Moskva 7. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Kamran Jebreili)
Prinášame vám prejav ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a jeho odpovede na otázky médií počas spoločnej tlačovej konferencie o výsledkoch stretnutia s generálnym tajomníkom OBSE T. Gremingerom v Moskva z 3. novembra 2017
Vážené dámy a páni,
Uskutočnili sme rokovania s generálnym tajomníkom OBSE T. Gremingerom. Pricestoval do Moskvy na svoju prvú pracovnú návštevu po nástupe do funkcie v júli tohto roku. Využívam príležitosť, aby som mu ešte raz poprial veľa úspechov na tomto zodpovednom poste. Včera sa T. Greminger zúčastnil na zasadnutí Stálej rady Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti, kde sa veľmi zanietene diskutovalo. Vítame také kontakty vedenia Sekretariátu OBSE s regionálnymi organizáciami, ktoré pôsobia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje mandát OBSE.
Potvrdili sme naše zameranie na zefektívnenie OBSE, upevnenie jej úlohy v európskych a medzinárodných záležitostiach, a našli sme spoločnú reč ohľadne hodnotenia potenciálu Organizácie, ktorý je veľmi potrebný a ktorý by sme mali a musíme využiť na obnovenie dôvery v Euroatlantickom priestore, na predchádzanie vzniku nových deliacich čiar a na odstránenie starých, ako aj na prijímanie kolektívnych rozhodnutí o aktuálnych problémoch bezpečnosti a spolupráce v záujme všetkých členských štátov OBSE.
Vecne sme prediskutovali agendu Organizácie, činnosť jej inštitúcií a misií, ako aj prípravu na najbližšie zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí OBSE, ktoré sa bude konať vo Viedni v dňoch 7. – 8. decembra. Sme presvedčení, že príprava prebehne na vysokej úrovni, lebo vychádzame z toho, že pán Greminger má veľké skúsenosti, napríklad aj z koordinovania švajčiarskeho predsedníctva v OBSE v roku 2014.
Potvrdili sme záujem Ruska na tom, aby Organizácia slúžila ako fórum nielen pre štáty, ale aj pre integračné zoskupenia štátov. Normatívny rámec pre také fungovanie poskytuje Platforma kooperatívnej bezpečnosti, ktorá bola prijatá ešte v roku 1999 na samite OBSE v Istambule z iniciatívy Európskej únie. Nazdávame sa, že na základe tejto dôležitej platformy sa dá začať rozvíjať nami navrhovaná súčinnosť v rámci OBSE medzi Európskou úniou, Eurázijskou ekonomickou úniou a ďalšími integračnými zoskupeniami na území OBSE.
Pozitívne hodnotíme prínos OBSE k spoločnému úsiliu v boji proti terorizmu, nezákonnému obchodu s narkotikami, hrozbám v kybernetickom priestore. Všetky tieto témy sa teraz aktívne prediskutovávajú na úrovni expertov. Veríme, že do zasadnutia ministrov zahraničných vecí budú pripravené príslušné konkrétne návrhy. Z našej strany sme potvrdili ochotu nielen zúčastniť sa podobných diskusií, ale aj pomáhať konkrétnymi krokmi pri realizácii spoločných projektov s OBSE vrátane výcviku príslušníkov protidrogovej polície v Rusku.
V humanitárnej sfére je známe pôsobenie OBSE v mnohých smeroch a mnohých iniciatívach. Podľa nášho názoru by mala byť v ťažisku humanitárnej činnosti taká problematika, ako ochrana tradičných hodnôt, boj proti prejavom neonacizmu, antisemitizmu, kresťanofóbii a islamofóbii, ako aj proti snahám o prerábanie a falšovanie dejín, a na druhej strane všemožné podporovanie kontaktov medzi ľuďmi za účelom upevnenia humanitárnych, kultúrnych a iných stykov.
