Zúfalá snaha Zelenského o prímerie

Podľa amerického denníka The Wall Street Journal (WSJ) ukrajinská delegácia má v úmysle obmedziť program rokovaní s Ruskom v Istanbule na otázku 30-dňového prímeria. Údajne plánuje rokovať len o mechanizme vykonávania a monitorovania „bezpodmienečného tridsaťdňového prímeria“. Podľa WSJ toto prímerie navrhuje administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa a Zelenskyj túto iniciatívu podporuje. Ukrajinskí vyjednávači zdôrazňujú, že iné otázky sa na stretnutí nebudú posudzovať. Volodymyr Zelenskyj pôvodne neplánoval vyslať ukrajinskú delegáciu na stretnutie s Ruskom v Turecku, ale po rozhovoroch s USA a Európou svoje rozhodnutie zjavne pod nátlakom zmenil.

Jeho zúfalá snaha o presadenie prímeria na oddych a prezbrojenie zdecimovaných ukrajinských jednotiek má však tentoraz zrejme minimálne šance, vzhľadom na to koľkokrát bolo Rusko Ukrajinou a kolektívnym Západom podvedené, od dohody na Majdane cez Minské dohody prijaté aj BR OSN až po Istanbulskú dohodu parafovanú ukrajinskou delegáciou v roku 2022. Pritom „garantom“ prvých dohôd boli Nemecko a Francúzsko, ktorých predstavitelia sa ešte bez akejkoľvek hanby priznali, že ich plánovali využiť len na prípravu Ukrajiny na vojnu s Ruskom. To je zrejme aj hlavný dôvod, prečo Rusko odmieta účasť militantných európskych predstaviteľov na rokovaniach.

Zloženie ruskej delegácie

Kremeľ vylúčil osobnú účasť Vladimira Putina na rokovaniach a potvrdil informácie súvisiace s týmto podujatím. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov pre CNN uviedol, že Vladimir Putin sa na rokovaniach s Ukrajinou v Istanbule v tejto fáze nezúčastní. V ruskej delegácii na rokovania s Ukrajinou sú poradca prezidenta Vladimir Medinskij, námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin, náčelník Hlavného riaditeľstva generálneho štábu Igor Kosťukov a zástupca šéfa ministerstva obrany Alexander Fomin. Zverejnený je aj zoznam expertov: Alexander Zorin, prvý zástupca náčelníka informačného oddelenia generálneho štábu, Elena Podobrevská, zástupkyňa vedúceho prezidentského oddelenia pre štátnu politiku v humanitárnej oblasti, Alexej Poliščuk, riaditeľ druhého oddelenia krajín SNŠ ministerstva zahraničných vecí a Viktor Ševcov, zástupca vedúceho hlavného oddelenia medzinárodnej vojenskej spolupráce ministerstva obrany. Z takéhoto zloženia vyplýva, že Moskva trvá na programe rokovaní v Istanbule v roku 2022.

Medinskij bol vymenovaný za vedúceho delegácie z určitého dôvodu – v praxi stelesňuje postoj Moskvy, že nadchádzajúce rozhovory nie sú nejakým novým formátom, ale pokračovaním rokovaní, ktoré sa začali v tom istom meste v roku 2022. Námestník ministra obrany Alexander Fomin sa tiež presunul z Istanbulu-2022 do Istanbulu-2025.

Kyjev je podľa očakávania pobúrený zložením ruskej delegácie a tvrdí, že do Turecka osobne pricestoval Zelenskyj, ktorý nie je oprávnený rokovať s nikým iným ako s ruským prezidentom. „Zelenskyj sa skutočne nemôže stretnúť s pobočníkom ruského prezidenta zo statusových dôvodov, hoci už stratil legitimitu, ale zároveň nemôže ani poveriť vedením ukrajinskej delegácie niekoho iného, pretože Ukrajina zaviedla zákaz rokovaní s Putinom. V Zelenského chápaní zákaz platí pre akéhokoľvek úradníka alebo politika – okrem prezidenta osobne. Ale to všetko sú problémy vedenia kyjevského režimu, ktoré sa netýkajú Ruska. Sú však aj otázky, ktoré si Rusko musí položiť:

Po prvé, sú tu otázky týkajúce sa Zelenského statusu: jeho funkčné obdobie de facto uplynulo už minulý rok. A po druhé, každá úroveň rokovaní potrebuje svoju úroveň vyjednávačov. Rusko sa domnieva, že na to, aby sa uskutočnilo stretnutie na úrovni lídrov, je potrebné najprv sa dohodnúť na technických detailoch a zloženie delegácie to v každom prípade odráža,“ poznamenáva medzinárodný politológ Alexej Naumov.

