„Federálny parlament práve otočil list po dvoch desaťročiach blokád a váhania, aby otvoril cestu realistickému a odolnému energetickému modelu,“ vyhlásil minister energetiky Mathieu Bihet. Parlament tak zrušil zákon z roku 2003, ktorý stanovoval harmonogram odstavenia jadrových reaktorov do konca roka 2025 a zakazoval budovanie nových kapacít.

Termín bol už v roku 2022 posunutý o desať rokov po tom, čo ruská invázia na Ukrajinu spôsobila energetickú krízu a prudký rast cien plynu. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) je globálny záujem o jadrovú energetiku najvyšší od ropných kríz v 70. rokoch.

Holandsko a Švédsko tiež plánujú výstavbu nových jadrových elektrární. A tento rok otvorila dvere k návratu k atómovej energii aj talianska vláda, udialo sa tak 25 rokov po odstavení posledných reaktorov. „Nejde len o energetickú reformu, je to rozhodujúci krok pre ekonomickú, environmentálnu a strategickú budúcnosť našej krajiny,“ zdôraznil Bihet.

Nová koaličná vláda, ktorá vznikla po siedmich mesiacoch náročných rokovaní a nastúpila vo februári, posunula Belgicko politicky doprava. Obrat v jadrovej politike bol súčasťou koaličnej dohody.

Belgicko má v súčasnosti dve jadrové elektrárne, ktoré prevádzkuje francúzska spoločnosť Engie, každá s dvoma aktívnymi reaktormi. Jadrová energia tvorí 40 percent celkovej výroby elektriny v krajine, nasleduje plyn s 21 percentami a vietor s 19 percentami. Bihet pre rozhlas Bel RTL uviedol, že vláda chce „zvýšiť podiel jadrovej energie“, no musí rokovať s Engie o ich ďalších zámeroch. Engie potvrdila, že pracuje na predĺžení životnosti dvoch reaktorov, no jadrová energia už „nie je súčasťou“ jej stratégie v Belgicku.