Ako prebiehala voľba nového predsedu Najvyššieho súdu a ako to bolo s výrokom „škandalózne fiasko“ na margo nedávno vyneseného rozsudku ŠTS v Pezinku? Prečo majú niektoré médiá a občianske združenia na vybraných sudcov dvojaký meter a aké sú najvypuklejšie prípady takéhoto konania?

Rozprávali sme sa s podpredsedníčkou Súdnej rady a sudkyňou krajského súdu v Bratislave, JUDr. Ayše Pružinec Eren.

O Pamelu Záleskú, sudkyňu Špecializovaného trestného súdu, sa po čase opäť začali zaujímať média. Tentokrát preto, lebo čelí disciplinárnemu konaniu. Ozvali sa hlasy, ktoré tvrdia, že Súdna rada pani Záleskú šikanuje. Povedzte nám o tom viac. 

Mala by som začať tým, že predseda Súdnej rady má právomoc podať disciplinárny návrh na ktoréhokoľvek sudcu v Slovenskej republike v prípade, že mu bol doručený nejaký podnet alebo ak sám vyhodnotí, že existuje dôvod na podanie takéhoto návrhu.

V prípade magisterky Záleskej došlo k podaniu návrhu na disciplinárne konanie na základe podnetu, ktorý podal doktor Dávid Lindtner. Týkal sa toho, že kolegyňa Záleská sa dopustila prieťahov pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, ktorú pán Lindtner vzniesol voči nej.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Čo je to námietka zaujatosti a nakoľko je to právne zložité možem vysvetliť. Ja som civilná sudkyňa a v prípade, ak voči mne účastník konania podá námietku zaujatosti, v civilnom sporovom poriadku mám stanovenú zákonnú lehotu, dokedy o tejto námietke musím rozhodnúť. Je stanovená na 10 dní, dokedy sa k námietke musím vyjadriť a predložiť spis nadriadenému, aby rozohodol o tom, či som z konania vylúčená alebo nie.

Magisterka Záleská rozhodla o námietke zaujatosti, ktorú voči nej podal Dávid Lindtner, po šiestich mesiacoch. Túto lehotu vyhodnotila predsedníčka Súdnej rady – podľa môjho názoru veľmi správne – ako prieťah, ktorého sa pri takom jednoduchom úkone nesmie dopustiť. Pri tej námietke totiž z logiky veci vyplýva, že vy neštudujete spis a nezaoberáte sa dôkaznou situáciou, nejdete v tej veci meritórne rozhodovať. Musíte sa iba vyjadriť a rozhodnúť o tom, či dôvody námietky akceptujete, či sa cítite byť zaujatý alebo nie. A na toto je doba šiestich mesiacov absolútne neprimerane dlhá a podanie návrhu na disciplinárne stíhanie je opodstatnené.

V súvislosti s Pamelou Záleskou by som ešte poukázala na to, že už v máji 2020 ju vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu, doktor Michal Truban napomenul za to, že tri rozsudky nenapísala v zákonom stanovenej lehote. Sudca má zákonom stanovené, v akej lehote musí rozsudok napísať. V prípade ak nestíha a je si vedomý toho, že stanovenú lehotu prekročí, zákon mu umožňuje požiadať predsedu súdu o predĺženie tej lehoty. Ak predseda súdu uvedené dôvody vyhodnotí ako dôvodné, lehotu môže predĺžiť a je len na ňom, aký časový priestor navyše sudcovi poskytne.

Ale pani magisterka Záleská napriek tomu, že je sudkyňa a zákon by mala ovládať ako prvá, o predĺženie lehoty nepožiadala a rozsudky v zákonom stanovenej lehote nenapísala. Za to teda dostala už v máji 2020 od vtedajšieho predsedu ŠTS napomenutie.

Zároveň treba poukázať na to, že dokonca aj doktor Hrubala, ktorý bol predsedom ŠTS od augusta 2020 do júna 2024, na pani Záleskú takisto podal návrh na disciplinárne stíhanie za priťahy v konaní, ktorých sa dopustila. Disciplinárny súd jej napokon uložil najmiernejšiu formu postihu, ktorým je napomenutie.

Takisto sa mi žiada poukázať na to, že magisterka Zásleská svojimi prieťahmi v konaní zapríčinila prepustenie vtedy neprávoplatne odsúdeného pána Doru, ktorý bol odsúdený práve ňou na 25 rokov odňatia slobody. Najvyšší súd ho z väzby musel prepustiť z dôvodu, že pani Záleská sa opäť dopustila – myslím že pri tom väzobnom rozhodovaní – prieťahov.

