Pripomíname, že vyhlásenia Zelenského, Merza, Macrona a Starmera v Kyjeve 10. mája naznačovali nasledujúcu logiku konania: faktický ultimátum Putinovi s požiadavkou vyhlásiť 30-dňové prímerie od 12. mája. V prípade odmietnutia – tvrdé sankcie, ku ktorým sa podľa slov Európanov pripojili aj USA. Putin na to odpovedal odmietnutím a predložil protinávrh – priame rokovania v Istanbule 15. mája.

Túto myšlienku Zelenskyj aj Európania očakávane odmietli a zopakovali, že najskôr prímerie, potom rokovania. A ak nebude prímerie, budú sankcie.

V celej tejto konštrukcii však chýbal najdôležitejší prvok – potvrdenie, že s postojom Kyjeva a Európanov k ultimátu Putinovi (buď prímerie od 12. mája, alebo najtvrdšie sankcie a žiadne rokovania do ukončenia paľby) súhlasí Trump. O to viac, že prezident USA v celej tejto historke nevyzeral ako hlavná postava, ale skôr ako „vedený“ – človek, ktorého k rozhodnutiam tlačia Zelenskyj, Macron a Starmer, ktorí hrali v tomto procese prvú husle.

Ale včera večer Trump konečne povedal svoje slovo a toto slovo úplne zrušilo ultimátum, ktoré bolo predložené Putinovi.

Vyzval Zelenského, aby „okamžite“ súhlasil s priamymi rokovaniami s Putinom. A pritom nespomenul nutnosť prímeria.

Z Trumpovho textu však vyplývalo, že vyzýva Zelenského, aby prijal Putinovu ponuku na rokovania s cieľom zistiť pozíciu Kremľa a až potom prijať rozhodnutie o ďalšom postupe západných spojencov. To znamená, že akoby presunul začiatok platnosti ultimáta na štvrtok alebo piatok.

Čo sa však stane vo štvrtok alebo v piatok, zatiaľ nie je známe. Už teraz však možno konštatovať, že 12. mája Putin prímerie neprijal a prezident USA namiesto toho, aby ho za to potrestal, vyzýva Zelenského, aby prijal podmienky Kremľa týkajúce sa rokovaní v Istanbule.

A Zelenskyj túto radu nasledoval a vyhlásil, že je pripravený osobne prísť do Istanbulu. Z jeho slov vyplýva, že je pripravený tak urobiť aj za podmienok, keď Putin prímerie neprijal.

Logika Zelenského je tu tiež zrozumiteľná. Chce Trumpovi ukázať, že je „za mier, zatiaľ čo Putin len hľadá výhovorky, aby mohol pokračovať vo vojne“. Preto žiada, aby Putin prišiel na rokovania, a počíta s tým, že ten odmietne a Kyjev vyhlási, že rokovania zlyhali vinou Kremľa. Potom Trump a EÚ začnú na Rusko vyvíjať tvrdý tlak.

Pre Moskvu však nebude ťažké vymaniť sa z tejto situácie. Môžu povedať niečo v tomto zmysle: „Každá krajina si sama určuje zloženie svojej delegácie. Ak ju chce Zelenskyj viesť, je to jeho vec. A kto povedie našu delegáciu, je naša vec. Ak Zelenskyj odmietne rokovania v Istanbule, pretože sa mu nepáči zloženie našej delegácie, opäť tým preukáže svoju nepripravenosť na ukončenie vojny. Navyše, Zelenskyj stále nezrušil dekrét o zákaze rokovaní s Putinom.“

Ako na to všetko zareaguje Trump, koho obviní zo zmarenia rokovaní a či vôbec niekoho obviní a podnikne proti nemu kroky, zatiaľ nie je vôbec jasné.

Rusko a USA sa dohodli na "prerozdelení" Európy

Pokiaľ ide o samotné rokovania v Istanbule, zaznievajú prevažne skeptické hodnotenia. Pozície strán v zásadných otázkach mierového urovnania sú diametrálne odlišné. Pri tom, že ani Ukrajina, ani Rusko nepovažujú svoju pozíciu na bojisku za natoľko zúfalú, aby prijali podmienky protivníka.

