Prvé hniezdo Sršňa ázijského sa na Slovensku objavilo v druhej polovici minulého roka a druhé našli v marci tohto roka na Hornej Nitre. Ako sa k nám dostal?

Do Európy sa dostal v lodných kontajneroch ešte v roku 2004, zaznamenali ho v juhozápadnom Francúzsku. Keďže tam mal výborné podmienky, veľmi rýchlo sa rozšíril do Portugalska, Španielska a postupne sa blížil až k nášmu územiu. Približne pred rokom ho našli v Maďarsku, v Györi a Šoproni. Objavil sa aj v Česku, pri vykládke kontajnera.

Čo sa týka Slovenska, vzhľadom na veľkosť toho prvého hniezda a početnosť jedincov je isté, že tu musel byť už rok predtým, ako ho prvýkrát zaznamenali, teda niekedy od jesene 2023. Kráľovná k nám preletela pravdepodobne z územia Maďarska.

To znamená, že jeho púť z Francúzska až k nám trvala približne 20 rokov. Môže sa šíriť ešte ďalej?

Samozrejme, má tu podmienky. Keďže bol schopný dostať sa cez Himaláje, tu už mu v šírení nemá čo brániť. V našich zemepisných šírkach má veľmi dobré podmienky, je tu pestrá biodiverzita hmyzu. Sršeň ázijský sa totiž neživí iba včelami, ale aj čmeliakmi, osami, ale aj iným hmyzom, ktorý sa podieľa na opeľovaní porastov, stromov a kríkov. Veľmi výraznou mierou ovplyvňuje včelstvá, ale negatívne pôsobí aj na iný hmyz.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Prečo je u nás tak nebezpečný?

Nemá u nás prirodzeného nepriateľa. Nebezpečenstvo spočíva najmä v tom, že jeho jedno priemerné hniezdo spotrebuje okolo 12 kilogramov bielkovín ročne, obzvlášť veľké hniezda dokonca až 20 kilogramov. Na vytvorenie takého množstva bielkovín je treba obrovské množstvo kolónií včiel, čmeliakov, ôs alebo iného hmyzu. Napríklad jedno včelstvo má vo svojom vnútri okolo 5 kilogramov využiteľných bielkovín. Sršeň ázijský si samozrejme vyberá to najčerstvejšie, čiže z jedného včelstva zužitkuje iba nejakých 10 – 20 percent a zvyšok samozrejme podľahne skaze. Následne sa presunie k ďalšiemu včelstvu. Takže jedno hniezdo sršňa môže takto zničiť 10, prípadne aj viac včelstiev.

To sú zlé správy pre včelárov, ale radosť z neho nemajú ani ovocinári a vinohradníci, pretože môže poškodzovať aj plody v sadoch.

Áno, jednak poškodzuje plody, ale úrodu vie výrazne ovplyvniť aj tým, že likviduje opeľovačov a ich počet a rozmanitosť sa tak veľmi znižuje. Ak by sa teda jeho výskyt u nás dostal do nekontrolovateľnej fázy, opeľovanie sa bude postupne výrazne znižovať.

Odborníci tvrdia, že ak by sme proti tomuto sršňovi nezakročili, tak práve vďaka tomu, že výrazne redukuje a blokuje opeľovanie, časom by to mohlo viesť až k potravinovej kríze.

Tie úvahy sú naozaj až tak závažné. Napríklad vo Francúzsku sú už v súčasnosti také klasické problémy včelstiev – ako klieštik včelí, rôzne choroby, nákazy a podobne – vedľajšie. Dominantný problém je tam práve Sršeň ázijský. Majú tam už celé oblasti bez prítomnosti opeľovačov.

Ale veľmi nebezpečný môže byť aj pre ľudí. V začiatkoch je samozrejme plachý a hniezda si stavia ďalej od človeka, vo výškach, na neprístupných miestach a podobne. Ale ako jeho početnosť bude narastať, bude sa usádzať aj na miestach, ktoré využívajú ľudia, napríklad podkrovia alebo aj domy, v ktorých sa trvalo nežije a ľudia tam chodia len občas.

Jeho veľké nebezpečenstvo je aj v agresivite. Na rozdiel od nášho sršňa, ktorý kontroluje a stráži si len blízke okolie svojho hniezda, keď Sršeň ázijský kdekoľvek zacíti ohrozenie a rozhodne sa pre útok, hoc aj na človeka, neprestane a neupustí od útoku až kým naozaj nepoštípe.

V súvislosti s našim sršňom sa napríklad veľmi málo hovorí o tom, že okrem žihadla a silných hryzadiel má aj veľmi účinné sliny. Máme to jasne zdokumentované a odsledované. Letí oproti vám a vystrekne sliny, ktoré sú ako veľmi silný kaser. Spôsobia veľkú, pálivú bolesť, máte veľký handicap, oči sa zapália a v podstate na chvíľu stratíte zrak. Predpokladáme, že to tak bude aj v prípade Sršňa ázijského.

Nebezpečná je aj samotná likvidácia jeho hniezd. Musíte mať naozaj dobré a nepreniknuteľné oblečenie. Najhoršie je, že neútočí v malých množstvách, ale vo veľkej skupine. Keď zacíti ohrozenie, zmobilizuje všetkých jedincov v hniezde. Keď si uvedomíte, že také hniezdo sa likviduje vo veľkej výške, napríklad 20 metrov nad zemou alebo aj vyššie, zrazu na sebe máte obrovské množstvo jeho jedincov a jeho jed vám môže paralyzovať zrak, je to naozaj nebezpečná činnosť.