Vtedajším predsedom ŠTS Hrubalom to ale nebolo vyhodnotené ako disciplinárne previnenie. Médiá sa o to zaujímali a on povedal, že to vyriešil pohovorom. Sudcovská obec bola vtedy pomerne pohoršená práve preto, lebo pohovor – ako formu disciplinárneho postihu pri previnení sa sudcov – zákon nepozná. Ale pani magisterka vtedy obišla s pohovorom, ja som to v sudcovskej pošte nazvala kávičkou u predsedu, kde jej možno vyčistil žalúdok. Tým bolo všetko ukončené.

Sudkyňa Záleská teda mala podobné prešľapy opakovane, povinnosti sudcu porušila niekoľkokrát a bola za to aj viackrát postihnutá. Aktuálna mediálna búrka, ktorá sa spustila potom, ako na ňu predsedníčka Súdnej rady koncom januára podala opäť za prieťahy návrh na disciplinárne konanie, je teda absolútne nepochopiteľná. Niektoré média majú skutočne selektívnu pamäť, respektíve selektujú, ktoré prípady vytiahnu a ktoré nie.

Predsedníčka súdnej rady si iba plní svoju povinnosť a to aj v záujme toho, aby mala verejnosť v justíciu dôveru. Na sudcov musíme mať rovnaký meter, čo ale podľa mňa denníky, ktoré sa označujú za mienkotvorné, vôbec nedodržiavajú. Ak chceme mať na Slovensku sudcov, ktorí sa môžu dopúšťať porušovania svojich povinností a je im to odpustené a iných máme okamžite potrestať, tak nerozumiem, kam sa chceme dostať?

Zaujímavý je aj dôvod, kvôli ktorému pán Lindtner na pani Záleskú námietku zaujatosti podal. Na margo sudcov, ktorí boli v kauzách Búrka a Víchrica zadržaní – a on bol jedným z nich – sa vyjadrila v zmysle, že sú to svine, ktoré na roky pošpinili justíciu a treba ich čo najskôr odsúdiť. Je na mieste, aby sudca takéto ostré slová vyriekol?

To vyjadrenie je zo 16. marca 2020, teda 5 dní po policajnej akcii Búrka. Vtedy sa vyjadrila, že títo sudcovia sú svine, ktoré pošpinili talár a roky krivili justíciu, napísala to nejak v tom zmysle. Ja som sa sudkyne Záleskej osobne dopytovala, či si ako trestná sudkyňa uvedomuje, že porušila ústavný princíp prezumpcie neviny, pretože vznesenie obvinenia neznamená, že je niekto hneď odsúdený a vinný.

Nakoľko bol Dávid Lindtner v rámci akcie Búrka jedným z obvinených, tak v súlade so zásadou formálnej logiky – keďže vec mala prejednať práve sudkyňa ŠTS Pamela Záleská – vzhľadom na jej vyjadrenie voči jeho osobe vzniesol námietku zaujatosti.

Návrh na disciplinárne stíhanie Pamely Záleskej podal aj predseda ŠTS, ten dokonca žiada okrem 50 percentného zníženia platu na tri mesiace aj jej preradenie na súd nižšej inštancie. Kedy sa o týchto veciach bude rozhodovať?

Predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová podala na pani Záleskú disciplinárny návrh ešte koncom januára a len nedávno podal návrh aj pán predseda ŠTS Truban. Nemala som ešte čas sa na to podrobne pozrieť, ale zachytila som, že pán Truban pri jej osobe zistil až 23 rôznych skutkov. V jej prípade teda ide – pán Truban to podľa mňa vystihol – o sústavné porušovanie povinností sudcu a to si myslím aj ja.

Teraz už to je na Najvyššom správnom súde, ktorý má disciplinárne senáty. Práve tie rozhodujú o disciplinárnych návrhoch vo vzťahu k sudcom a pokiaľ viem, konajú pomerne rýchlo.

Do hľadáčika niektorých médií ste sa ale nedávno dostali aj vy. Riešia vašu prítomnosť na vynesení rozsudku nad pánmi Molnárom, Kollárom a Kutlákom. Podľa týchto médií nie je na mieste, aby ste vy, ako sudkyňa, boli prítomná pri vynesení rozsudku nad vašim bývalým kolegom. V čom je problém?

Toto videnie sveta je pre mňa naozaj nepochopiteľné. Išlo o verejné vyhlásenie rozsudku. Všetky pojednávania sú verejné okrem prípadov, keď sudca musí verejnosť zo zákonných dôvodov z účasti vylúčiť. Právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku alebo verejného pojednávania má každý občan Slovenskej republiky, každý predseda súdu, predseda Súdnej rady, aj podpredseda. Je to právo, ktoré dokonca zaručuje zákon, aj Ústava. Prečo je teda čudné, že som sa na vynesení rozsudku zúčastnila? Môžeme sa takisto zamyslieť nad tým, či som to spravila v pozícii občana alebo sudkyne, či podpredsedníčky Súdnej rady. V každom prípade, išlo o vyhlásenie rozsudku v medializovanej kauze a skutočne neviem, čo je také zvláštne na tom, že som prejavila záujem dozvedieť sa, akým spôsobom v nej na ŠTS bolo rozhodnuté a chcela som počuť aj ústne oddôvodnenie rozsudku.

