Dnes (15.5.2025) je to presne rok odvtedy, ako nenávisť opozície, politických mimovládok a „nezávislých“ médií, bičovaná po demokratických slobodných voľbách v permanentnej revolúcii na námestiach voči dnešnej vládnej koalícii vyústila do 4 nábojov v tele premiéra Slovenskej republiky.

Aktivity k zmiereniu spoločnosti vyzneli do prázdna. Nenávisť voči súčasnej vládnej koalícii zapĺňa stránky „nezávislých“ médií stále intenzívnejšie.

Kampaň „Rešpektujem iný názor“ spustil Úrad vlády Slovenskej republiky 5. júna 2024 s cieľom podporiť spoločenský zmier a kultivovať verejnú diskusiu na Slovensku. Jej hlavným posolstvom je výzva k vzájomnému rešpektu medzi občanmi, politikmi, novinármi a ďalšími verejnými osobnosťami, bez ohľadu na rozdielne názory či politické presvedčenie.

Vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra pri predstavení kampane zdôraznil, že demokracia umožňuje nesúhlas a že iný názor by nemal byť vnímaný ako chyba alebo extrém, ale ako prirodzená súčasť demokratickej diskusie. Podľa jeho slov sa spoločnosť vzdala vzájomného rešpektu a je potrebné sa zamyslieť, či sme schopní povedať: „Rešpektujem iný názor“. Viac sme o štarte kampane a jej cieľoch písali (tu).

V rámci kampane „Rešpektujem iný názor“ zorganizoval Úrad vlády SR v spolupráci so Študentskou radou stredných škôl sériu diskusií na stredných školách. Cieľom týchto podujatí bolo podporiť kultivovanú výmenu názorov a posilniť demokratické hodnoty medzi mladými ľuďmi.

Skutočne živú diskusiu a ohlas verejnosti priniesla 3. debata k téme „Spoločenský dialóg“. V diskusii, v ktorej sa stretli Jozef Banáš, Milan Kňažko, Vladimír Šnídl a Dag Daniš sa konečne stretli protichodné názory na aktuálne spoločenské témy. Diskusia bola živá a konfrontačná, no zároveň rešpektujúca. Účastníci prezentovali rôzne pohľady na spoločenské otázky a snažili sa nájsť spoločné prieniky. Podujatie navštívilo vyše 200 študentov stredných škôl. Iskrivá debata neušla pozornosti ani nášmu médiu. Viac o nej si môžete prečítať (tu).

K téme 4. diskusie „Rešpektujem iný názor pri ústavných zmenách v hodnotových otázkach“, ktorá sa uskutočnila začiatkom marca si názory na vládnou koalíciou pripravované zmeny ústavy v hodnotových otázkach vymieňali politológ Jozef Lenč, politický komentátor Jaroslav Daniška a ústavný právnik Vincent Bujňák. Záznam z diskusie si môžete pozrieť (tu).

Rešpektujem iný názor: Drulák, Duleba, a Figeľ na tému: Európska únia a geopolitické zmeny

Začiatkom mája sa uskutočnila v rámci kampane už 5. diskusia pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Pestrosť názorov sľubovala jednak téma, ktorou boli aktuálne geopolitické výzvy, ktorým čelia členské štáty EÚ, ale hlavne hostia, ktorí prijali pozvanie študentov: bývalý námestník ministra zahraničných vecí ČR a expert na zahraničné vzťahy Prof. Ing. Petr Drulák, Ph.D., politický analytik a vedúci výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA – Slovak Foreign Policy Association) Alexander Duleba a bývalý predseda KDH a historicky prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ. Diskutovanými otázkami boli aj postavenie práva veta v Európskej rade či udržanie hodnôt mieru a spolupráce medzi krajinami v Európe.

Čo Slovensku prinieslo členstvo v EÚ a čo by bolo možné vyrokovať inak? Ako EÚ zvláda svoje úlohy a krízy (grécka kríza, migrácia, vojna)? Kde sú hranice suverenity členských štátov v EÚ? Aká má byť obranná politika Európy – autonómna alebo závislá od USA/NATO? Má byť Rusko súčasťou európskej bezpečnostnej architektúry? Ako sa menila Európa a jej hodnoty za posledné dve dekády? Aj na tieto otázky hostia hľadali odpovede, prinášali rozdielne názory.

Zhodli sa v tom, že vstup do EÚ bol v danom čase pre Slovensko, či Česko logickým a správnym krokom. Nebola iná modernizačná alternatíva. Spojila ich aj skutočnosť, že Európa dnes čelí vážnym výzvam a je potrebné o jej smerovaní diskutovať otvorene. Nezhodli sa v tom, či inštitucionálne možnosti, ktoré dnes v EÚ existujú na presadzovanie národných záujmov – ichsú nastavené tak, že ich dokážu aj malé štáty ako je Slovensko či Česko efektívne využívať na presadzovanie národných záujmov. Či nie sú odkázané len odsúhlasiť všetko, na čom sa dohodne trojuholník: Nemecko, Francúzsko, Európska komisia.

Úplne rozdielnymi očami sa pozerá Drulák a Duleba na charakter EÚ dnes a v minulosti. Kým Drulák tvrdil, že sa EÚ zmenila na nástroj americkej zahraničnej politiky, ktorý destabilizuje. Duleba to odmietol, pričom poukázal na funkčnosť EÚ ako projektu mieru a integrácie.

