To podstatné z dnešných rokovaní v Istanbule

Zelenského zúfalá anabáza

Vladimír Zelenskyj odletel vo štvrtok popoludní do Turecka, ale do Ankary. Tam tri hodiny hovoril s prezidentom Recepom Erdoganom a nebolo jasné, či jeho vyslanci potom odletia do Istanbulu. Neskôr sa to potvrdilo, ale vznikla nová otázka: budú Ukrajina a Rusko rokovať vo štvrtok večer alebo v piatok? Následne sa Zelenský arogantne vyjadril o zložení ruskej delegácie ako o divadelnej kulise. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová za toto vyjadrenie označila Zelenského za klauna a lúzra.

Dnes 16. mája sa ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, šéf Zelenského úradu Andrij Jermak a minister zahraničných vecí Andrij Sibiga stretli s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a Trumpovým osobitným vyslancom Keithom Kelloggom v snahe zaistiť si podporu USA.

Déjà vu len horšie pre Ukrajinu

Zástupcovia Moskvy a Kyjeva sa stretli na rovnakom mieste, kde sa stretli v marci 2022 – v paláci Dolmabahce, ktorý bol dva dni obklopený novinármi z celého sveta. Aktualizované zloženie ruskej skupiny viedol poradca prezidenta Vladimir Medinskij – rovnako ako v roku 2022.  Ruská oficiálna delegácia bola schválená prezidentským dekrétom a má všetky potrebné kompetencie a právomoci na vedenie rokovaní. „Úlohou priamych rokovaní s ukrajinskou stranou je dosiahnuť nastolenie dlhodobého mieru odstránením základných príčin konfliktu,“ povedal Medinskij14. mája v Istanbule.

Kremeľ považuje súčasný formát za obnovenie rokovaní z marca 2022, ale upravený pre zmenenú situáciu.  „S prihliadnutím na túto skutočnosť, samozrejme. S prihliadnutím na reálnu situáciu,“ vysvetlil 14. mája novinárom asistent ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Zloženie delegácií

Bol s ním opäť námestník ministra obrany generálplukovník Alexander Fomin. Po prvý raz sa medzi istanbulskými vyjednávačmi objavili aj admirál Igor Kosťukov, šéf Hlavného riaditeľstva generálneho štábu, a námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin. Za oficiálnych expertov boli vymenovaní prvý zástupca náčelníka informačného oddelenia Generálneho riaditeľstva generálneho štábu, hrdina Ruska Alexander Zorin, zástupkyňa náčelníka prezidentského riaditeľstva Elena Podobreevská, riaditeľ druhého odboru krajín SNŠ ministerstva zahraničných vecí Alexej Poliščuk a zástupca náčelníka odboru medzinárodnej vojenskej spolupráce ministerstva obrany Viktor Ševcov.    Námestník ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko a predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Leonid Sluckij, ktorí sa zúčastnili na rozhovoroch pred tromi rokmi, v delegácii neboli.

Ukrajinskú skupinu viedol Rustem Umerov, účastník rokovaní v roku 2022. Sprevádzali ho prvý námestník ministra zahraničných vecí Serhij Kislica, zástupca predsedu Bezpečnostnej služby Ukrajiny Oleksandr Poklad, zástupca šéfa Služby zahraničnej rozviedky Oleh Lugovskij, zástupca náčelníka generálneho štábu OSU Oleksij Ševčenko a zástupca náčelníka rozviedky GUR Vadym Skibitskij. Zelenského úrad zastupoval Oleksandr Bevz.

Formát rokovaní

Západné médiá napísali, že Kyjev trval na prítomnosti Američanov. Moskva to však odmietla, jej predstavitelia chceli komunikovať tvárou v tvár, a to aj bez zástupcov Turecka. Minister zahraničných vecí Hakan Fidan však zostal. Rokovania sa začali o 13:39 a trvali takmer dve hodiny. Keď delegácie opustili miestnosť, nebolo jasné, či sa dialóg skončil, alebo sa bude konať ďalšie kolo.   Súdiac podľa prejavu Medinského toto stretnutie nebude posledné. „Celkovo sme s výsledkom spokojní a sme pripravení pokračovať v kontakte,“ povedal.

Na čom sa dohodli

Strany sa dohodli na výmene väzňov 1 000 za 1 000. Ide o najväčšiu výmenu za posledné tri roky, predtým bola maximálna výmena 19. apríla 2025: po 246.  „Dohodli sme sa, že každá strana predloží svoju víziu možného budúceho prímeria. Podrobne ju spresní,“ povedal Medinskij. O tejto téme sa v médiách najviac diskutovalo ešte pred stretnutím. Kyjev dokonca vyhlásil, že nechce počuť o ničom inom ako o 30-dňovom prímerí.

Otvorené otázky

Vladimir Medinskij uviedol, že Kyjev požiadal o stretnutie hláv štátov a Rusko to vzalo na vedomie.