V tejto súvislosti som bol nútený vyjadriť naše sklamanie nad postojom Rakúska, ktoré je tohto roku predsedajúcou krajinou OBSE. Rakúsko odmietlo udeliť víza žurnalistom krymských masovokomunikačných prostriedkov, generálnym riaditeľom televíznej a rozhlasovej spoločnosti Krym a informačnej agentúry Kryminform, ako aj predsedovi Zväzu žurnalistov Sevastopola. Všetci títo zástupcovia médií boli v súlade s pravidlami Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva zaregistrovaní ako účastníci porady na tému Úloha slobodných médií v komplexnom prístupe k bezpečnosti. Porada sa koná v týchto dňoch, včera a dnes, vo Viedni. Napriek tomu, že boli tieto osoby zaregistrované v súlade so všetkými pravidlami OBSE, nedostali rakúske víza. Považujeme to za chybu, pretože účastníci porady boli takto zbavení možnosti získať komplexný obraz, lebo si nemohli vypočuť a sprostredkovať svetovému spoločenstvu pravdu o reálnej situácii na polostrove. Je neprijateľné, aby žurnalisti žijúci v republike Krym a v Sevastopole boli diskriminovaní a v podstate kolektívne trestaní za svoje rozhodnutie, ktoré uvedomelo urobili v roku 2014. Včera sme predvolali na Ministerstvo zahraničných vecí rakúskeho chargé d’affaires a vyjadrili sme mu náš protest. Dúfame, že všetky krajiny, ktoré budú usporadúvať nejaké podujatia OBSE, sa v budúcnosti vyvarujú podobných krokov.
Okrem toho sme s pánom Gremingerom prediskutovali otázky týkajúce sa účasti OBSE v urovnávaní rôznych konfliktov. Predovšetkým samozrejme ide o Ukrajinu a pôsobenie Špeciálnej monitorovacej misie OBSE. Podporujeme M. Sajdika, osobitného predstaviteľa súčasného predsedu OBSE, ktorý koordinuje prácu Kontaktnej skupiny v Minsku. Máme záujem na tom, aby všetky možnosti OBSE boli sústredené na presadzovanie plnenia Minských dohôd. Túto istú úlohu si kladie aj tzv. normandský formát, v rámci ktorého pokračuje aktívna činnosť na úrovni asistentov lídrov a expertov.
Máme záujem na tom, aby OBSE v kontexte spoločného mandátu Misie OBSE na Ukrajine pozorne sledovala, čo robí Kyjev, pretože tento mandát sa vzťahuje na celé územie Ukrajiny a zahŕňa aj povinnosť kontrolovať, ako sa dodržiavajú záväzky kyjevskej vlády v oblasti vzdelávania, kultúry, jazykových a iných práv národnostných menšín vrátane etnických Rusov a rusky hovoriaceho obyvateľstva krajiny.
Rusko má tiež záujem aj na tom, aby OBSE aktívnejšie a efektívnejšie pôsobila v podnesterskej problematike a v rámci ženevských diskusií o stabilite v Zakaukazsku a na Balkáne. Zdôrazňujeme tiež, že v urovnaní v Náhornom Karabachu hrajú veľkú úlohu popri zúčastnených stranách aj spolupredsedovia Minskej skupiny OBSE.
Podporujeme zámer pána Gremingera zvýšiť efektivitu práce v mnohých smeroch, posilniť zodpovednosť Sekretariátu a jeho súčinnosť s medzivládnymi orgánmi. Celý rad iniciatív týkajúcich sa organizácie práce týchto štruktúr, ktoré T. Greminger sformuloval, sa bude prerokovávať počas všetkých diskusií, ktoré nás čakajú v Stálej rade a na porade ministrov. V tejto súvislosti sme pripomenuli naše návrhy na reformu OBSE a jej inštitúcií, ktoré už veľa rokov predkladá tak Rusko, ako aj naši susedia, partneri z Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti a Spoločenstva nezávislých štátov. Vychádzame z toho, že tieto návrhy stále platia a počas nastávajúcich diskusií budú zohľadnené. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme pomohli T. Gremingerovi a jeho tímu realizovať vytýčené plány v prospech všetkých členov OBSE a za účelom zvýšenia účinnosti programov a projektov tejto organizácie.
Nazdávam sa, že rokovania boli veľmi užitočné. Sme vďační, že pán Greminger prijal naše pozvanie a prišiel do Ruska hneď na začiatku svojho pôsobenia vo funkcii. Ceníme si takýto prístup.