Zatiaľ čo profesor Petr Drulák varoval pred závislosťou na Spojených štátoch a presadzoval myšlienku samostatnej európskej obrany, analytik Alexander Duleba zdôrazňoval, že Európa čelí existenčnej hrozbe, a že pasivita či neutralita nie sú riešením.

„Ide o prežitie. Väčšina európskych krajín má nejaké vnímanie svojho prežitia v súvislosti s ruskou agresiou proti Ukrajine a v súvislosti s tým, čo stvára Trump,“ upozornil Duleba. Podľa neho je potrebné, aby EÚ bola nielen hospodárskym, ale aj bezpečnostným projektom. Výslovne varoval pred tým, že ak EÚ nezvládne svoju úlohu, môže sa rozpadnúť.

Drulák naopak poukazoval na to, že obrana Európy by nemala stáť na rozhodnutiach Washingtonu, a vyzýval na budovanie vlastnej obranyschopnosti: „Záujmy USA a Európy sa nemusia vždy zhodovať. Európa musí mať schopnosť konať aj nezávisle.“ Kritizoval tiež to, že sa EÚ v konflikte s Ruskom vzdala diplomatického priestoru a prebrala logiku konfrontácie.

Zatiaľ čo Drulák varoval pred tým, že Európa sa môže stať nástrojom cudzej politiky, Duleba apeloval na aktívnu spoluprácu v rámci EÚ a NATO ako jediný spôsob, ako chrániť bezpečnosť a mier. „Európska únia sa správa ako predĺžená ruka americkej zahraničnej politiky. Nevieme presadzovať vlastné záujmy, len plníme cudzie príkazy,“ vyhlásil Drulák. Apeloval na to, aby si Európa budovala vlastné obranné kapacity a oslobodila sa spod vplyvu USA.

Medzi Drulákom a Dulebom panoval rozdiel v naliehavosti a dôvere voči Rusku ako partnerovi. Nie v tom, či vôbec má byť Rusko súčasťou budúcej bezpečnostnej architektúry Európy. Duleba sa skôr sústredil na obranu Ukrajiny ako existenčnú otázku a potrebu zachovať akcieschopnosť EÚ a NATO. O budúcom zaradení Ruska hovoril zdržanlivo, no nie vylučujúco. Drulák je presvedčený, že Rusko by v budúcnosti nemalo byť vylúčené z európskych bezpečnostných rokovaní. „Suseda si nevyberieme. Mier sa nedosiahne tým, že sa niekto vyškrtne z mapy,“ dodal.

Diskutujúci sa rozchádzali aj v pohľade na tzv. právo veta v EÚ. Drulák ho považoval za poistku proti „prehlasovaniu malých štátov“ a kritizoval snahy o jeho obmedzenie. Duleba to však videl inak – upozornil, že ak malé štáty blokujú spoločné rozhodnutia, ktoré sú pre väčšinu partnerov existenčne dôležité, stávajú sa z nich bezpečnostné riziko. „Bez spojencov je aj právo veta len krikom do prázdna,“ zdôraznil.

Ján Figeľ v diskusii vystupoval ako morálny hlas volajúci po návrate k pôvodnému étosu európskej integrácie. V praktických otázkach bezpečnosti bol bližší Drulákovi – hovoril o potrebe dialógu s Ruskom, nedôvere voči dominancii zbrojenia a potrebe európskej autonómie. Na rozdiel od Dulebu nezdôrazňoval urgentnosť spoločnej obrany či nebezpečenstvo zlyhania EÚ. Skôr vyzýval k uvedomeniu si historickej zodpovednosti Európy ako projektu mieru. Podobne ako Drulák sa staval k mieru ako aktívnemu úsiliu a nie dôsledku silovej rovnováhy. Nevolal po obranných alianciách, ale po zodpovednosti a duchovnom lídrovstve Európy.

Názorový stret medzi Petrom Drulákom a Alexandrom Dulebom odhalil dve zásadne odlišné predstavy o bezpečnosti: jeden svet stavia na diplomacii a potrebe mieru cez kompromis, druhý na aktívnej obrane hodnôt a spojeneckej akcieschopnosti. Do tejto dynamiky však vstúpil aj Ján Figeľ, ktorý zdôrazňoval morálny rozmer politiky a potrebu duchovného lídrovstva Európy – mier podľa neho nie je dôsledkom rovnováhy síl, ale výsledkom snahy a hodnotového ukotvenia.

A kde v tomto všetkom stojí Slovensko? Diskutujúci sa zhodli, že v rozhodujúcich otázkach bezpečnosti často nevyužívame priestor, ktorý ako členský štát EÚ máme – nie preto, že by sme boli bokom, ale preto, že chýba stratégia a dôveryhodné postoje. Ako poznamenal Duleba, bez budovania spojeneckých väzieb a schopnosti aktívne konať môže byť náš hlas v Bruseli čoraz slabší.

Odpoveď na túto otázku si však bude musieť dať každý občan sám – a práve v tom spočíva aj zmysel kampane „Rešpektujem iný názor“. Diskusia totiž ukázala, že rozdielne pohľady nemusia byť na škodu. Horšie je, keď sa prestaneme rozprávať úplne.