Podľa rozšírenej verzie sa Trump týmto spôsobom snaží prinútiť Európanov k uzavretiu obchodnej dohody s USA. Keď sa však používajú takéto metódy, je jasné, že dohodu vo Washingtone chcú uzavrieť v neprospech Európanov.

Trump v zásade nikdy neskrýval svoj extrémne negatívny postoj k EÚ. Pred niekoľkými mesiacmi vyhlásil, že „Európska únia bola vytvorená, aby zničila Ameriku“, kritizujúc situáciu, keď má EÚ kladné saldo v obchode s USA. To znamená, že Trump vníma Európsku úniu nie ako spojenca, ale ako jedného z hlavných konkurentov Spojených štátov na svetovom trhu.

Okrem toho je EÚ so svojím sociálnym systémom, ktorý zahŕňa bezplatné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, vysoké sociálne štandardy a podporu občanov zo strany štátu, ideologicky nepriateľská voči Trumpovi. Samotná existencia takéhoto systému dáva ľavicovým silám v USA ďalšie argumenty na dosiahnutie zmien aj v samotných Spojených štátoch. Otázky typu „prečo u nás, na rozdiel od Európy, nemáme bezplatné vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť, hoci USA majú najväčší rozpočet na svete“ sú populárne medzi mnohými Američanmi. Mimochodom, aj medzi Trumpovými stúpencami, z ktorých časť volá po menších výdavkoch na vojenské účely a zahraničnú politiku a väčších výdavkoch v rámci krajiny.

Preto je pre Trumpa a, vo všeobecnosti, pre pravicové sily v USA, likvidácia projektu Európskej únie v jeho súčasnej podobe jednou z hlavných úloh.

Trumpove clá môžu spomaliť slovenskú ekonomiku, ohrozený je najmä automobilový export

A donútenie EÚ k nevýhodným obchodným dohodám s Amerikou je len jedným z nástrojov tejto politiky.

Druhým nástrojom je podnecovanie Európy k zvýšeniu vojenských výdavkov. Už sme písali, že to nevyrieši, ale naopak, výrazne zhorší existujúce ekonomické problémy EÚ. Keďže bude potrebné ešte viac zvýšiť štátny dlh (v prvom rade Nemecka), t. j. emitovať euro, čo zhorší finančné a rozpočtové problémy európskych krajín. Medzi iným aj tým, že ich bude nútiť znižovať sociálne štandardy. A pritom obrovská časť prostriedkov určených na vojenské účely bude vynaložená na nákup amerických zbraní. Inými slovami – peniaze odtečú za oceán. Zvýšenie vojenských rozpočtov európskych krajín je preto na jednej strane formou ekonomického oslabenia Európy (okrem zavedenia ciel). Na druhej strane je to nástroj na demontáž európskeho sociálneho štátu, ktorý dráždia pravicové sily.

Ako to všetko môže ovplyvniť vojnu na Ukrajine?

V okolí Trumpa a v Republikánskej strane existujú rôzne názory na to, či je potrebné alebo nie je potrebné viesť vec k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Časť sa domnieva, že v záujme USA je čo najskôr ukončiť vojnu, aby sa mohli sústrediť na konfrontáciu s Čínou a na aktívnu politiku na Blízkom východe, ako aj zabrániť ďalšiemu zbližovaniu Číny a Ruska. Druhá časť trvá na tom, že vojna na Ukrajine je pre USA „dobrý biznis“, pretože zvyšuje predaj amerických zbraní a energetických zdrojov (ktoré v tej istej Európe nahrádzajú lacnejšie ruské). A tiež, čo je dôležité v rámci Trumpovej stratégie oslabenia EÚ, podporuje medzi Európanmi strach z ruskej hrozby, a preto ich podnecuje, aby ešte viac rozhadzovali peniaze na nákup amerických zbraní, ako aj na podporu Ukrajiny. Vrátane nákupu amerických zbraní pre potreby ukrajinských ozbrojených síl (na čo, mimochodom, teraz kladú dôraz „jestřábi“ v Republikánskej strane). Prívrženci tohto názoru tvrdia, že ak vojna teraz skončí, Európska únia v záujme zjavných ekonomických výhod rýchlo obnoví vzťahy s Ruskom (aspoň v oblasti nákupu ropy a plynu), čím posilní svoju pozíciu a naruší Trumpovu stratégiu „vykrvácania“. Európania budú mať tiež menej podnetov na to, aby míňali peniaze na nákup amerických zbraní.