Šanca, že rokovania budú úspešné a skutočne povedú k prímeriu alebo dokonca k dlhodobej mierovej dohode, existuje len v dvoch prípadoch. Po prvé, ak sa do súčasnosti všetky strany procesu (Ukrajina, Rusko, USA) nielen v zásade dohodli na ukončení vojny na fronte, ale aj dohodli medzi sebou základné parametre ukončenia vojny. A stretnutie bude len formálnou príležitosťou na potvrdenie týchto dohôd.

Po druhé, ak sa USA a Rusko dohodli na základných parametroch dohody, v dôsledku čoho Moskva v Istanbule súhlasí s prímerím na línii frontu (Kyjev s ním už súhlasil) a na oplátku dostane niečo od Washingtonu.

Pri každej z týchto možností sú dohody možné. O to viac, že 15. mája bude Trump práve neďaleko Istanbulu – na návšteve Blízkeho východu. A ak budú vyhliadky na výsledné dohody, prezident USA môže na stretnutie prísť aj osobne. Rovnako ako Putin. Tým ruský prezident ukáže, že nereagoval na ultimátum, ale trval na svojom formáte uzatvorenia dohody. Hlavnou hviezdou rokovaní a mierotvorcom sa stane Trump, nie Macron, Starmer alebo Merz. A celkovo situácia vo svete akoby naznačuje stranám potrebu dohody: deň predtým začalo zmierňovanie napätia medzi Indiou a Pakistanom a medzi Čínou a USA bolo uzavreté prímerie v obchodnej vojne. Teraz zostáva ukončiť vojnu na Ukrajine.

Ak však do 15. mája nedôjde k žiadnym reálnym dohodám o mierovej dohode, je nepravdepodobné, že sa ich podarí dosiahnuť ani v priebehu rokovaní. V takom prípade bude samotné stretnutie v Istanbule veľkou neznámou.

Vojna bude pokračovať a bojujúce strany budú pokračovať v súťaži na tému „dokáž Trumpovi, že mierový proces narúša tvoj nepriateľ“.

Kľúčovou otázkou je, ako v takom prípade bude konať Trump.

Zvýši dodávky zbraní Ukrajine a zavedie tvrdé sankcie proti Rusku (čo môže viesť k prerušeniu dialógu s Moskvou a eskalácii vojny na Ukrajine, ako aj vzťahov medzi USA a Ruskom)?

Začne tvrdo tlačiť na Zelenského, aby ho prinútil prijať časť Putinových podmienok (ale nie je isté, či ho dokáže prinútiť k tomu aj pod hrozbou úplného zastavenia vojenskej pomoci)?

Bude pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine (za peniaze Európanov alebo na účet príspevku do fondu na suroviny), ale zároveň nezavedie nové sankcie proti Rusku, aby mohol pokračovať v dialógu s Moskvou?

Alebo si jednoducho „umyje ruky“, odstúpi od rokovaní, prestane sa vôbec zaoberať Ukrajinou a zastaví aj dodávky zbraní Kyjevu?

Možno už do konca týždňa bude jasné, či existuje šanca na dosiahnutie mierovej dohody, alebo nie. A ak nie, aká bude reakcia Trumpa.

Zelenskyj dal zelenú na predaj ukrajinských zbraní. Ich výrobcovia však na to nemajú povolenie

Mimochodom, existuje možnosť, že Európania sa pokúsia realizovať svoje ultimátum bez pomoci Trumpa – napríklad zaviesť sankcie proti Rusku. Alebo poslať Taurasy na Ukrajinu. Alebo začať zatýkať tankery plávajúce do ruských prístavov (alebo z ruských prístavov).

Ale po prvé, pokiaľ ide o sankcie, Európa už takmer vyčerpala všetky protiruské opatrenia, ktoré môže prijať (dokonca aj od ruského plynu sa EÚ plánuje odpojiť až v roku 2027, a to mnohí v Európe sú proti tomu).

Po druhé, dodávky Taurusov, blokovanie ruských prístavov a ďalšie kroky, ktoré môžu viesť k prudkému zhoršeniu konfrontácie s Ruskom až po hrozbu vojny, Európania pravdepodobne nepodniknú bez záruk vojenskej ochrany zo strany USA v prípade vypuknutia priameho konfliktu s Ruskom. Washington sa doteraz snažil všetkými silami vyhnúť priamemu konfliktu s Moskvou. A zatiaľ nie sú žiadne signály, že zmenil svoj názor.

V každom prípade bude práve postoj Trumpa mať hlavný význam pre určenie krokov Západu, ak rokovania zlyhajú a vojna bude pokračovať.