Ako sa mu podarilo dostať na palubu a z akého titulu vlastne do Ruska išiel? Ako prebiehala vojenská prehliadka, ktorej sa zúčastnil ako jediný Slovák? Aké boli bezpečnostné opatrenia a ako bežní Rusi vnímajú Slovensko a Slovákov? Ako sa pozerá na zákaz preletu ponad územie viacerých štátov, ktoré tak chceli cestu našej delegácie zmariť?

Je známe, že do Moskvy chcelo ísť na oslavy výročia víťazstva nad fašizmom viacero koaličných politikov. Ako sa to podarilo vám?

Do Moskvy som išiel na základe individuálneho pozvania Ruskej federácie. Pozvali ma na Ruské veľvyslanectvo (v Bratislave, pozn. redakcie) a tam mi to bolo oznámené.

Bol som rád, pretože som mal dôvod tam ísť, keďže som potomkom protifašistických bojovníkov, môjho otca a mojich strýkov. V Moskve som na prehliadkach nebol po prvýkrát, bol som na nich už aj v minulosti. Vravíte, že množstvo politikov tam ísť chcelo. Pre mňa to bola povinnosť.

Viac vo video rozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Od pána premiéra som dostal správu, že môžem spolu s ním letieť vládnym špeciálom. Potešil som sa a keď prišiel čas, dostavil som sa na letisko. Potom sme čakali, lebo bol problém s preletom cez Pobaltské štáty, ale všetko sa vyriešilo. Leteli sme veľmi dlho, pretože sme museli mnohé krajiny obchádzať. Napokon sme pristáli v Moskve, pán premiér, pán Blaha a aj ďalší mali svoj program, ja zas svoj. Rozlúčili sme sa a odvtedy som sa s nimi nestretol.

Vieme, že let sprevádzali komplikácie. Pobaltské štáty a nakoniec aj Poľsko nášmu vládnemu špeciálu zakázali prelet nad svojim územím, čo naozaj nie je bežná záležitosť a pôvodne zhruba 2-hodinový let trval okolo 6 hodín.

No, leteli sme dlho… Poviem to jednoducho. Víťazmi Druhej svetovej vojny boli USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz, to je fakt. Všetky tie víťazné mocnosti oslavujú svoj deň víťazstva a nechápem, prečo by jeden z víťazov – ktorý dokonca niesol v tej vojne najväčšiu ťarchu – ten svoj deň víťazstva osláviť nemal.

A nechápem, prečo by mali krajiny EÚ zablokovať inú krajinu EÚ, aby na takéto oslavy vycestovala. Myslím, že niečo také sa nedá zdvôvodniť žiadnym spôsobom. Tieto krajiny využívajú rusofóbiu, je to akt pomsty, ktorý je ale nezmyselný.

Premiérova cesta bola kritizovaná nielen zo strany našej opozície, ale aj niektorých koaličných partnerov. A kritika sa samozrejme ozvala aj Bruselu. Pani Kallasová nášmu predsedovi vlády posielala rôzne odkazy. Je to podľa vás z jej pozície na mieste?

Musíme sa rozhodnúť, aké postavenie majú mať jednotlivé štáty v zmysle európskych zmlúv. Pani Kallasová reprezentuje diplomaciu EÚ. Ale my máme tiež svoju vlastnú diplomaciu, takisto máme ministra zahraničných vecí. Máme aj svojho predsedu vlády, svojich ministrov. A ak máme dospieť k názoru, že členský štát EÚ – a je jedno, či to bude Slovensko alebo niekto iný – bude absolútne rešpektovať diplomaciu Európskej únie, tak môžeme ten členský štát úplne zrušiť. Na čo nám v takom prípade je minister obrany, minister zahraničných veci, premiér? To môžeme rovno ustanoviť akéhosi guvernéra a byť súčasťou federácie. Taký je môj názor a za ním si stojím.

Nebyť Churchilla a Trumana, nebola by železná opona. A nebyť Gorbačova, nebola by železná opona padla. Rusi chceli žiť v zjednotenej Európe, od Uralu po La Manche, od Baltu po Stredozemné more. Začalo sa to pekne rozvíjať. Ale zrazu potomkom tých trumanovcov napadlo že nie, takto nie, budeme stavať vojská. A tak vznikol aj ten konflikt, ktorý tu teraz máme.

Nie som proruský, ani protiukrajinský, konštatujem to ako fakt. A progresívci, či iní ľudia, ktorí moju návštevu v Rusku kritizujú… Vravia, že oni sú progresívni, ale pritom patria do minulého storočia. Tam patrí stavanie železnej opony. Sú to spiatočníci, ktorí chcú pre naše deti pripraviť rozdelenú Európu so železnou oponou. To tu už bolo. Kam to spejeme? Musíme sa všetci spojiť a povedať tomu – dosť.