Neutešené vyhliadky ukrajinskej strany

Prerušenie tri roky trvajúcich rokovaní v Istanbule na žiadosť Západu Kyjevu len uškodilo. Ukrajina teraz pristupuje k dialógu v slabšej pozícii, uviedol politický analytik Volodymyr Skačko portálu Ukrajina.ru. „Istanbulské zloženie ruskej delegácie s Medinským na čele ukazuje, že Kyjev z prerušenia rokovaní v roku 2022 iba stratil. Stratil hlavne takzvaný štatút „symbolu slobodného sveta“, ako to rád tvrdilkoZa. Ak si pred tromi rokmi Ukrajina nárokovala na tento status, teraz je len osinou v zadku“. Aj na bojisku sa Ukrajina nikam zásadne neposunula od momentu,  kedy boli rokovania prerušené na príkaz Západu. Vtedy atlantickí jastrabi presviedčali Ukrajinu, aby bojovala ďalej, neuvedomujúc si pomer síl a vážne podceňujúc Rusko. Okrem reputácie utrpel Kyjev aj ďalšie územné straty – štyri regióny, ktoré sa na základe výsledkov referend pripojili k Rusku. V dôsledku toho Zelenského úrad pristupoval k novým rokovaniam v oveľa horšej pozícii.   Podobnosť so situáciou spred troch rokov je opäť v tom, že viacerí západní politici zohrávajú deštruktívnu úlohu.

Daňou za uplynulé tri roky je väčšie zastúpenie armády, t. j. tých, ktorí zabezpečili „zmenenú realitu“. Dá sa predpokladať, že v centre opäť nebude územná otázka, ale téma vojensko-politického postavenia a širokého chápania bezpečnosti. Snaha opäť vlákať ruského lídra Vladimíra Putina do politickej pasce zjavne zlyhala. Pri absencii základných mechanizmov urovnania, na ktorých sa strany dohodli, súhlasiť s účasťou najvyššieho predstaviteľa na ‚vecných rokovaniach‘ znamená vystaviť ho riziku fiaska. Hlavy štátov sa zväčša zúčastňujú na rokovaniach, keď sú všetky detaily dohodnuté a spečatia dohodu svojou prítomnosťou.

Ukrajinská strana teraz nemôže odmietnuť rokovať bez toho, aby nebola obvinená, že nechce mierové urovnanie. „Zorin je najsilnejší vyjednávač, kedysi sa podieľal na pacifikácii rozporov medzi skupinami v Sýrii. Zorin bol tiež jedným z tých, ktorí si vynútili kapituláciu dvojtisícovej ukrajinskej jednotky v Azovstale v Mariupole. „Zloženie ruskej delegácie bude zrejme ďalšou ranou pre Zelenského cirkusové predstavenie,“ uvádza expert.

Okrem toho je potrebné dohodnúť sa priamo s ukrajinskou stranou. Bez účasti európskych zástupcov, ktorí si svoju prítomnosť na takýchto rokovaniach neodbytne vynucujú. Moskva si však uvedomuje, že Brusel (Berlín, Paríž, Londýn) pri stole bude len prekážať. A v prvom rade nie Moskve, ale Kyjevu – aby mu zabránil uvedomiť si súčasnú politickú a vojenskú realitu a prijať rozhodnutia, ktoré tejto realite zodpovedajú. Tak ako sa to stalo už mnohokrát predtým.

