aby nás títo hráči reprezentovali. Naopak, tú šancu by hráči z KHL mali mať. Už len to, že aj v aktuálnej nominácii máme len dvoch brankárov, ktorí tam pôsobia, je pritiahnuté za vlasy. Vieme, že v minulosti odmietali hráčov z KHL v podstate všetky štáty, ale podľa mňa je to obrovský prežitok a malo by sa to vrátiť do starých koľají. Títo hráči by nás mali reprezentovať, lebo národnému mužstvu majú čo ponúknuť.

Celkovo sú ruskí športovci v ostatných rokoch v podstate zo všetkých vrcholných podujatí vylučovaní. Má napríklad víťazstvo na hokejovom šampionáte vlastne svoju váhu, keď je bez účasti ruskej zbornej, takisto tímu Bieloruska?

História sa na to nebude pýtať ale v každom prípade je to obrovská škoda, pretože úroveň a konkurencia na šampionáte je bez týchto mužstiev úplne iná. Tvrdím, že v tomto prípade si treba uržať nadhľad a venovať sa športu, nie politike.

Dlho sa debatuje aj o poste reprezentačného trénera. Craig Ramsay náš výber za ostatné roky dostal na slušnú úroveň, ale zo zdravotných dôvodov tento rok na šampionáte nebude a nahradí ho Vlado Országh. Aká významná je úloha trénera na takomto podujatí aj v prípade, že systém hry je už nastavený, hráči ho poznajú a vedia, ako majú fungovať?

Bez kouča sa nedá hrať, v tom mužstve by bola anarchia, to je ako keby ste hrali bez brankára. Musí robiť rozhodnutia počas zápasu, ako hrať presilovku, oslabovku, či si má mužstvo zobrať time out alebo napríklad kedy odvolať brankára… To sú veľmi dôležité veci a človek na to potrebuje mať skúsenosti.

Mňa mrzí, že počas pôsobenia Ramseyho sa sľúbovalo, že pre reprezentáciu bude hľadať, respektíve vychovávať nového trénera, ale toto mi tam chýba. Obšmietalo sa tam veľa ľudí, ale nikto taký, kto môže po Ramseym rovno naskočiť a fungovať, nie je.

Ja budem Vladovi Országhovi držať palce, aby ukázal, že u nás máme schopných trénerov, ktorí dokážu viesť národné mužstvo.

Myslíte si, že by sme sa ešte niekedy mohli dočkať takého úspechu, ako práve vo Švédsku v roku 2002? Predsa len, sme malá hokejová krajina a nemožeme sa porovnávať napríklad s Kanadou, USA alebo zo Švédskom nielen čo sa hráčskej základne týka, ale ani čo sa týka financií, ktoré do hokeja idú.

Čo sa týka finančných prostriedkov, u nás v hokeji nikdy nebudú také, aké do tohto športu dávajú Kanaďania alebo Američania, v tom ich nedobehneme. Ale máme odduševnenie a vieme ukázať, že aj malá krajina môže mať silné mužstvo. Nehovorím, že môžeme mať na šamionátoch veľké úspechy každých 5 alebo 10 rokov, ale keď už niečo také príde, je to o to krajšie. A myslím si, že Slovensko na úspechy v hokeji má.

Vzhľadom na to, ako máme tento rok poskladané mužstvo, čo bude pre nás na šampionáte úspechom?

Rozdelím to na dve časti. Úspech je už to, že mladí chlapci, ktorí v národnom mužstve dostali šancu, budú môcť ukázať svoje prednosti. Sú to veľmi mladí chalani a z hľadiska budúcnosti je to výborné.

Druhá vec je konečné umiestnenie, bude veľmi dôležité z pohľadu ďalšieho šampionátu, ale aj blížiacej sa olympiády. Počítam s tým, že Rusi už na najbližšiu olympijádu pôjdu a bude teda veľká konkurencia, bude náročné sa tam vôbec dostať. Výsledok zo Švédska bude teda dôležitý a aj keď to bude ťažké, verím, že vo štvrťfinále by sme mohli byť.

Stretáva sa ešte medzi sebou hokejová patria, ktorá v roku 1985 získala za Česko – Slovevensko na hokejovom šampionáte zlato? Aký bol pocit nosiť na tom šamiponáte na drese kapitánske Céčko? Môže byť mladosť a dravosť tohtoročného reprezentačného výberu Slovenska našou devízou a aká by na šampionáte mala byť úloha skúsenejších a starších hráčov? Aká je úroveň hokeja u našich susedov?

Dozviete sa vo videorozhovore s bývalým hokejistom a členom Fondu na podporu športu, takisto členom Rady ministra pre šport, Dáriusom Rusnákom.