Máte informácie o tom, prečo premiér Fico nebol na vojenskej prehliadke?

Neviem. A nie som kompetentný a ani oprávnený to riešiť, nebol som súčasťou jeho sprievodu. Pána premiéra považujem za dosť rozumného politika a asi vie, prečo sa tak rozhodol.

Okrem kladenia vencov sa náš premiér stretol s viacerými významnými politikmi. Čínsky aj brazílsky prezident, prezident Putin a iní. Viete viac o tom, akým témam sa venovali?

Myslím si, že išlo o obchodné záležitosti. V špeciále, ktorým sme leteli, boli aj významní ľudia z oblasti jadrovej energetiky, takisto ekonómovia. Nepýtal som sa ich na to – je to teda len moja domnienka – ale pravdepodobne išlo o obchodné rokovania.

Napokon, jadrová energia je naša priorita, pretože lacná energia je v súčasnej dobe existenčným základom štátu. Pokiaľ máte lacné energie, máte lacné všetko

V Moskve ste strávili niekoľko dní, isto ste sa s mnohými ľuďmi rozprávali. Ako Rusi Slovákov a Slovensko vnímajú?

Oni o nás veľmi veľa vedia. Nepletú si nás napríklad so Slovinskom a majú k nám pozitívny vzťah. Veľmi na nich zapôsobilo aj to, že si viac, ako v iných krajinách, uctievane pamiatku ich padlých vojakov, ktorí nás oslobodili. Že u nás máme pamätníky a staráme sa o nich. Pre nich je to srdcová záležitosť.

Vy ste boli ako jedný Slovák prítomný aj na vojenskej prehliadke na Červenom námestí. Ako dlho to celé trvalo a aké boli bezpečnostné opatrenia?

Samotná prehliadka asi necelú hodinu. Prdtým boli nejaké prejavy, takže spolu to mohli byť nejaké dve hodiny.

Bezpečnostné opatrenia boli prísne, ako vždy. Mal som oficiálnu pozvánku priamo z Kremľa, so špeciálnym kódom, bez nej sa tam nikto nemohol dostať. No aj napriek tomu som absolvoval ešte asi 4 kontroly. Všetko ale prebiehalo rýchlo a maximálne slušne, vojaci a policajti k tomu pristupovali veľmi profesionálne.

S takou obrovskou akciou určite v Moskve súviseli mnohé, aj dopravné obmedzenia, museli tam byť šialené zápchy. Ako to vnímali Moskovčania?

Áno, v čase prehliadky zápchy boli, najmä v okolí Červeného námestia. Okrem metra nefungovala žiadna iná verejná doprava, v okolí námestia nefungovali mobily. Tie bezpečnostné opatrenia podľa mňa boli potrebné, pre každý prípad… Na druhý deň sa už ale všetko začalo uvoľňovať. Moskovčania to chápali, sú veľkí vlastenci.

Rusi všeobecne milujú svoju zem a je pre nich neprijateľné, aby ich niekto ohrozoval alebo im niečo diktoval. A myslím si, že západné krajiny toto nedokážu pochopiť.

Opozícia tvrdí, že premiérova cesta do Moskvy nás veľmi poškodí. Ako to vidíte vy? Čo tá cesta môže podľa vás Slovensku priniesť?

Podľa mňa sa v tejto súvislosti môžeme baviť o pozitívach, ktoré sa prejavia v budúcnosti. Premiér rokoval aj s čínskym prezidentom a asi sa nebavili o tom, či sú krajšie Slovenky alebo Číňanky, išlo najmä o ekonomiku. A prínos pre ekonomiku Slovenska bude aj prínosom pre ekonomiku EÚ. Nerozumiem teda, prečo sú európski partneri tak rozčúlení. Únia by sa mala čo najskôr spamätať a naučiť sa rešpektovať jeden druhého.

Rusko býva z úst niektorých európskych politikov často zosmiešňované a očierňované, ako zaostalá krajina na pokraji kolapsu. Aká je realita?

Ako a prečo niektorí ľudia prekrúcajú históriu aj v prípade oslobodenia veľkej časti Európy Červenou armádou?

Prečo bolo ťažké súdiť exprezidenta Kisku a čo si poslanec NR SR, JUDr. Miroslav Radačovský myslí o pláne ministra Tarabu na výstavbu vodných prečerpávacích elektrární a aký má názor na aktuálnu slovenskú politickú opozíciu?

Dozviete sa vo videorozhovore.