„Zožiera mi to dušu.“ Grammerov príbeh o bolesti z potratu podčiarkuje skutočnosť, že zabíjanie nenarodených detí ovplyvňuje aj mužov

„Potrat môjho syna mi zožiera dušu“

Podľa časopisu People, Grammer napísal, že v roku 1974 jeho bývalá priateľka potratila ich dieťa. Hoci Grammer uviedol, že bol „ochotný“ si dieťa nechať „neprosil ju, aby mu zachránila život“ a namiesto toho „dobrovoľne nechal vysať telo svojho syna z matky.“ „Ľutujem to. To je všetko, čo som chcel povedať,“ povedal a dodal: „Viem, že mnohí ľudia nemajú s potratmi problém, a hoci som ich v minulosti podporoval, potrat môjho syna mi zožiera dušu.“

Grammer sa tiež ohradil proti potratárom, ktorí sú zodpovední za zabíjanie nenarodených detí, a povedal: „Lekár alebo takzvaní lekári, ktorí takto popravili celé generácie detí – netuším, ako sa môžu nazývať lekármi. Niečo v zmysle zásady „v prvom rade neškodiť“. Ale nechcem o tom polemizovať.“

Táto téma sa objavila aj počas nedávneho rozhovoru pre časopis Parade, v ktorom hovoril o svojom potratenom synovi: „Je to pretrvávajúca ľútosť. Áno, pretrváva. Neviem, čo iné o tom povedať, len to, že premýšľam, čo mohol robiť v živote a aký veľký mohol mať potenciál.“

O niekoľko rokov neskôr Grammer zažil potrat druhýkrát, keď ho lekári spolu s jeho manželkou Kayte presvedčili, že potrat ich syna je nevyhnutný, aby dvojča dieťaťa, Faith, mohlo žiť. Pri vysvetľovaní toho, čo sa stalo, je jasné, že Grammer chápe, že potrat je zabitie nenarodeného dieťaťa.

„Zabili sme nášho syna, aby Faith mohla žiť. Plakali sme, keď sme videli, ako sa jeho srdce zastavilo,“ napísal Grammer. „Je to tá najväčšia bolesť, akú som kedy zažil. Kaytin výkrik stačil na to, aby človek smútil celý život.“ Faith má teraz 12 rokov a Grammer má celkovo sedem narodených detí.

Hoci sa zdá, že tieto zážitky mali na jeho život hlboký vplyv, jeho názory na potraty sa zdajú byť nejasné. „Podporoval som myšlienku, že žena má právo robiť si so svojím telom, čo chce. Stále to tak je,“ napísal. „Ale je to pre mňa ťažké. Stále je.“

Grammer a jeho manželka Kayte sa v roku 2016 zúčastnili na Pochode za život a rok predtým na Národnom zhromaždení práva na život. Jeho manželka Kayte po skončení pochodu na Instagrame napísala: „Existujú lepšie spôsoby, ako sa vyhnúť tehotenstvu, než je potrat. Tie obhajujeme. Môžeme rešpektovať právo ženy na voľbu a zároveň rešpektovať právo dieťaťa na život. Nemusia stáť v opozícii. Nikdy viac nemusíme zabiť ďalší nevinný život. Rešpektujte život.“

Grammer bol dokonca kritizovaný za to, že hrdo nosí pro-life tričko – čo sťažuje dešifrovanie jeho poznámok (a jej).

Aj mužov ovplyvňuje potrat

Bez ohľadu na to, či podporuje alebo nepodporuje potraty, je jasné, že Grammer – podobne ako nespočetné množstvo iných mužov – zažil smútok a traumu po potrate. Zdieľaním svojho príbehu pomáha ostatným mužom, ktorých potrat ovplyvnil, a potvrdzuje, že v bolesti, ktorú pociťujú, nie sú sami.

Štúdia organizácie Support After Abortion zistila, že „jeden zo siedmich mužov sa môže vyrovnávať s negatívnymi dôsledkami potratu.“ Správa zo štúdie vysvetľuje: „Muži v štúdii uvádzali depresiu, smútok, vinu, ľútosť, úzkosť, hnev, myšlienky na to, čo mohlo byť, prázdnotu, zneužívanie návykových látok, pocit strateného otcovstva a iné emócie.“

Platforma Live Action News sa s niektorými z príbehov týchto mužov podelila aj v rámci svojej kampane Nemôžem mlčať.

„Nezažil som žiadnu fyzickú drámu, ale láme mi to srdce, že sme sa pripravili o život, o naše vlastné telo a krv,“ povedal muž menom Steven. „Mám pocit, že sa to stalo trvalou škvrnou na našom vzťahu a našich životoch.“ Spencer priznal: „Žil som s touto ľútosťou takmer 40 rokov. Neuplynie deň, aby som nemyslel na svoje dieťa! Ten jeden sebecký čin ma stál viac, než dokážem úplne vyjadriť.“

David Bangs pre platformu Live Action News povedal: „Byť spoluvinníkom potratu môjho dieťaťa bolo zďaleka najhoršie rozhodnutie, aké som kedy urobil. Potrat je ničiteľom vzťahov, duší a tých najzraniteľnejších.“

V roku 2019 BBC uverejnila článok, v ktorom sa rozprávala s mužmi, ktorých deti zomreli pri potrate. „Nevedel som, ako prežijem,“ vysvetlil jeden z nich. „Posledných 32 rokov som každý deň myslel na to, čo sa stalo.“ Ďalší povedal: „Muži majú byť ochrancovia, takže je tu pocit zlyhania – zlyhanie pri ochrane matky a nenarodeného dieťaťa, zlyhanie pri zodpovednosti. Je to neuveriteľná vina a hanba, že to neurobili.“

Na hlase mužov záleží

Napriek týmto emóciám sa mužom neustále hovorí, že by nemali mať právo vyjadrovať sa k potratom a že nesmú nič cítiť. Heslá ako „žiadna maternica, žiadny názor“ a „moje telo, moja voľba“ pôsobia tak, že mužov úplne vylučujú z diskusie o potratoch – pokiaľ sa teda nerozhodnú s týmto názorom súhlasiť.

V skutočnosti štúdia pro-life neziskovej organizácie Care Net s názvom „The Care Net Study of Men whose Partner has had an Abortion“ (Štúdia Care Net o mužoch, ktorých partnerka podstúpila potrat) zistila, že 42 % mužov uviedlo, že svoju partnerku k potratu nabádali, 27 % uviedlo, že svoju partnerku od potratu odrádzali, a 31 % uviedlo, že v súvislosti s potratom neposkytli žiadnu radu. Ženy počúvajú mužov vo svojom živote. Ak sa otec postaví za svoje nenarodené dieťa, toto dieťa má väčšiu šancu na prežitie.

Grammer sám priznáva, že časť jeho smútku pramení z toho, že neurobil nič, aby zabránil svojej bývalej priateľke v potrate ich syna. Tak ako mnohí iní, aj on uveril lži, že potraty sú výlučne záležitosťou žien, ale v skutočnosti má každé nenarodené dieťa matku a otca. Keď sa život tohto dieťaťa skončí, muži môžu prirodzene prežívať značný smútok, traumu a ľútosť.

Prečítajte si tiež:

• Zázrak: Lekári operovali dieťa počas pôrodu, aby mu zachránili život. Iní by matku poslali na potrat
• Výzva z Ameriky: Je najvyšší čas prehodnotiť tabletky na potrat. Príliš veľa žien trpí v tichosti