Zaráža ma ešte jedna vec. Zúčastňovala som sa aj na verejných pojednávaniach vo veci disciplinárneho konania voči – v tom čase disciplinárne obvinenému – doktorovi Michalovi Trubanovi. Bola som na všetkých troch pojednávaniach, boli tam takisto aj médiá, a v tomto prípade som im tam neprekážala, nijak ich to nevyrušovalo. Ale teraz to bolo inak.

Podľa mňa ide o cielenú psychologickú operáciu takzvaného Združenia za otvorenú justíciu. Musím zdôrazniť, že toto združenie v decembri 2024 poslalo všetkým sudcom email, v ktorom oznámilo, že sa z iniciatívy opäť pretransformovali na združenie. To môže evokovať, že ide o občianske združenie registrované ministerstvom vnútra, ale opak je pravdou. Iba zmenili názov, ale naďalej je to zoskupenie ľudí podľa paragrafu 829 Občianskeho zákonníka, ktoré nemá žiadnu právnu subjektivitu.

Ich hovorkyňa Katarína Javorčíková ale kooperuje s Denníkom N. Toto zoskupenie teda napíše nejaké stanovisko a rozpošle ho všetkým sudcom. Do pár hodín to stanovisko prevezme Denník N, potom Aktuality a Sme a následne sa začne šíriť informačný jed napríklad vo vzťahu k vybraným členom Súdnej rady.

Iba nedávno Súdna rada vyberala kandidáta na post predsedu Najvyššieho súdu. Rozhodovali ste sa medzi dvoma menami a napokon ste dospeli k pomerne jednoznačnému rozhodnutiu.

Do voľby predsedu Najvyššieho súdu sa prihlásili dvaja kandidáti. Jedným bol doktor Mozner, ktorý je predsedom trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde a druhú kandidátku navrhol dosluhujúci predseda Najvyššieho súdu doktor Šikuta, bola ňou doktorka Moravčíková.

15 – ti členovia Súdnej rady odovzdali svoj hlas v prospech pána Moznera, jediný hlas získala pani Moravčíková, dvaja členovia sa hlasovania zdržali. Zápisnica z voľby je už zverejnená na stránke Súdnej rady.

Jednoznačne sme sa teda zhodli na pánovi Moznerovi, jeho prezentácia bola nesmierne presvedčivá. Dokázal excelentne pomenovať problémy, ktorým Najvyšší súd dlhodobo čelí a ktoré z jeho, ale aj nášho pohľadu neboli riešené. Navyše poskytol aj konkrétne riešenia týchto problémov.

V prípade oboch kandidátov treba povedať, že ide naozaj o osobnosti v slovenskej právnickej obci, či už je to pán Mozner v oblasti trestného práva alebo pani Moravčíková v oblasti práva obchodného. Predseda Najvyššieho súdu by mal byť aj schopný manažér a mal by vedieť preukázať svoju víziu, ako aj svoje riešenia. V tomto smere podľa môjho, ale aj podľa názoru ostatných, exceloval práve pán Mozner.

Združenie Za otvorenú justíciu tvorí 11 z celkového počtu vyše 1400 aktívnych sudcov na Slovensku. Prečo ich niektorí označujú za majstrov v prekrúcaní pravdy? Ako toto združenie funguje a ako vo vzťahu k niektorým sudcom používa formulu „onálepkuj, očierňuj, zlikviduj“?

Ako sa môžu sudcovia brániť voči útokom na ich osobu a kritike svojich rozhodnutí v prípade, že sú rôzne okolnosti a pravda prekrúcaná polopravdami a krivými obvineniami?

Je vôbec možné, aby napríklad výraz „škandalózne fiasko“ niektoré médiá z úst predstaviteľa súdnej moci označovali ako neprípustné, ale na druhej strane im neprekáža, ak iní takíto predstavitelia vo verejnom priestore požívajú výrazy „debilná obhajoba“ a podobne?

Ďalšie príklady používania dvojakého metra nielen zo strany médií v minulosti aj dnes, takisto ozrejmenie problému, či sa sudca môže vyjadrovať k ešte stále živému prípadu, rovnako ako ďalšie podrobnosti z voľby predsedu Najvyššieho súdu nájdete vo videorozhovore s podpredsedníčkou Súdnej rady a sudkyňou Krajského súdu v Bratislave, JUDr. Ayše Pružinec Eren.