Ministerstvo spravodlivosti odporúča ruským spoločnostiam, aby si nekupovali reklamu v Twitteri. Podporuje Ministerstvo zahraničných vecí Ruska takúto iniciatívu?
Lavrov: Odporúčania ministerstva spravodlivosti ruským spoločnostiam, aby neuverejňovali reklamu v Twitteri, to sú len odporúčania. Každá spoločnosť sa musí sama rozhodnúť, či je to účelné alebo nie.
Pri svojom rozhodovaní budú naše spoločnosti brať do úvahy, čo sa teraz deje s touto sociálnou sieťou, lepšie povedané, aké kroky podnikajú riadiaci pracovníci Twitteru a majitelia iných informačných kanálov. Dúfam, že predstavitelia elektronických médií a sociálnych sietí budú verní ideálom profesie žurnalistu a budú sa maximálne snažiť písať pravdivo bez podliehania hanebným tlakom a priamemu zasahovaniu do činnosti sociálnych sietí zo strany amerického kongresu, ktorý vznáša nové a nové obvinenia a požiadavky napriek tomu, že nie sú podložené ani jediným konkrétnym faktom.
Naši podnikatelia to všetko, predpokladám, analyzujú, všetko sledujú a príjmu rozhodnutie, ktoré bude zodpovedať záujmom podnikania a bude zaručovať, že sa vyhnú rozličným “špinavým hrám”.
V ostatnom telefonickom rozhovore so štátnym tajomníkom USA R. Tillersonom ste diskutovali o aktivizácii medzinárodnej podpory politického urovnania v Sýrii. Myslíte si, že Kongres sýrskeho národného dialógu v Soči dosiahne podobnú podporu, keďže niekoľko opozičných skupín sa ho odmietlo zúčastniť?
Lavrov: Nazdávam sa, že o tejto téme sa priveľa predčasne diskutuje a vyslovujú sa unáhlené prognózy. Pozvánky na Kongres boli rozposlané vláde Sýrskej arabskej republiky aj – a to zvlášť zdôrazňujem – absolútne všetkým sýrskym opozičným silám tak v Sýrii, ako aj v zahraničí. Toto je azda prvý pokus o začiatok plnenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, ktorá nariadila, že medzinárodné spoločenstvo musí všemožne podporovať Sýrčanov pri organizovaní inkluzívneho (to jest zahŕňajúceho všetky vrstvy spoločnosti) národného dialógu za tým účelom, aby boli dosiahnuté všeobecne prijateľné dohody o politickom urovnaní. Doteraz taký pokus podniknutý nebol. Na Ženevskom procese, ktorý opäť “stojí”, lebo jeho účastníci sa nezišli už dlhé mesiace, má podiel len obmedzený okruh najmä vonkajšej opozície, zástupcovia sýrskej emigrácie. V Astanskom procese tiež neboli zastúpené všetky sýrske sily, jeho účastníkmi sú okrem sýrskej vlády len niektoré ozbrojené opozičné zoskupenia, ale nie všetky. Nie sú zastúpené kmeňové skupiny a ďalšie spoločenské hnutia.
Iniciatíva Kongresu predpokladá veľmi dôležité kvalitatívne zintenzívnenie snáh na podporu všesýrskeho dialógu. Ako som povedal, zástupcovia sýrskej vlády aj všetkých vrstiev opozície boli pozvaní, mnohí už potvrdili svoju účasť, vrátane vlády. Prezident Sýrskej arabskej republiky B. Asad vystúpil s verejným vyhlásením, že podporuje tento Kongres aj zameranie tohto podujatia na prípravu novej ústavy a usporiadanie nových volieb. Odpovede pozvaných spomedzi mimovládnych reprezentantov stále prichádzajú. Teraz netreba robiť unáhlené uzávery. Analyzujeme prichádzajúce odpovede a zisťujeme, že charakter podujatia sa črtá ako veľmi reprezentatívny. V najbližšom čase vyhlásime konkrétny termín, kedy bude Kongres zvolaný.
Redakciu informovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike.