S akými pocitmi ste sa lúčili s funkciou policajného prezidenta?

Je mi ľúto, že som neodišiel v pokojnejšej atmosfére, ale na druhej strane, šesť rokov je naozaj dosť. Ja by som bol tohto roku s funkciou určite tak či onak skončil. My sme s ministrom pripravovali zákon o výbere policajného prezidenta a v čase tej vraždy bol vlastne už hotový, teraz sa už len dolaďuje. Preto mohol tak rýchlo ísť do schvaľovacieho procesu. Ja som bol pripravený, a aj som to rodine na Nový rok 2018 povedal, že v roku 2019 by som už nemal byť policajným prezidentom.

Udalosti to urýchlili o niekoľko mesiacov a atmosféra, v akej sa to dialo, ma veľmi mrzela, lebo som tej práci venoval veľmi veľa a všetko nasvedčuje tomu, že to malo zmysel: je tu významný pokles trestnej činnosti o 26 tisíc trestných činov v porovnaní s rokom 2012, keď som prišiel. Je vyššia objasnenosť trestnej činnosti, menej mŕtvych na cestách, zvládnutá migrácia a mohol by som spomenúť ešte veľa ďalších vecí.

Ako by ste zhodnotili tých šesť rokov vo funkcii? Čo sa podarilo a čo ste prípadne nestihli?

Ak chcete urobiť isté zmeny v tom veľkom kolose a pri spôsobe, akým sa prijímajú zmeny, potrebujete na to určitý čas. Naviac, niektoré štrukturálne zmeny sú naviazané na zmenu zákonov. Ak chcete napríklad zmeniť proces vyšetrovania v polícii, musíte zároveň zmeniť aj trestný poriadok, pretože tam veci nadväzujú na seba. Treba zohľadňovať aj hľadisko sociálnych aspektov, ktoré prísne strážia odborári.

Dokončili sme typizáciu okresných a krajských riaditeľstiev, už ostáva ju len schváliť. Naprieč Slovenskom sa totiž tie štruktúry dosť líšili, tak sme konečne nastavili veci jednotne. A to bol zase proces dvoch rokov, kým sme to celé pripravili a spracovali. Ale tých zmien bolo viac: typizácia obvodných oddelení a ďalších vnútorných útvarov, napokon tu je celý projekt Národnej kriminálnej agentúry, ktorý bol dosť náročný a podľa mňa je úspešný. A okrem toho zabezpečenie slovenského predsedníctva v Rade EÚ, zvládnutie rôznych kalamitných situácií a migračnej krízy v roku 2015… takže urobilo sa toho naozaj dosť.

Čo z toho by ste chceli vyzdvihnúť?

Za veľmi vážnu vec napríklad považujem vnútorné upratovanie v štruktúre polície. To je niečo, o čom sa do médií nikdy nehovorilo, ale my sme naozaj veľa vecí vo vnútri polície zmenili k lepšiemu, a som presvedčený, že práve to malo významný podiel aj na tých zlepšených výsledkoch. O to viac ma mrzí, že na základe jedného prípadu sa zrazu vytvoril negatívny obraz nielen mňa, ale celej polície. Na druhej strane musím však povedať aj to, že som mal veľmi veľa pozitívnych odoziev, pretože verejnosť, to nie je len tá časť obyvateľov, ktorí boli protestovať na námestiach.

Krátko potom, ako ste oznámili svoj odchod z pozície prezidenta Policajného zboru, ste to oľutovali a povedali ste niečo v tom zmysle, že ste mali radšej zostať a bojovať za svojich ľudí. Myslíte si to aj dnes?

Myslím si to aj dnes. Vtedy som dúfal, že snáď sa tým uspokojí ten, kto žiadal moju hlavu a nechá políciu už potom na pokoji. Ale hneď na druhý deň po mojom odstúpení tí, ktorí volali po mojom odvolaní, sa začali vyjadrovať, že vlastne nešlo ani tak o Gašpara, to nebolo o Gašparovi, to je o ďalších osobách, to je o nejakých zmenách… Tak sa teda pýtam, čo vlastne chceli?

Oni dobre vedia, že ja som do toho vyšetrovania nevstupoval, hoci verejne to nikdy nepovedia. Vedia ako funguje trestné konanie v polícii, vedia ako fungujú vnútorné vzťahy a že dnes jednoducho nie je možné prísť za niekým a povedať mu „urob to takto a takto“ – to už dávno neplatí. To je jednoducho nemysliteľné a mnohí z tých ľudí by s tým okamžite utekali do médií, tento obraz vytvárania nejakého konšpiračného systému je jednoducho nepravdivý a účelový.

Preto som vtedy povedal, že je mi ľúto, že bez boja odchádzam. Na druhej strane je však pravda, že keď nechcel bojovať politik, ktorý bol nado mnou, tak aký význam by malo, keby som ja ešte kládol odpor?

Takže vám vlastne ukončenie pôsobenia vo funkcii ani príliš neskrížilo plány…

Keby to malo pokračovať tak, že sa bude ďalej pracovať ako doteraz, že budeme ďalej pripravovať návrh zákona, a potom sa výberovým konaním vyberie nový policajný prezident, bol by som do toho času vo funkcii chcel zotrvať. Toho výberového konania som nemal úmysel sa zúčastniť, verejne som to viackrát povedal. Ale ak tu bola vôľa, že by tu mal byť už niekto iný, tak nech sa tá vôľa naplní.

Pre mňa to bolo po tých šiestich rokoch už naozaj unavujúce. Pôvodne som predpokladal, že vo funkcii vydržím maximálne jedno volebné obdobie, ak nepríde nejaká mimoriadna udalosť, ktorá by ma z funkcie zmietla. Bolo to ešte o dva roky viac, čo je zatiaľ rekord, ale ak sa ten pripravovaný zákon prijme a bude tam funkčné obdobie sedem rokov, tak môj nástupca tam bude ešte dlhšie. Ale už dnes vidím, že keby som tu mal ešte nejaký čas byť, bolo by to náročné.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Tie ešte nie sú úplne upresnené. K prvému júnu som odišiel nielen z pozície prezidenta Policajného zboru, ale aj z polície. Čiže od prvého júna už nie som policajt. V prvom rade si chcem niekoľko týždňov oddýchnuť a dať sa aj zdravotne do poriadku. A ďalej sa uvidí: rokujeme s pani ministerkou, či je nejaký priestor, aby som mohol pracovať v jej tíme, prípadne na ministerstve, ale už nie ako policajný úradník. Druhá možnosť je, že pôjdem do súkromnej sféry. Zvažoval som aj možnosť zostať verejne činný tak, že by sme možno založili nejaký bezpečnostný inštitút, pretože rád by som sa k tejto problematike vyjadroval aj v budúcnosti, myslím si, že mám k tomu čo povedať. A už ma oslovujú aj ľudia, či by som nešiel do regionálnej politiky. A okrem toho som už pár týždňov čerstvý dedko s prvým vnúčatkom, takže by som sa chcel v najbližšom čase realizovať aj týmto smerom.

Ďakujeme za rozhovor.

Prvú časť rozhovoru s T. Gašparom nájdete TU.

Druhú časť rozhovoru s T. Gašparom nájdete TU.

Tretiu časť rozhovoru s T. Gašparom nájdete TU.

Štvrtú časť rozhovoru s T. Gašparom nájdete TU.

Ivan Lehotský