To je nebezpečné najmä pre hasičov, ktorí tieto úlohy dostávajú.

Áno. Našťastie, naše úrady k tomuto závažnému problému pristupujú veľmi aktívne a zodpovedne. Hasiči už mali školenie a oboznámili ich so skúsenosťami francúzskych kolegov, ako hniezda Sršňa ázijského čo najefektívnejšie zlikvidovať. Veľmi dôležitá je ale práca včelárov, pretože hasiči prídu na konkrétne miesto takéto hniezdo už len zlikvidovať.

Ale odsledovať by to mali najmä včelári. Najmä v tomto období, keď samičky Sršňa ázijského vytvárajú prvotné, menšie hniezda. Sú veľké asi iba ako pomaranč, je v nich možno 30 – 50 mladých jedincov, ktoré sa následne rozdelia a vytvoria skutočne veľké hniezda, vo výškach a neprístupných miestach. Je teda dôležité podchytiť to v počiatku.

Ak sa to nepodarí, tak niekedy začiatkom mája už Sršeň ázijský začne mladé včielky napádať za letu. Čaká na ne pred letáčom alebo v priestore, kadiaľ lietajú a odchytáva mladé jedince. Oproti našim sršňom, ktoré sa pohybujú najmä smerom dopredu a sú pomerne ťažkopádne, nevedia dobre manévrovať do strán alebo hore – dole, Sršeň ázijský je menší, rýchly a veľmi pohyblivý. Nemá problém s pohybom dozadu, nahor, nadol… Takže na včielky vyslovene striehne, nájde si ideálne miesto a potom na ne útočí. Najradšej má miesta pri napájadlách, kam chodia piť vodu alebo na ne číha v blízkosti sadov, kde sú ovocné plody.

Ak sa kolónia Sršňa ázijského rozrastie do veľkých rozmerov, tak niekedy v júli a auguste už prídu priamo k letáču včelstva, pokojne aj v počte 20 – 30 kusov a napádajú celé úle. Veľmi nebezpečné pre včely je to, že tieto sršne medzi sebou komunikujú. Vytipujú si nejaké včelstvo, prekonajú jeho obranný systém – včelie strážnice rozsekajú – a potom sa pustia do materiálu priamo v úli. Môže ho tam byť tak pol kila až jeden kilogram. Ten povynášajú a následne sa ním živia. To úžasne urýchli ich množenie a zvyšuje ich početnosť, pretože napríklad materská kašička je jedna z najzložitejších a najkomplexnejších prírodných látok, ktoré poznáme a sršeň má teda k dispozícii skvelú výživu v najprirodzenejšej podobe.

Práve teraz je teda obdobie, kedy Sršeň ázijský začína vyliezať. Ako ho môžeme rozoznať?

Tie jeho znaky sú výrazné, hruď má sfarbenú dočierna, tmavá je aj hlavička, čierny má aj zadoček, ale oblasť žihadla je – povedzme – pomarančová. Nožičky má v žltej farbe a to je hlavný poznávací znak. Naše sršne majú hruď takú žlto – hnedú, čiernej farby je na ňom menej. Sršeň ázijský je oveľa tmavší a aj menší v porovnaní so sršňom, ktorý sa u nás vyskytuje bežne.

Čo sa týka hniezda, naše sršne si robia vletový otvor zospodu a zvyčajne býva väčší, okolo 5 – 8 centimetrov. Sršeň ázijský si otvor robieva zboku a je o niečo menší. Ale veľa závisí aj od poveternostných podmienok na konkrétnom mieste, takže toto nemusí byť pravidlom.

Ak si človek vo svojom okolí hniezdo Sršňa ázijského všimne, jeho likvidáciu treba jednoznačne nechať na odborníkov a treba ich okamžite kontaktovať. Existujú na to formuláre na webových stránkach, ale pokojne môžete kontaktovať aj priamo hasičov, prípadne miestnu samosprávu. Najmä treba konať čo najrýchlejšie.

Včely sú vraj indikátorom čistoty životného prostredia a ak začnú hynúť, ľudstvo by sa malo mať naozaj na pozore. Ako sa včelám na Slovensku darí, sme na tom stále dobre alebo sa to so situáciou spred niekoľkých desaťročí už nedá ani len porovnať? Aká bude tohtoročná medová úroda? Koľko máme na Slovensku včelstiev a kedy sa včelárom začína nový rok?

Chemická ochrana poľnohospodárskych produktov je pre včely – ale nielen pre ne – obrovským problémom. Ak nad takto „ošetreným“ poľom včela preletí, môže sa napríklad stať, že ju nepustia do materského úľa, pretože už má inú vôňu. Aké sú problémy včelstiev a včelárov na Slovensku? Je pravda, že aj včely sú zasiahnuté zmenami klímy?

Samostatnou kapitolou sú geneticky modifikované plodiny, ktoré sa u nás našťastie nepestujú, ale inak je to napríklad v USA. Na územiach, kde sa takéto „plodiny“ pestujú vo veľkom v podstate nežije žiaden hmyz. Včely, osy, muchy, ani motýle… A tak, ako je toto prostredie toxické pre hmyz, je toxické aj pre ľudí.

Aj o týchto témach sme sa rozprávali s včelárom Rudolfom Moravčíkom z Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci.