Veselý pre HS porozprával o nebezpečenstve, ktoré predstavuje DSA: Tieto formulácie EK oprávňujú digitálnym platformám prikázať zásah cenzúry

Ako sme si pri Európskej komisii už zvykli, do legislatívy dala aj niekoľko bodov, ktoré vzbudzujú veľké obavy, napríklad čo sa slobody slova a cenzúry na internete týka.

Na Slovensku sme DSA – pomerne v tichosti a bez záujmu médií – prijali ešte vlani. U susedov v Česku sa s tým až tak neponáhľali, ale DSA tam chce aktuálna vláda prijať ešte do parlamentných volieb, ktoré majú byť na jeseň tohto roka.

V čom vidí najväčšie problémy a nebezpečenstvá DSA riaditeľ Spoločnosti na ochranu slobody prejavu? O cenzúre a vypínaní webov, správaní sa českých politikov, mimovládkach, Zuckerbergovi aj Vanceovi a o mnohých iných témach sme sa rozprávali s pánom Vlastimilom Veselým.

DSA – Digital Services Act – Akt o digitálnych službách už na Slovensku schválený máme, ale v Česku ste sa s tým až tak neponáhľali. Práve v týchto dňoch je to u vás na pretrase a Spoločnosť pre ochranu slobody prejavu má voči nemu pomerne veľké výhrady. Skúste zhrnúť, čo to DSA vlastne je a čo vám na ňom prekáža.

Samotný názov naznačuje, že v DSA sa zaoberá mnohými digitálnymi službami a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to veľmi prínosný a nevinný legislatívny akt. Ale presnejšie povedané je to nariadenie a to znamená, že členské štáty EÚ sú povinné implementovať ho do svojej legislatívy.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Vo svojej prvotnej podobe bol Európskym parlamentom schválený už v auguste 2023, ale v plnej verzií prešiel vo februári 2024. Následne začala plynút lehota na to, aby ho členské štáty EÚ implementovali do svojich národných legislatív a zriadili inštitút takzvaného Národného digitálneho koordinátora, ktorý by mal v konkrétnom štáte dohliadať na plnenie povinností, ktoré z DSA vyplývajú a takisto aby certifikoval tzv. dôveryhodných oznamovateľov a aj arbitrov pre riešenie prípadných súdnych sporov.

Ako som už povedal, na prvý pohľad sa DSA javí ako prínosná legislatívna úprava, ktorá má zjednocovať a harmonizovať trh v EÚ, takisto brániť kybernetickým zločinom a podvodom v e-commerce službách. To asi každému znie dobre a nikto by s tým nemal problém. Lenže DSA má naozaj zásadné dopady na slobodu prejavu občanov v členských štátoch EÚ a to všetko pod zámienkou boja proti dezinformáciám.

Európska komisia na základe DSA môže nútiť platformy ako Facebook, YouTube, X (bývalý Twitter) a podobne, pod hrozbou veľmi prísnych sankcií, ktoré môžu byť až vo výške 6 percent z celosvetového obratu, aby zo svojich stránok sťahovali rôzny obsah a blokovali niektorých používateľov. Príkladom je sieť X. Odkedy sa Elon Musk rozhodol, že na jeho sieti sa obsah nebude nijako filtrovať napríklad podľa politických názorov a podobne, neustále sa mu vyhrážajú. Robil to bývalý eurokomisár Breton, ale týka sa to aj súčasnej Európskej komisie.

Ako ste povedali, predkladatelia tejto legislatívy operovali naozaj vznešenými myšlienkami, ako sú zabezpečenie bezpečnejšieho a transparentnejšieho on-line prostredia, zlepšenie postavenia spotrebiteľov, boj proti nezákonnému obsahu a podobne, teda všetko samé pozitíva. Ktoré konkrétne formulácie ale napríklad vy považujete za problematické a mohli by oklieštiť slobodu prejavu?

V prvom rade treba povedať, že členské štáty EÚ sa prijatím DSA vzdali práva regulovať spomínané platformy na národnej úrovni, o tom sa málo hovorí. Takže keby chcelo Slovensko v nejakej legislatíve definovať svoje vlastné nástroje na reguláciu týchto veľkých technologických gigantov a k niečomu ich donútiť, prijatím DSA sa toho vlastne vzdalo v prospech Európskej komisie.