Denník Svobodnaja pressa uvádza, že podľa nepotvrdených správ ruská strana požadovala stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl zo štyroch nových regiónov a v reakcii na odmietnutie oznámila, že nabudúce bude hovoriť o piatich regiónoch.

Moskva dôsledne vysvetľovala, že Rusko nie je proti prímeriu, ale, ako sa vyjadril Vladimír Putin, „existujú nuansy“. Predovšetkým nie je jasné, kto a ako bude kontrolovať dodržiavanie režimu prímeria. Okrem toho má Kremeľ pochybnosti o kontrolovateľnosti ukrajinskej armády, ktorá, ako ukázali skúsenosti z vojny v Donbase od roku 2014, často ignorovala rozkazy svojho hlavného veliteľa.

Aká bola Istanbulská dohoda 2022?

Vlani v lete denník The New York Times (NYT) zverejnil návrh istanbulskej dohody medzi Moskvou a Kyjevom z 15. apríla 2022, ktorá však nikdy nebola podpísaná, len parafovaná. Ukrajina sa v nej zaviazala zachovať si štatút neutrálneho štátu, nevstupovať do vojenských aliancií a nerozmiestňovať na svojom území cudzie vojenské základne a kontingenty.

Dohoda obsahovala záruky, že ruský jazyk bude uznaný ako úradný jazyk a bude fungovať „na rovnakej úrovni ako ukrajinský štátny jazyk“. Kyjevská delegácia však odmietla diskutovať o tomto bode, ako aj o klauzule zakazujúcej propagáciu fašizmu a nacizmu. Od Ukrajiny sa očakávalo, že do 30 dní od podpísania dohody zruší všetky zákony o nacizme.    Putin zo svojej strany zdôraznil, že dohoda bola s Kyjevom dohodnutá vo všeobecnosti.

„Výňatok z tohto dokumentu parafoval vedúci rokovacej skupiny na ukrajinskej strane. Parafovali ho, podpísali, čo znamená, že všetko bolo uspokojivé,“uviedol Putin. Proces sa však nepodarilo ukončiť v roku 2022. Podľa Arachamija všetko pokazil vtedajší britský premiér Boris Johnson, ktorý sľúbil Kyjevu 120 obrnených vozidiel a protilietadlových systémov, ako aj úverové záruky za pol miliardy dolárov v prípade odmietnutia mieru. Potvrdil to aj bývalý izraelský premiér. „Keď sme sa vrátili z Istanbulu, Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič. A ‘poďme jednoducho do vojny’,“uviedol  Arachamija.

Budú európske elity pokračovať v podpore proxy vojny?

Aj tentoraz chcú Briti zohrať svoju úlohu. Podľa denníka The Guardian bol poradca britského premiéra Jonathan Powell vymenovaný za konzultanta ukrajinskej strany. A po stretnutí delegácií vyšlo najavo, že Zelenskyj volal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Spolu s nimi boli na linke francúzsky líder Emmanuel Macron, predseda vlády Spojeného kráľovstva Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk.  Líder USA nevylúčil, že bude rokovať aj s Putinom. Ruská a ukrajinská delegácia zatiaľ zostávajú v Istanbule.

Vyhlásenia delegácií

Vedúci ukrajinskej delegácie, Rustem Umerov a ruský predstaviteľ Vladimir Medinskij, poskytli novinárom na krátkom brífingu prvé stručné komentáre o priebehu rokovaní. Ukrajinský minister uviedol, že strany počas rokovaní prerokovali „všetky podmienky prímeria“. A dodal, že čoskoro oznámi program ďalšieho kola rokovaní. „Potenciálne pripravujeme stretnutie na úrovni lídrov krajín,“ povedal Umerov. Uviedol tiež, že bola dosiahnutá dohoda o výmene väzňov podľa vzorca 1 000 na 1 000. Pôjde o najväčšiu výmenu od začiatku vojny, uviedol ukrajinský denník Strana.ua.

Inými slovami, Umerovove komentáre sú zatiaľ ďaleko od ostro negatívnych únikov informácií o priebehu rokovaní, ktoré sa objavili v západných (najmä britských) a ukrajinských médiách. Celkovo tieto komentáre poukazujú skôr na konštruktívny priebeh rokovaní a ich pokračovanie – súdiac podľa slov o ďalšom kole. Vedúci ruskej delegácie Medinskij zasa uviedol, že jeho strana je „spokojná s výsledkom“ rokovaní s Ukrajinou. Dodal, že Ruská federácia je „pripravená pokračovať v kontaktoch“. Potvrdil tiež, že Ukrajina a Rusko v najbližších dňoch uskutočnia rozsiahlu výmenu zajatcov. Rusko podľa neho vzalo na vedomie žiadosť Ukrajiny o stretnutie Vladimira Putina a Vladimíra Zelenského.

Prečítajte si tiež:

• Čo znamenajú prvé vyhlásenia Umerova a Medinského o rokovaniach?
• Vyjadrenia európskych lídrov k rokovaniam v Istanbule