Na Slovensku sa rozbieha výstavba VTE, ktorá významne zasiahne do života tých, v okolí obydlí ktorých tieto technické monumenty vyrastú, ktorých prevádzka, ak bude rentabilná je cca 20 rokov a následne zostávajú ako technické múzeum v krajine, alebo sa nákladne likvidujú. Pričom niektoré komponenty (napr. obrovské lopatky vrtúľ) končia nerecyklovateľné na skládkach. A to napriek skutočnosti, že Slovensko nie je vhodnou krajinou na efektívnu prevádzku VTE.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán predpokladá nárast kapacity veternej energie na 750 MW do roku 2030. V súčasnosti sú v prevádzke 4 VTE s kapacitou 3 MW. Podľa Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS) je možné pripojiť 577 MW nových fotovoltických a veterných zdrojov.

Úspešná realizácia závisí od efektívneho plánovania, legislatívnej podpory a zohľadnenia environmentálnych faktorov. Štúdie ukazujú, že približne 73 % územia Slovenska je z hľadiska ochrany vtáctva a netopierov nevhodné na výstavbu veterných elektrární, čo kladie dôraz na dôkladné plánovanie lokalít. Vplyv na život človeka tento zelený, EÚ bohato dotovaný biznis projekt ignoruje.

Veterný potenciál Slovenska je 20-25 % v tých najvhodnejších lokalitách, čo je na spodnej hranici pre ekonomicky rentabilnú prevádzku. Mapy veterného potenciálu (napr. z SHMÚ alebo ENTSO-E) ukazujú, že iba malá časť územia (3-5 %) má dostatočne silný a stabilný vietor pre ekonomickú prevádzku veľkých turbín (nad 3 MW). Územie vhodné na výstavbu zmenšujú ďalšie obmedzenia. Z výstavby sú vylúčené chránené územia (Natura 2000, CHKO), územia, kde je  významný odpor miestnej samosprávy a miesta, kde by hrozilo preťaženie elektrizačnej sústavy. Veľkosť vhodného územia tak klesá na zlomky percenta (1–2 % územia).

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Slovensko nemá stabilný a silný vietor ako pobrežné alebo rovinatejšie krajiny (Severné more, Nemecko, Škótsko). Veterné oblasti sa nachádzajú najmä: v podunajskej nížine, na západnom Slovensku (Záhorie), a niektorých horských sedlách (napr. Myjavská pahorkatina). V týchto oblastiach sa rozbiehajú prvé projekty. SPP plánuje výstavbu v Skalici a okolí a má rozpracované projekty v okolí Galanty a Drahoviec. V Stupave projekt narazil na občiansky odpor. V blízkosti chemičky Duslo Šaľa sa plánuje výstavba veterného parku so siedmimi až deviatimi turbínami.

Práve z titulu pomalého postupu sa Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti v rámci kapitoly REPowerEU zaviazalo vytvoriť tzv. „akceleračné zóny“ – pilotné oblasti vhodné na rozvoj veternej energie. Cieľom je dosiahnuť inštalovaný výkon najmenej 300 MW do konca roka 2025. Ministerstvo ŽP zverejnilo a v apríli dalo na pripomienkovanie Metodiku pre rozvoj veternej energetiky SR.

Pre výstavbu v akceleračných zónach sa majú zjednodušiť a urýchliť povoľovacie procesy pre výstavbu veterných parkov. Špeciálny postup pre zrýchlené povoľovacie konanie zatiaľ nie je v slovenskom právnom systéme definovaný a je ho potrebné navrhnúť, napojiť na existujúce postupy a politiky a schváliť ideálne v spojení s transpozíciou Smernice EÚ RED III.

Aktuálne nie sú akceleračné zóny pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na Slovensku definované, a neexistuje ani žiadny špeciálny postup pre podporu ich prípravy a povoľovania. Slovensko sa zaviazalo do 21.mája 2025 vykonať mapovanie svojho územia s cieľom identifikovať oblasti s potrebou výroby energie z obnoviteľných zdrojov a do 21.2.2026 prijať plán alebo plány, v ktorých sa určia akceleračné zóny.

Za identifikáciu zón je zodpovedné Ministerstvo životného prostredia SR. Realizáciu zabezpečuje Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS).

Bez dotácií bude len malý počet projektov ekonomicky životaschopný, minimálne do konca tejto dekády. Významnú rolu bude hrať aj cena emisných povoleniek a fosílnych palív, ktoré môžu zvýhodniť OZE oproti tradičným zdrojom.