EK samozrejme rada používa pekné slovíčka, napríklad že DSA sa má vzťahovať na nelegálny obsah. Opäť, proti tomuto asi nikto protestovať nebude, ale práve tu sú skryté rozličné právne pasce. Čo je ilegálny obsah napríklad na Slovensku? Má sa to vysvetľovať podľa slovenských zákonov alebo sa to európske právo bude posudzovať podľa zákonov iných členských krajín Únie, ktoré mjú takúto legislatívu prísnejšiu, ako napríklad Írsko alebo Nemecko? Tam tie zákony môžu byť úplne iné a teraz je tu otázka, či sa má rozhodovanie riadiť tou prísnejšou legislatívou alebo sa bude rozhodovať na základe zákonov zo štátu, odkiaľ pochádza ten konkrétny, dotknutý užívateľ sociálnej siete? To nie je úplne jasne stanovené a ani právnici nemajú jasno v tom, ako by to malo v podobných prípadoch prebiehať, pretože tie formulácie sú veľmi nejasné.

Ale to úplne najpodstatnejšie sa týka sťahovania obsahu zo sociálnych sietí, jeho blokovania a zmazania. Nejde iba o rôzne ilegálne vyjadrenia, o vyhrážanie sa násilím, šírenie destkej pornografie a podpory terorizmu, čo sú jasné príklady toho, kedy so stiahnutím takéhoto obsahu nebude mať problém nikto. Môže ísť aj o obsah, ktorý nikde v Európe nelegálny nie je, ale podľa formulácií Európskej komisie je problematický alebo škodlivý.

Vo svojich formuláciách sa EK veľmi rafinovane vyhla termínom ako dezinformácia, tie v najnovšej verzii DSA už dnes nenájdete. Namiesto toho sa používajú veľmi zaujímavé súvetia, ktoré by si asi občania aj právnici mali začať osvojovať. Napríklad „systémové riziko“. To je veľmi vágny pojem a každý si pod ním môže predstaviť niečo iné. Alebo také „narušenie občianskej diskusie“. Tieto formulácie môžu Európsku komisiu oprávňovať k tomu, aby digitálnym platformám prikázala zásah cenzúry.

Matt Taibbi je jedným z troch autorov slávnych „Twitter files“, teda odhalenia cenzúry, ktorá v USA prebiehala za prezidenta Bidena. Bol to škandál, ktorý odhalil, že cenzúra prebiehala na základe objednávky americkej vlády, tajných služieb, atď. A podľa Taibbiho práve DSA prispel k tomu, čo sa stalo v Rumusku v súvislosti so zrušením prvého kola prezidentských volieb.

Takže sú tu aj takéto konzekvencie, zasahovanie do demokratických pravidiel a princípov v členských štátoch EÚ. Ak to teda mám zhrnúť, DSA predstavuje možnosť cenzurovať a mazať obsah, ktorý je síce legálny, ale podľa Európskej komisie je napríklad „systémovým rizikom“ alebo „narušením občianskej diskusie“.

Ďalšou vecou, ktorej sa veľmi obávame, je zriadenie takzvaných „dôveryhodných oznamovateľov“. U nás, v Česku, bol za Národného digitálneho koordinátora stanovený Český telekomunikačný úrad. A keď dôjde k schváleniu českého zákona a DSA budeme musieť implementovať, tak telekomunikačný úrad bude mať za úlohu certifikovať pravdepodobne nejaké neziskovky, ktoré budú nahlasovať problematický obsah. A práve toho sa bojíme, že to budú politické neziskovky, ktoré inklinujú k progresivizmu a všetko to bude len o ich názore. Digitálne platformy na ich podnety budú musieť prioritne reagovať a budú mať povinnosť dotknutý obsah buď stiahnuť alebo dať vyjadrenie, prečo stiahnutý nebol a budú to musieť odôvodniť.

Za tie formulácie, ktoré ste spomínali, sa dá skryť v podstate čokoľvek, čo aktuálnej mocenskej garnitúre nebude vyhovovať. Na Slovensku s tým máme bohaté skúsenosti, mali sme tu skupinu „odborníkov“, ktorí určovali, čo je dezinformácia, ktoré médiá sú seriózne a ktoré konšpiračné a tie boli následne vypnuté. Dejú sa také veci aj v Česku?

Samozrejme. Deje sa to v celej Európe a dialo sa to aj v USA, až kým nová Trumpova administratíva na digitálne platformy nezatlačila. Asi najznámejším príkladom je Mark Zuckerberg, ktorý nedávno otvorene priznal, že Facebook príspevky cenzuroval na základe alegoritmov, ktoré robili veľa chýb, nebolo to korektné a takisto na cenzúru využívali sieť „fact checkerov“. Tí ale neboli objektívni a riadili sa podľa svojich, často politických záujmov a posudzovanie teda bolo neodborné a zaujaté.

To všetko Zuckerberg vo svojom prejave priznal a vyhlásil, že jeho platformy od toho odstupujú a s cenzúrou končia. Ale treba povedať, že sa to týka iba USA, amerického trhu. Pretože v Európe mu vďaka DSA hrozia sankcie vo výške 6 percent z celosvetového obratu.

DSA zatiaľ do národnej legislatívy neimplementovala asi tretina členských štátov EÚ, ako napríklad Česká republika. Ale treba povedať aj to, že ak by sme DSA u nás napríklad napríklad ani neprijali, tak na území EÚ ako celku už aj tak platí. Európska komisia tie právomoci už má a sankcie môže udeľovať. U nás zatiaľ iba nemáme certifikovaných tých „dôveryhodných oznamovateľov“, ale EK tie právomoci už jednoducho má a Facebook alebo Google tým pádom vedia, že v Európe sa nemôžu správať tak slobodne, ako v USA.

DSA ostro kritizoval aj americký viceprezident J. D. Vance. Američania Európe celkovo vyčítajú, že má tendenciu utláčať demokraciu a umlčiavať názory svojich občanov.

Prejav J. D. Vancea na mníchovskej konferencii bol úplne prelomový. Treba ale priznať, že Európa iba kopírovala Spojené štáty. Politiku Obamu a Bidena, ktorá digitálne platformy tlačili k reštrikciám a k falošnému boju s dezinformáciami, keď rôzne neziskovky podľa svojho politického zafarbenia samé určovali, čo je dezinformácia a čo nie.

Teraz je teda na ťahu Európska komisia a ak – podľa môjho názoru – nebude minimálne revidovať DSA, môže to skutočne viesť až k prerušeniu veľkého euroatlantického spojenectva. Prípadne – ako to vo Vanceovom prejave zaznelo – spochybnení záväzkov USA v NATO. Takže to rozhodne netreba brať na ľahkú váhu.

Zatiaľ ale Európa ide stále opačným smerom a vôbec neberie ohľad na to, aký veľký odpor DSA v Spojených štátoch vzbudzuje. Pravdepodobne budeme musieť počkať na nejaké ďalšie národné voľby v štátoch EÚ, aby sa na to následne zatlačilo v Európskej rade, odtiaľ by mal prísť ten hlavný tlak na zmeny.

A nehovorím len o DSA. Existujú aj viaceré iné návrhy na cenzúru, dalo by sa rozprávať aj o European Media Freedom Act. Takisto je tu snaha Európskej komisie, aby sa z „hate speech“, teda nenávistných prejavov stal naozaj závažný, medzinárodný trestný čin, na úrovni pašovania zbraní, drog alebo obchodu s bielym mäsom.

Šialených návrhov legislatívy zo strany Európskej komisie je teda neúrekom. A to nielen v oblasti cenzúry, ale aj migrácie, Green Dealu a mnohých iných. Jediná cesta k náprave je tlak z Európskej rady, v ktorej bude – dúfajme – stále viac zástupcov národných vlád, ktoré budú brániť suverenitu členských štátov EÚ a nenechajú si vnucovať nariadenia obmedzujúce občianske slobody a sú škodlivé aj pre prosperitu, či bezpečnosť Európy.

Nakoľko dôveryhodný je každoročne uverejňovaný rebríček o slobode slova v štátoch celej planéty, ktorý zostavujú Reportéri bez hraníc?

Prečo sa Mark Zuckerberg správa v duchu hesla – odkiaľ vietor, tam plášť?

Majú aj v Česku politikov, ktorí bez problémov urážajú vlastných občanov za iný názor, než aký má aktuálna česká vláda a „odborníci z mimovládok“?

Majú za riekou Moravou tiež skúsenosť s vypínaním webov?

Prijímajú sa aj v ČR narýchlo zákony, s ktorými veľká časť obyvateľov nesúhlasí bez toho, aby o nich prebehla riadna diskusia?

Dozviete sa vo videorozhovore s riaditeľom Spoločnosti pre ochranu slobody prejavu Vlastimilom Veselým.