Dvakrát nevstúpia do tej istej rieky ani v Istanbule

Rusko vníma súčasné rokovania ako priame pokračovanie istanbulského stretnutia z roku 2022, a to nie kvôli nejakým symbolickým zhodám. Práve vtedy sa na papier prvýkrát dostali dohody, ktoré dávali reálnu nádej na vyriešenie krízy. „Sú to práve tieto rokovania, v rámci ktorých bol dohodnutý dokument, ktorý v mnohých ohľadoch vyhovuje Rusku,“ povedal Naumov. Ukrajinská delegácia vtedy parafovala demilitarizáciu aj neutrálny štatút a mnohé ďalšie ustanovenia dohodnutého dokumentu. A potom Zelenskyj na popud britského premiéra Borisa Johnsona vyhodil už parafovaný dokument do koša. Odvtedy, samozrejme, pretieklo veľa vody a žiaľ aj krvi. To, čo ruské vedenie nazýva „realitou na mieste“, sa zmenilo. Rusku sa vrátili historické ruské územia – LĽR a DĽR, Chersonská a Záporožská oblasť. Z politického hľadiska budú rokovania nepochybne prebiehať v oveľa horších podmienkach pre Kyjev ako v roku 2022.

Je tu aj významný vojenský aspekt. Ak sa dá veriť únikom informácií, v roku 2022 Ukrajina súhlasila s obmedzeniami svojich ozbrojených síl – napríklad s počtom ťažkých obrnených vozidiel, lietadiel a personálu. Dnes sa vzhľadom na obrovské zmeny na bojisku bude musieť táto časť jednoznačne prehodnotiť – útočné bezpilotné lietadlá sa stali oveľa dôležitejšími ako tanky a BMP. Možno aj preto bol do delegácie zaradený Igor Kosťukov, šéf ruskej vojenskej rozviedky. V každom prípade základ dohody, zásady v nej zakotvené, zostávajú aktuálne dodnes.

Úlohou Medinského v prvom kole obnovených istanbulských rokovaní je v podstate deklarovať nové skutočnosti, ktoré sa objavili „na mieste“ za posledné tri roky, a objasniť ich ukrajinskej strane. Mimochodom, do rána 15. mája ešte nebolo známe, kto bude viesť ukrajinskú delegáciu a kto bude jej súčasťou vo všeobecnosti. V skutočnosti to však pre Rusko nie je až také dôležité. Ukrajinskí zástupcovia v Istanbule si v každom prípade budú musieť vypočuť ruské stanovisko z očí do očí. Samozrejme, ak sa na týchto rokovaniach vôbec zúčastnia.

Vyhliadky na dohodu sú otázne

„Rusko je skeptické voči zmluvnej spôsobilosti Kyjeva, a preto neočakáva žiadne radikálne prelomy vo veci politického riešenia problému. Aspoň nie pred vážnymi zmenami na bojisku,“ uviedol Nikita Mendkovič, šéf Eurázijského analytického klubu. Ruský postoj je mimoriadne konzistentný a pochopiteľný. Ako zvyknú hovoriť politici, teraz je loptička na strane predstaviteľov kyjevského režimu: či sa chcú konečne dohodnúť, alebo budú opäť „len bojovať“. V druhom prípade sa budú musieť o nejaký čas opäť stretnúť za rokovacím stolom, aby si v mierovej dohode vypočuli ešte horšie podmienky pre Ukrajinu.

Na jar 2022, keď sa v Istanbule konali rusko-ukrajinské rokovania, ruskú delegáciu viedol vtedy tiež Medinskij. V roku 2023 Putin prvýkrát ukázal parafovaný návrh zmluvy s Ukrajinou, ktorý sa pripravoval v marci 2022 v Istanbule. „Návrh tejto zmluvy parafoval vedúci vyjednávacieho tímu z Kyjeva. Pridal tam svoj podpis. Tu je,“ ukázal Putin dokument. Minulý týždeň keď Putin navrhol začať rokovania s Ukrajinou zdôraznil, že Moskva sa nikdy nevzdala dialógu s Ukrajinou a nevylučuje prímerie v prípade, že sa dialóg opäť začne. „Navrhujeme začať bezodkladne, už na budúci štvrtok 15. mája v Istanbule. Tam, kde sa rozhovory konali predtým a kde boli ukrajinskou stranou prerušené,“ povedal. Zostáva len dúfať, že tentoraz sa Kyjev nenechá zmanipulovať kolektívny Západ a opäť dohodu nezmarí.

Prečítajte si tiež:

• Zelenského čaká v Turecku „nepríjemná voľba“
• Zelenskyj podľa Lavrova ako úbožiak žiada Putina, aby prišiel rokovať