Rozhovor si môžete vypočuť:

Korupcia

Pri veľkých verejne dotovaných investíciách — ako je výstavba veterných parkov financovaných z EÚ fondov (napr. Plánu obnovy a odolnosti) existuje riziko korupcie alebo aspoň netransparentného lobingu, ktorý môže: tlačiť samosprávy k súhlasu, hoci obyvatelia sú proti, pretláčať projekty aj v lokalitách, ktoré nie sú optimálne z hľadiska veterného potenciálu alebo vplyvu na životné prostredie, umožniť investície len kvôli dotáciám, nie kvôli reálnej potrebe či ekonomickej návratnosti.

Projekty v oblasti OZE môžu získať nenávratné finančné príspevky vo výške od 100 000 do 5 miliónov eur, pokrývajúce 30–45 % oprávnených výdavkov. Podmienkou je realizácia projektov najneskôr do júna 2026.

Na aukciách Ministerstva hospodárstva SR môžu investori do OZE získať až 3 milióny eur na projekt.

Dotácie „pokryjú“ straty investorov v menej vhodných lokalitách —stavajú sa projekty, ktoré by bez dotácie nikto nikdy neschválil. Samosprávy sú pod veľkým tlakom – často ide o malé obce so slabým právnym alebo odborným zázemím, kde „presvedčenie“ starostu alebo obecného zastupiteľstva môže rozhodnúť o celom projekte. Občania nemajú reálnu možnosť brániť sa – environmentálne a územné konania sú komplikované a často málo transparentné. Investori môžu „optimalizovať“ podmienky výhodne pre seba, nie pre verejnosť – napr. sľubujú miestne benefity (fondy, cesty, športoviská), ktoré nemusia byť zmluvne vymáhateľné.

Kvalita života v okolí VTE

V mnohých prípadoch ide o legitímne obavy o kvalitu života, zdravie a dôveru v štátne inštitúcie. Kľúčom k zmierneniu napätia je otvorená komunikácia, dôveryhodné posudky a rešpektovanie vôle občanov v územiach, ktoré majú niesť bremeno energetickej transformácie.

Niektoré štúdie (napr. z Nemecka či Dánska) upozorňujú na: narušenie spánku, stres, únavu, narušenie rovnováhy a podráždenie (u citlivejších osôb), psychologický stres z dlhodobého vystavenia monotónnemu hluku či blikaniu. Podrobne sme sa negatívnym vplyvom venovali v rozhovore s hostkou v štúdiu Hlavných správ.

Obavy z negatívnych dopadov na život a zdravie ľudí v okolí VTE sa snaží štát rozptýliť komunikáciou mýtov a faktov o veternej energii na stránkach Plánu obnovy (tu).

Nakoľko medzi občanmi dotknutými plánovanou výstavbou VTE vznikol dojem, že sa veci okolo plánovaných projektov veterných parkov obyvateľom náležite nekomunikujú, ale naopak informácie sa zahmlievajú, krivia a manipulujú, vytvorili iniciatívu „Za pravdu o veterných parkoch“, ktorej cieľom je rozpútať celospoločenskú diskusiu o význame, potrebe, prínosoch takýchto projektov, ako aj ich  záťaži, záporoch a celkovom dopade na prírodu, životné prostredie, samotnú krajinu, ako aj jej občanov. Viac o tejto iniciatíve si môžete pozrieť (tu). Za riziká, s ktorými Metodika MŽP nepočíta a neplánuje ich v projektoch zmierňovať, považujú členovia iniciatívy: znehodnotenie pôdy, vplyv na podzemné vody, zníženie úrodnosti, ničenie vtáctva, hmyzu, živočíchov, nerecyklovateľnosť lopatiek, uvoľňovanie toxických látok počas prevádzky, nestabilnosť výroby energie a s tým spojené riziká ohrozenia energetickej siete… Iniciatíva žiada doplniť aj kompenzácie štátu za znížené ceny nehnuteľností.

Možnosti občanov zastaviť výstavbu v dotknutej obci

Obyvatelia dotknutých lokalít, ktorí nechcú, aby nerentabilný „zelený“ projekt v ich najbližšom okolí vyrástol, musia: aktívne sledovať územné plány obce a kraja, využiť právo pripomienkovať tzv. „Strategické dokumenty“.

Môžu založiť miestne občianske združenie alebo iniciatívu, nakoľko združenie má právo stať sa účastníkom konania v EIA, územnom alebo stavebnom konaní, môže podávať odborné posudky, podnety, sťažnosti, pripomienky, môže získavať podporu cez petície, verejné zhromaždenia, médiá.

