Ministerstvo obrany sa aktívne zapája aj do riešenia situácie ohľadom slintačky a krívačky. Ako vníma realizované opatrenia, ktoré aj niektorí koaliční politici hodnotia ako prehnané? Je už to najhoršie za nami a môžeme povedať, že sme nebezpečnú nákazu zvládli? Majú sa ľudia v súvislosti s pochovávaním utratených zvierat čoho obávať?

Rozprávali sme sa so štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR, Mgr. Igorom Melicherom.

Začnime aktuálnou situáciou ohľadom slintačky a krívačky, ste predsedom krízového štábu. Aká je momentálna situácia, pribúdajú nové ohniská nákazy alebo to už skôr vyzerá tak, že ste situáciu zvládli a je pokoj?

Som predseda krízového štábu u nás, na ministerstve obrany a odkedy sa na Slovensku slintačka a krívačka objavila, sme maximálne súčinní s ministerstvom vnútra, životného prostredia aj pôdohospodárstva. Vytvorili sme v podstate jeden tím, ktorý sa tejto problematike venoval.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Ako vieme, prvé ohniská nákazy sa objavili na Žitnom ostrove v okrese Dunajská Streda, celkovo sme mali 6 ohniskových fariem a niekoľko kontaktných fariem. K dnešnému dňu môžem povedať, že neevidujeme žiadnu ohniskovú farmu, dobytok, ktorý bol nakazený, už bol depopulovaný. Permanentný krízový štáb, ktorý donedávna zasadal v Gabčíkove, sa rozpustil, zmenil sa na pozorovací štáb a presťahoval sa do Bratislavy, do nášho vojenského priestoru vo Vajnoroch. Odtiaľ naďalej nepretržite monitoruje situáciu nielen v bývalých ohniskových farmách, ale na celom Slovensku, pretože ide o vírus, ktorý sa môže prenášať aj vzduchom.

Nemôžeme si ešte povedať, že máme stopercentne vyhraté. Máme za sebou dobojovanú prvú bitku a teraz musíme situáciu pozorne sledovať, aby sa vírus nezačal šíriť ďalej a aby nevznikali ďalšie ohniskové farmy.

Už krátko po vypuknutí nákazy sa vravelo, že vírus sa k nám pravdepodobne dostal z Maďarska vzdušnou cestou. Potvrdilo sa to?

Potvrdilo sa to. Máme informácie, že dva a pol týždňa predtým, ako sa na Slovensku objavila prvá ohnisková farma, sa ohniskové farmy potvrdili v Maďarsku, v ich časti Podunajskej nížiny na druhej strane Dunaja, čo zodpovedá inkubačnej dobe.

Musím povedať, že ministerstvá vnútra, obrany, životného prostredia aj pôdohospodárstva postupovali naozaj profesionálne a zodpovedne. Usmrtený dobytok, kavedery, sme si nedovolili pochovávať priamo na Žitnom ostrove, kde sú zdroje podzemnej alebo pitnej vody. Museli sme tomu venovať dlhé hodiny a robiť dôkladné geologické a hydrologické analýzy celého územia Slovenska a napokon sme vytipovali také lokality, v ktorých je napríklad ílovitá pôda a kde sme mohli vykopať 7 metrov hlbokú jamu bez toho, aby sa tam objavila podzemná voda. Takisto kde bol najbližší zdroj pitnej vody vzdialený niekoľko kilometrov, rovnako tak aj obydlia, v ktorých žijú ľudia.

V tomto sme boli skutočne precízni a postupovali sme jednak v súlade s nariadeniami EÚ, ako aj Slovenskej republiky, pretože ak sa bavíme o chorobe zvierat, aj o chorobe, ktorá sa zvieratami prenáša, existuje na to špeciálna legislatíva.

Ako to dnes robia v Maďarsku, aké sú ich postupy, to komentovať nemôžem a ani neviem, ja sa sústredím na Slovensko a na naše postupy. Bol by som ale nerád, ak by sa napriek našej skutočne zodpovednej a precíznej práci nákaza opäť vrátila kvôli tomu, že niektoré okolité štáty možno až tak nespolupracujú a nedbajú na dodržiavanie opatrení tak, ako sme to robili my.

Na internete a v spravodajstve sa objavili zábery z pochovávania usmrtených zvierat v Maďarsku. Je to len kúsok od našich hraníc a vírus samozrejme žiadne hranice nepozná. Vzhľadom na prístup Maďarov, nehrozí, že by sa nákaza mohla opäť objaviť a šíriť sa ďalej?

Nechcem komentovať ich postupy, pretože do toho nevidím. Aj ja som ale videl videá, ako u nich z tých kavederových jám nejaká tekutina vytekala von. Na základe toho, čo som si naštudoval, ako aj informácií od odborníkov viem, že takáto vec sa stať môže, ale nemusí to znamenať ohrozenie. Pretože ako ten biologický materiál klesá a zbiera sa tam tekutina, tak tým tlakom sa vie dostať až von.

U nás sme to robili tak, že keď sa kavederová jama vykopala, na jej spodok sa dalo podložie, ktoré malo práve absorbovať tekutinu. Na to išla 5 – metrová vrstva biologického materiálu a následne sa to zakrylo 2 – metrovou vrstvou zeminy zmiešanej s chloridným vápnom, ktoré má odradiť divú zver, aby to vyhrabávala.

V súvislosti s tým, ako to robia v Maďarsku, pri slintačke a krívačke treba vždy dbať na to, že tento vírus sa dokáže šíriť vzduchom. Ak by sa teda pre nesprávne postupy pri pochovávaní nakazených zvierat vírus dostal napríklad do podzemnej vody a následne sa z takéhoto zdroja napili vtáky, ktoré môžu preletieť niekam na farmu, tak tam môžu nakaziť ďalší dobytok a vírus sa bude opakovane šíriť ďalej.

Nerád by som sa ocitol v situácii, že aj keď sme my urobili maximum, nákaza by sa nám vrátila späť ako bumerang preto, že nie každý bol tak precízny. Ale pevne verím, že k niečomu takému nedôjde.

Práve pochovávanie utratených zvierat rozpútalo v dotknutých lokalitách veľké vášne. Môžete ľudí skutočne upokojiť s tým, že tie lokality boli vybraté naozaj zodpovedne a nehrozí žiadne ohrozenie podzemných vôd alebo niečo podobné?

Áno, všetkých ľudí na Slovensku môžem skutočne upokojiť, výberu týchto miest predchádzali dlhé hodiny prieskumov a konzultácií s odborníkmi v rámci životného prostredia aj pôdohospodárstva. Robili sme naozaj dôkladné geologické a hydrologické analýzy podložia a vybrané lokality spĺňajú viacero rôznych parametrov, ako vzdialenosť od najbližšej farmy, najbližšieho obydlia, najbližšieho zdroja pitnej vody, takisto hĺbková vzdialenosť od podzemnej vody. Postupovali sme maximálne zodpovedne a všetkých môžem uistiť, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Pri tejto príležitosti by som rád reagoval na vyjadrenia niektorých opozičných predstaviteľov, pretože v éteri sa objavilo veľké množstvo dezinformácií. Je evidentné, že niektorí opoziční politici chcú na slintačke a krívačke získavať politické body, aj keď sa nič z toho, čo vravia, nezakladá na pravde. Napríklad to, že z kavederov pochovaných pod zemou bude vybuchovať metán a príde k zamoreniu celej oblasti a rôzne ďalšie veci, tak to sú absolútne nezmysly.

Nielen verejnosť, ale aj viacerí odborníci tvrdia, že niektoré opatrenia, ktoré sa v súvislosti so slintačkou a krívačkou u nás realizovali, boli možno až príliš drastické a až v takom rozsahu neboli potrebné.

Všetky opatrenia, ktoré sme na Slovensku vykonali, boli v súlade jednak s našou, ako aj európskou legislatívou a nariadeniami. Jednoducho sme to tak spraviť museli a tými opatreniami sme chránili celé Slovensko. Identifikovali sme konkrétne ohniskové farmy, ktoré museli prejsť depopuláciou, je to preventívne opatrenie.

Objavili sa informácie, že v roku 1973 boli v Československu v rámci karantény farmy iba uzavreté, dobytok bol očkovaný a ľudia pri ňom zostali mesiac alebo aj dva. Postupom času sa ale zistilo, že aj keď sa dobytok zo slintačky a krívačky dokáže vyliečiť, rezíduum po tej chorobe v ňom ostane navždy a nákaza sa môže opäť kedykoľvek spustiť. V mlieku aj mäse takých zvierat sú stopy choroby stále prítomné. Ak by ste teda taký dobytok predali alebo zaradili do iného chovu, nákaza môže opäť prepuknúť a začne sa šíriť.

Dajme tomu, že na Slovensku máme milión kusov dobytka. My sme museli urobiť nevyhnutné zlo a depopulovať niekoľko tisíc kusov, aby sme ten zvyšok ochránili. Viem, že pre mnohých ľudí to bolo emocionálne náročne a trhalo im to srdce, ale spravili sme to najlepšie, čo sa v tej zlej situácii urobiť dalo.

Napríklad aj pán minister Huliak sa vyjadril v zmysle, že spomínané opatrenia boli až nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné a pána ministra Takáča vyzval, aby niektorých úradníkov odvolal.

Videl som, ako pracovali úradníci, videl som aj to, ako pracoval a stále pracuje pán ústredný hygienik. Skutočne na 100 percent, zodpovedne a veľmi profesionálne. Môžem len zopakovať, že opatrenia, ktoré boli nastavené, nikomu nezasahujú do jeho súkromných práv a boli v súlade so slovenským, ako aj európskym právom a prehnané neboli.

Viete, po vojne môže byť každý generál. Ale ak by došlo ku katastrofe a museli by sme depopulovať napríklad sto tisíc kusov hovädzieho dobytka, počuli by sme určite úplne iné hlasy a názory.

Nechcem sa vyjadrovať ku koaličným partnerom, pretože mi to neprislúcha a moje predchádzajúce slová neboli ani reakciou na pána Huliaka. Je to skôr potvrdenie toho, že práca ústredného krízového štábu a všetkých, ktorí spolupracovali na tom, aby sa nákazu podarilo potlačiť, bola stopercentná a žiadne opatrenia neboli nad rámec ničoho.

Doteraz (streda 16. 4. 2025 popoludní, pozn. redakcie) bolo na Slovensku zaznamenaných 6 chovov, ktoré boli slintačkou a krívačkou zasiahnuté. Aj vzhľadom k inkubačnej dobe a faktu, že už niekoľko dní nepribudli nejaké nové ohniská – môžeme povedať, že sme z najhoršieho vonku?

V podstate už sme za inkubačnou dobou a neevidujeme žiadne nové ohniskové farmy. Ako som už spomenul, permanentný krízový štáb, ktorý sídlil v Gabčíkove, v tesnej blízkosti všetkých dotknutých fariem už bol rozpustený, zmenil sa na takzvaný pozorovací štáb a presunul sa do Bratislavy. Naďalej teda pozorne sledujeme situáciu na celom Slovensku.

Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať aj vojakom, v jednom momente ich bolo nasadených viac, ako 1400, k tomu desiatky kusov techniky. Takisto vojenským policajtom, ktorí pomáhali tým štátnym. Všetci boli v nasadení v podstate 24 hodín denne 7 dní v týždni a pomáhali zvládnuť celú situáciu, boli naozaj promptní a každý z nich má podiel na tom, ako sa to podarilo zvládnuť.

Poďme aj na inú tému. Vy ste ešte vlani podali trestné oznámenia, ktoré súvisia s darovaním našej vojenskej techniky Ukrajine.

Trestné oznámenia som za ministerstvo obrany podával v júni minulého roka. Neboli smerované na konkrétneho človeka. Boli to podozrenia zo spáchania trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku, porušenie právomoci verejného činiteľa, sabotáže, ale aj manipulácie s utajovanými skutočnosťami, takisto podozrenie zo spáchania trestného činu sabotáže pri verejnom obstarávaní.

V júni 2024 som teda v mene ministerstva obrany podal tri trestné oznámenia a následne prebehla na ministerstve kontrola Najvyššieho kontrolného úradu. Zamerala sa na darovanie vojenského materiálu Ukrajine a identifikovala niekoľko ďalších podozrení zo spáchania trestných činov, o čom sme samozrejme museli opäť upovedomiť OČTK.

Tri a následne ďalšie tri trestné oznámenia teda išli na políciu a Generálnu prokuratúru a dnes sú v štádiu vyšetrovania, je začatých niekoľko trestných konaní. Detailné informácie zo spisov samozrejme prezrádzať nemôžem, pretože vyšetrovanie prebieha. Ale viem, že niekoľko ľudí už na výsluchu bolo a niekoľko ľudí sa už ku konkrétnym veciam vyjadruje, odpovedá polícii na otázky, ktoré vyplynuli jednak zo správy NKÚ, ale aj hĺbkového auditu, ktorý som na ministerstve obrany urobil, keď som tam prišiel.

Správa NKÚ vyčíta bývalému vedeniu rezortu viacero nedostatkov a pochybení. Pán Naď sa samozrejme bráni, veci bagatelizuje a tvrdí, že všetko prebehlo v poriadku, na všetko boli vypracované analýzy. Našli ste na ministerstve nejaké?

Ukázalo sa tam viacero pochybení a pán Naď neuveriteľne zahmlieva. Vo svojich verejných vyjadreniach ohľadom toho, čo sa dialo počas jeho ministrovania na obrane častokrát aj klame. Zoberme si napríklad nejakú „odbornú analýzu“ k tomu, či môžeme kľúčové systémy našej protivzdušnej obrany odovzdať Ukrajine alebo nie. Najprv tvrdil, že žiadna neexistuje, lebo nie je potrebná. Potom vravel, že existuje, ale neukáže ju. Potom už boli vraj analýzy tri a na konci ich bolo dokonca až päť.

Samozrejme, dal som si tú prácu, aby som tieto jeho vyjadrenia potvrdil a začal som pátrať. Ale na ministerstve obrany som žiadnu analýzu nenašiel. Našiel som iba niečo, čo bývalý minister Naď ukazoval aj na tlačovej konferencii, nazývam to pamflet, zdrap papiera. Nebolo to ani len odborné stanovisko, ale skôr niečo také, že sa vy, ako minister, riaditeľa nejakej sekcie spýtate – myslíš si, že by som takú a takú vec mohol spraviť a ak áno, napíšeš mi, prečo to môžem spraviť?

Takže takto to bolo na dvoch stranách napísané, niečo v zmysle – myslím si, že sa to dá spraviť a tri bodky… Ale takýto pamflet nespĺňa náležitosti, ktoré má mať odborná analýza. Odbornú analýzu vypracovali napríklad ústavní právnici na Univerzite Komenského a mala 25 strán, bola odborne podkutá, doplnená precedensmi, citáciami zo zákonov, Ústavy, atď. A z nej jednoznačne vyplývalo, že Vláda SR nemala právo darovať naše kľúčové systémy protivzdušnej obrany a vojenskej techniky Ukrajine.

Takisto to bolo nemorálne, pretože my sme za tie systémy nemali žiadnu náhradu. Pán Naď ich v rokoch 2022 – 2023 daroval Ukrajine, ale nič namiesto nich nezabezpečil. Neskôr si dal cez Európsky mierový nástroj časť nákladov preplatiť, ale aj z toho vyvstáva ďalšia otázka. Na systém protivzdušnej obrany S – 300 si bývalé vedenie ministerstva obrany uplatnilo 63 miliónov eur a úlohou ministra obrany bolo a je na základe Ústavy chrániť občanov, našu zvrchovanosť a územnú celistvosť. A ja pokladám morálnu otázku – ak mám systém protivzdušnej obrany, ktorý dokáže zasahovať objekty ako lietadlá, rakety alebo čokoľvek a vymením ho za 60 miliónov eur, za ktoré ale žiaden iný, podobný systém nekúpim, čo bude chrániť našich občanov? Podobné systémy stoja 200, 250 miliónov a viac…

A toto nie je jedinú zlyhanie, sú tu aj stíhačky MIG – 29, ktoré sme darovali úplne všetky. Tie lietadlá boli zaradené do jednotného systému ochrany NATO. Prešli modernizáciou, mali zabudovanú západnú avioniku. Boli pripravené a schopné robiť tzv. air policing, teda chrániť náš vzdušný priestor. Rovnako tak boli odovzdané ďalšie zbraňové systémy, BVPčka, munícia, zbrane, atď…

Čiže v roku 2020 sme mali systémy protivzdušnej obrany a v roku 2023 sme ich už nemali a nemali sme ani žiadnu podpísanú zmluvu, ktorá by zabezpečovala, že nejaké iné systémy k nám namiesto nich prídu.

Ukrajine sme darovali vojenskú techniku za približne 690 miliónov a EÚ nám preplatila nejakých 82 miliónov, aj keď pán Naď samozrejme uvádza iné čísla a spomína aj rôzne zľavy na ďalšie nákupy. Koľko nám teda z Únie vyplatili?

Čo sa týka ministerstva obrany, tak to bola rovná nula, pretože tie peniaze nejdú k nám. Končia v inej kapitole štátneho rozpočtu a odtiaľ sú následne prerozdeľované. Takže čo sa týka posilnenia našej obrany alebo nákupu ďalšieho vojenského materiálu a prostriedkov, je to rovná nula, to musím povedať na rovinu. A reči o tom, že môžeme mať zľavy na rôzne iné produkty na západných trhoch takisto nie sú pravda.

Môžeme sa baviť aj o tom, že k nám z Nemecka prišiel systém objektovej protivzdušnej obrany Mantis. Na rozdiel od S – 300 ale slúži napríklad len na ochranu letiska alebo nejakého vojenského objektu. Slovenskej verejnosti musím pripomenúť to, čo pán Naď hovoril, že náš systém protivzdušnej ochrany S – 300 bol nepoužiteľný, pretože bol aj tak zaparkovaný v garáži. Tipnite si, kde je systém Mantis? Je zaparkovaný v tej istej garáži. Funguje to totiž tak, že keď máte krízovú situáciu a viete, že sa niečo bude diať, ten systém zoberiete a nasadíte tam, kde je treba. Tak isto to fungovalo pri S – 300.

Je tu ešte jedna zaujímavá vec, o ktorej by občania mali vedieť. Ide o spôsob, akým sa vojenská technika za bývalej vlády na Ukrajinu odovzdávala. Heger s Naďom tvrdili, že tá technika sa odovzdala v 13 – tich balíkoch pomoci na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Keď sa na to pozriete bližšie tak zistíte, že klamú a bola to len obyčajná bilaterálna zmluva. Medzinárodná zmluva, ktorá by pred našimi zákonmi mala prednosť, by totiž musela byť odsúhlasená NR SR a musela by byť zverejnená v Zbierke zákonov. A o tom, že budeme Ukrajine dávať naše zbraňové systémy sa v NR SR nehlasovalo, rozhodla o tom vláda a neexistuje nič, čo by v tejto súvislosti bolo zverejnené v Zbierke zákonov.

Bývalá vládna garnitúra darovala Ukrajine nielen samotnú vojenskú techniku, ktorá chránila naše územie. Spolu s ňou odišli aj diely, ktoré neboli našim majetkom a vláda tak porušila viaceré zmluvy. Ruská strana napriek tomu reagovala pomerne mierne a poslala na Slovensko postupne tri listy, ktorá ale naša strana úplne a vedome ignorovala. O čo nás Rusi žiadali a čo slovenská vláda absolútne nebrala na vedomie?

Ministerstvo obrany pod bývalým vedením uzatvorilo zmluvu na nákup obrnených pásových bojových vozidiel za 1,6 miliardy. Zaujímavé je, že išlo iba o prototyp a reálne teda tento typ vozidla ešte neexistoval. Ešte zaujímavejšie je zistenie, že čím dlhšie bude dodávateľ s dodávkou vozidiel meškať, tým viac mu Slovensko nakoniec zaplatí. Naozaj bola naša bývalá vládna garnitúra schopná uzatvoriť takúto zmluvu?

Ak je vymenovanie, či nevymenovanie sudcu do istej európskej súdnej štruktúry dôležitým rozhodnutím zahraničnej politiky o ktorom vláda bez dôvery parlamentu nemôže rozhodovať, je možné, aby darovanie vojenskej techniky za stovky miliónov, navyše do aktívneho vojenského konfliktu dôležitým rozhodnutím zahraničnej politiky nebolo?

Ako dlho bude trvať, kým bude územie Slovenska opäť chránené vlastnými protivzdušnými systémami, koľko nás to bude stáť a majú už naše nové F – 16 povolenie lietať a aktívne chrániť naše nebo?

Dozviete sa vo video rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva obrany SR, Mgr. Igorom Melicherom.