K akému názoru sa nakoniec prikloní Trump, možno bude jasné z jeho dnešného vyhlásenia. Nie je však vylúčené, že sa pokúsi nejako skombinovať oba prístupy. Na jednej strane bude nabádať EÚ, aby naďalej míňala peniaze na americké zbrane (a už vyhlásil, že je pripravený poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany pod podmienkou, že ich zaplatia Európania). Na druhej strane – nezatvárať úplne dvere pre dohodu s Ruskom, aby ho odtrhol od Číny.

Slovensku hrozia od USA podľa ekonóma Kovandu ďalšie clá, možno až devastačné 500-percentné

V danom kontexte je však dôležité, že pre Európu je objektívne výhodné čo najskoršie ukončenie vojny na Ukrajine, ktorá sa čoraz viac stáva nástrojom jej oslabovania.

Samozrejme, ak uvažujeme z hľadiska logiky a zdravého rozumu, je výhodné čo najskoršie ukončenie vojny s následným obnovením vzťahov EÚ a Ruska.

Je však rozšírená teória, že Rusku vyhovuje oslabenie EÚ, aby mohlo rokovať s každou krajinou osobitne, a v tomto smere sa záujmy Moskvy a Washingtonu zhodujú. Formálne je to možno tak. V praxi však oslabenie EÚ vedie k posilneniu závislosti európskych krajín nie od Ruska, ale od USA. A Washington túto závislosť s najväčšou pravdepodobnosťou využije na udržanie neustáleho napätia v rusko-európskych vzťahoch, aby znegoval pravdepodobnosť vzniku pre Washington nebezpečného spojenectva EÚ a Ruska (o ktorom sa veľa hovorilo v období do roku 2014 a dokonca do roku 2022). Z tohto hľadiska by preto pre Rusko (ale aj pre Čínu) bolo výhodné nie oslabenie EÚ (nakoniec ide o obrovský odbytový trh), ale rozkol medzi Európskou úniou a USA. Z toho dôvodu sú záujmy Ruska a Ameriky v európskej politike nielenže odlišné, ale priamo protichodné.

Samozrejme, koniec vojny je výhodný aj pre Ukrajincov. V konečnom dôsledku jediné, čo môže zaručiť dlhodobý mier na Ukrajine a na európskom kontinente ako celku, je dohoda o mierovom spolunažívaní a obnovení vzťahov medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ. V ktorej USA sú „piatym kolom u voza“.

Ale to ak uvažujeme z hľadiska logiky a zdravého rozumu.

V skutočnosti však strany konajú presne naopak.

Krajina smrti: čo zostalo tam, kde Ukrajina vtrhla do Ruska. Novinárka New York Times nahnevala Ukrajinu

Moskva je ochotná zastaviť paľbu, ale kladie Ukrajine podmienky prímeria, ktoré sú pre ňu neprijateľné, a čoraz viac označuje práve Európu za svojho hlavného nepriateľa.

V Európe dominujú „vojnoví jastrabi“, ktorí vyzývajú na prípravu na konflikt s Ruskom a presadzujú teóriu o „výhodnosti“ pre Európu, ak sa vojna na Ukrajine bude naťahovať, pretože inak „Rusko na nás hneď zaútočí“. Táto „partia“ sa tiež snaží minimalizovať aj tak malú pravdepodobnosť, že Kremľ súhlasí s prímerím (napríklad prostredníctvom vyhlásení o zámere vyslať na Ukrajinu európske vojská ihneď po zastavení paľby).

Výsledkom je paradoxná situácia – strany, pre ktoré je pokračovanie vojny na Ukrajine z hľadiska ich strategických záujmov mimoriadne nevýhodné (EÚ a Rusko), prejavujú tvrdú bojovnosť. A na ich pozadí USA, pre ktoré je pokračovanie vojny z mnohých dôvodov výhodné, vyzerajú ako „mierotvorcovia“.

Situácia je otvorene protirečivá. Na jej nápravu sú však potrebné skutočne tektonické zmeny v stratégii konania a globálnych prístupoch Európy, Ukrajiny a Ruska. Úplné odmietnutie kurzu, ktorým sa uberali od roku 2014.