Tlakom na samosprávu (obec, mesto, VÚC) dosiahnuť aby obec vydala nesúhlasné stanovisko v územnom konaní alebo v rámci EIA procesu. Aby odmietla vykonať zmeny územného plánu, ktoré by umožnili výstavbu turbín, Občania môžu na zastupiteľstvách žiadať uznesenie o nesúhlase s akceleračnou zónou.

Obyvatelia môžu ministerstvo ŽP požiadať o zverejnenie zámerov a výpočtov veternosti. Ak sa lokalita objaví na predbežnom zozname zón, žiadajte o zdôvodnenie výberu (veterný potenciál, konflikty s prírodou, obývanosť), o verejný prístup k mapám, hlukovým modelom, zmluvám.

O negatívnych dopadoch prevádzky VTE na životy obyvateľov a o možnostiach postaviť sa na odpor výstavbe veterných turbín v obci, kde žijú, sme sa v našom štúdiu rozprávali s investigatívnou novinárkou Timeou Ethey Katz.

 Pani Ethey Katz, zaujímate sa o pokračujúcu nelegálnu migráciu a v tej súvislosti deravú maďarsko-slovenskú štátnu hranicu, ale aj o situáciu na srbsko-maďarskej hranici. Zaujíma vás aj výstavba baterkárne a najnovšie aj výstavba veterných parkov. Prečo veterné parky a čím to je, že ste opäť na tej druhej strane na strane odporcov?

Na strane obyvateľov by som povedala stále, už 8 rokov. Iniciatíva „Chránime si naše“ ma oslovila ešte minulý rok v júli ohľadom baterkárne.

My sme vtedy začali zbierať informácie v Maďarsku. Tam sme našli aj čierne skládky, ale aj k tomu sa dostaneme. Pravidelne chodíme do Srbska, zbierame čerstvé informácie ohľadom nelegálnej migrácie. Tie správy stále zverejňujem na svojom profile. Ako som sa dostala k veterným parkom? Oslovili ma obyvatelia, aby som im pomohla. Tak som pre nich vypracovala petície, aj referenda, aj všelijaké námietky, tak som sa k tomu dostala.

Napísala som si k tomu niekoľko bodov, lebo aj pre mňa je to čerstvá vec, že prečo som proti týmto veterným parkom. Všetky tieto body mám podložené. Mám uvedené aj zdroje, tie informácie som zverejnila aj na svojej stránke. Ak mi dovolíte, tak by som ich prečítala:

Neprimeraná blízkosť k obydliam: Veterné turbíny obrovských rozmerov sú navrhované v neakceptovateľnej vzdialenosti od obytných zón, čo predstavuje primerané ohrozenie kvality života, zdravia a súkromia obyvateľstva.

V júli 2024 došlo k zásadnej zmene týkajúcej sa minimálnej vzdialenosti veterných elektrární od vonkajšieho chráneného prostredia. Pôvodne to bolo až 3000 m, čo reflektovalo vyššiu mieru opatrnosti vo vzťahu k šíreniu hluku, infrazvuku, vibrácií a iných negatívnych vplyvov. Avšak novelou vyhlášky v júli 2024 bola táto vzdialenosť skrátená iba na 1000 m.

Zmenilo to UVZ-ko. Skrátenie vzdialenosti slúži podľa mňa zjavne developerským zámerom, pričom ochrana životného prostredia a zdravia ustupuje ekonomickým tlakom. Viaceré štúdie poukazujú na to, že vzdialenosť veterných turbín od obydlí má priamy vplyv na vnímanú kvalitu života, psychickú pohodu a súkromie. Aby som dodala ešte, že v Maďarsku táto vzdialenosť bola až 12 km. Potom to znížili iba na 700 metrov.

Trvalé narušenie krajinného rázu a kultúrnej identity: Projekty veterných parkov nevratne menia prirodzený charakter vidieckej krajiny a vizuálne znehodnocujú územia s historickou a kultúrnou hodnotou, čo môže ovplyvniť historickú kontinuitu a identitu vidieckych komunít.

Hluk a vibrácie: Prevádzka turbín spojená s infrazvukom a vibráciami má preukázateľný negatívny vplyv na zdravie ľudí. Môže vyvolať nespavosť, únavu, migrénu a úzkosť. Dlhodobé vystavenie nízkofrekvenčnému hluku môže byť spojené s poruchami spánku, stresom, zvýšeným krvným tlakom a inými zdravotnými problémami.

Vibrácie môžu ovplyvniť pôdne a podzemné živočíchy, ako sú dážďovky a iné bezstavovce. Vibrácie môžu rušiť ich normálne správanie a biologické procesy. Tieto vibrácie môžu negatívne ovplyvniť orientáciu, lov a aj reprodukciu netopierov.

Elektromagnetický smog: Turbíny vyvolávajú elektromagnetické žiarenie, ktoré môže ovplyvňovať hmyz, predovšetkým včely a to je veľmi dôležité a prispievať tak narušeniu lokálnej biodiverzity. Môže ovplyvniť orientáciu vtákov.

Riziko odhadzovania ľadu: V zimných podmienkach dochádza k tvorbe ľadu na lopatkách turbín. Následne odhadzovanie ľadových kusov predstavuje fyzické nebezpečenstvo pre ľudí aj pre zvieratá až do vzdialenosti 100 až 200 metrov.

Dopady na faunu: Úhyn, vtákov a netopierov, kolízie s lopatkami, strata biotopov a migračných trás, deštrukcia alebo narušenie hniezdnych a potravinových teritórií živočíchov, môže viesť k úbytku populácii a zániku lokálnych ekologických väzieb.

Vplyv na hmyz: Podľa nemeckého leteckého výskumného centra a viacerých štúdií som našla, že turbíny môžu zabiť až 40 miliónov lietajúceho hmyzu ročne. Včely sú priťahované k vysokým konštrukciám a hynú po náraze. Úbytok opeľovačov má ale priamy vplyv na poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a biodiverzitu. Takže tieto body sú podľa mňa veľmi dôležité aj pre poľnohospodárov a pre včelárov. Mikroklimatické zmeny: Betónové parky ovplyvňujú miestne prúdenie vzduchu, môžu meniť lokálnu mikroklímu a spôsobiť zmeny teplôt v okolí.

Pôda: Trvalý aj dočasný záber územia, znehodnotenie poľnohospodárskej pôdy. Betónové základy nenávratne odoberajú vlhkosť a krajinu môžu natrvalo znehodnotiť. Stavby veterných parkov si vyžadujú rozsiahle zásahy do krajiny, betónové základy, prístupové cesty, káblové trasy, čo vedie k trvalému znehodnoteniu poľnohospodárskej pôdy.

Plus ešte manipulačné plochy pre žeriavy, ktoré sú potrebné počas celej doby životnosti parku.

Erózia a hydrologické dopady: Odlesňovanie a strata prirodzených ekosystémov, narušenie odtoku a prístupu k podzemnej vode.

Znehodnotenie turizmu: Veterné parky odpudzujú turistov. Ja som našla jeden článok, kde píšu pravý opak, že veterné turbíny by mali priťahovať turistov. Tak neviem, kto je na to zvedavý, ale ja by som na to zvedavá nebola. Klesá atraktivita vo vidieckych oblastiach. Nižšie príjmy z cestovného ruchu. To s tým priamo môže súvisieť.

Pokles cien nehnuteľností: V blízkosti veterných parkov dochádza k preukázanému poklesu trhovej hodnoty nehnuteľností. Štúdie potvrdzujú, že prítomnosť veterných turbín v blízkosti nehnuteľností znižuje ich trhovú hodnotu o 15 až 40 %. Mám to potvrdené tiež. Mám uvedený zdroj.

Nezvratné zmeny vo vidieckej krajine: Moderné technológie menia dedinský charakter na priemyselnú zónu, stratu kultúrneho a historického dedičstva. Napríklad chcú postaviť veterný park aj na Zemplíne. To je úplný nezmysel podľa mňa.

Problémy s recykláciou a koncom životnosti: Lopatky turbín sa nedajú recyklovať. Sú to obrovské základy z betónu, tie ostávajú v pôde navždy.

Veterné turbíny svojou výškou môžu ovplyvniť leteckú dopravu, to znamená vytvorenie turbulencie vírov.

Tieto všetky veci, ktoré ste spomínali, rieši ministerstvo životného prostredia v súvislosti s tým, že chce vytvárať tie akceleračné zóny. Vydalo k tomu metodiku a všimol som si v tej metodike, že práve tieto veci riešia, že by sa mali robiť štúdie pri posudzovaní tých projektov, pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie, na faunu, na flóru, aj na obyvateľov. Vidíte riziko, že by to nerobili tak, ako by sa malo, keď na to upozorňujete?

Vidím v tom veľké riziko. Ja som to preštudovala, má to 80 strán. Akceleračné zóny, štátom vopred určené územia. Metodiku zverejnilo Ministerstvo životného prostredia v apríli. Pripomienky bolo možné zaslať do 7.5.2025. Ja som ohľadom toho napísala niekoľko vecí. A čo vzbudilo vo mne nejaké obavy? V okolí akceleračnej zóny by sa mal nachádzať dostatočne veľký odberateľ, ktorý by vyrobenú energiu využil pri svojej produkcii. Ďalšia baterkáreň? Alebo ďalšie „podfabriky“ pre baterkárne?

Pre väčšie akceleračné zóny sa na Slovensku nie je možné vyhnúť poľnohospodárskym pôdam. Pri výbere by však mala hrať úlohu bonita pôdy. Ak je to možné, pôdy z najvyššou bonitou v lokalite by mali byť vylúčené z výberu. Prečo to nespravili v Šuranoch pri baterkárni?

Zrýchliť povoľovací proces. Prečo? Za týmto účelom je potrebné upraviť zákony tak, vyplýva z tohto dokumentu, aby existoval právny rámec a postup pre vyčlenenie akceleračných zón. To je ďalší bod. Vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho fondu. Ďalšia otázka je, či do toho procesu potom môžu vstúpiť obyvatelia a samosprávy alebo nie. Lebo ja som tam našla jedno slovíčko, ktoré figuruje aj ohľadom batérkárne v Šuranoch, že je to strategické plánovanie. Takže keď to vyhlásia za strategický projekt, tak do toho už obyvatelia nemôžu vstúpiť ani samosprávy.

Keď sa oblasť stane akceleračnou zónou, tak všetko schvaľovanie pôjde v zrýchlenom konaní. Asi tam bude aj tá jednoduchšia cesta, nebude to také komplikované. A takisto tam môžu vyvlastniť pozemky ako v Šuranoch. Takže ohľadom toho ja mám veľké obavy.

Aké možnosti majú občania? Iba to referendum. Iba referendum

Ja stále hovorím obyvateľom aby trvali na tom, aby tam bolo vyhlásené referendum, aby o tom rozhodovali oni a nie len 5 alebo 10 poslancov.

Keby napísali obyčajnú petíciu, tak to môžu dať do šuflíka. Ale keď oni odovzdajú podpisy, že oni trvajú na tom, aby v danej obci bolo vyhlásené referendum, tak obec to referendum musí vyhlásiť.

 A nie je možné združovať sa do nejakých občianskych združení, ktoré by boli aj partnerom na komunikáciu s ministerstvom a s tými dotknutými orgánmi?

Nuž rozhoduje o tom obec. Zatiaľ, kým nie sú tie zóny. To neviem, ako bude fungovať potom. Zatiaľ o tom rozhodujú samosprávy, poslanci. A poslanci teraz vlastne rozhodujú za tých obyvateľov. Ale ja si myslím, že by bolo správne, aby oslovili obyvateľov, aby sa k tomu mohli vyjadriť oni, či to chcú alebo nechcú.

Ale napríklad teraz, keď je ten čas na identifikáciu zrýchlených zón, tak keby bola nejaká iniciatíva z druhej strany, ktorá by dokázala odborne komunikovať výhrady: aj tie zdravotné, aj tie negatívne vplyvy, nebolo by to efektívnejšie. Tým pádom by sa dalo zabrániť, aby sa nejaká oblasť, ktorá by odkomunikovala, že my tu máme takéto a takéto problémy, ktoré metodika definuje, že by sa zabránilo, aby bola obec zaradená medzi zrýchlené zóny.

Ja myslím treba riešiť, každá obec to musí riešiť zvlášť. Koho sa to týka… oni tam musia vyhlásiť to referendum. Takže napríklad v Nových Zámkoch ja nemôžem vyhlásiť referendum za Bánov, napríklad. Takže to musí byť miestne referendum.

Ktoré obce sú dnes vytipované na výstavbu VTE? Čo umožňuje „presviedčanie“ samospráv? Prečo sú u nás potrebné tak vysoké turbíny (nad 200 m)? Uspeli niekde v Európe odporcovia VTE? Ak áno, čo zavážilo? Čo zistila hostka o baterkárňach v Maďarsku? Kto v baterkárňach v Maďarsku pracuje dnes napriek sľubom pri schvaľovaní projektu? Prečo vznikajú v okolí baterkární v Maďarsku čierne skládky? A čo sa na nich bez záujmu médií ukladá?

Nielen téma výstavby veterných parkov bola predmetom rozhovoru s inevstigatívnou novinárkou na strane občana Timeou Ethey Katz.