Ako sme sa počas TK poslancov Hlasu dozvedeli, svojim verejným vyhlásením nenaznačovali, že si chce niekto novelou Maticu uzurpovať pre seba, čo evokoval názov TK.

„Pán moderátor my sme touto tlačovú konferenciou jasne chceli zadefinovať to, že tá novela zákona, ktorá je predložená na nasledujúcu schôdzu v Národnej rade, sa nám nepozdáva, ten spôsob a tie legislatívne zmeny, ktoré tam otvára.“ vysvetlil dôvod TK poslanec Michal Bartek. Až tak jasne túto skutočnosť nezadefinovali, keď z predošlého výstupu dvoch poslancov nebolo zrejmé, prečo sme sa v centrále Hlasu zišli.

Bartek doplnil, že návrh zákona bude predmetom rokovania koaličnej rady, kde výhrady Hlasu k novele bude tlmočiť zástupcovi predkladateľa (predsedovi SNS) predseda strany Matúš Šutaj Eštok. Z vyjadrenia poslanca vyplynulo, že tak ako je novela navrhnutá, by zrejme podporu poslancov Hlasu v parlamente nezískala. Barteka doplnila Ľubica Laššáková, ktorá prezradila, čo Hlasu vadí:

„Ja som napríklad zachytila snahu o to, aby v tomto novom návrhu boli isté parametre, na aký dlhý čas môže byť volený predseda Matice Slovenskej. Treba si ale uvedomiť, že Matica Slovenská funguje na princípoch samosprávy. To znamená, ak sa vy rozhodnete vo vašom meste alebo vo vašej obci, že chcete mať primátora alebo starostu, ktorý je tam 5 volebných období po sebe je to na obyvateľoch. Ak sa matičiari rozhodnú, že chcú mať x volebných období toho istého predsedu, treba to nechať na nich. Takže preto sme považovali za dôležité sa stretnúť.“

Z uvedeného vyplýva, že Hlas má z parlamentného počinu poslancov SNS smerom k Matici obavy.

Poslanecký návrh zákona o Matici slovenskej

Poslanci za SNS (Andrej Danko, Karol Farkašovský, Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Peter Kotlár a Roman Michelko) odôvodňujú potrebu zmeniť zákon o Matici slovenskej, pretože norma nezodpovedá súčasným požiadavkám na fungovanie tejto národnej kultúrnej inštitúcie. Podľa nich by mala Matica fungovať modernejšie, transparentnejšie a demokratickejšie. Navrhovaná novela má prispieť k tomu, aby sa členovia viac zapájali do rozhodovania, pravidelne sa obmieňalo vedenie a aby boli pravidlá jej fungovania jasnejšie a férovejšie. Zámerom je tiež zamedziť tomu, aby sa moc sústreďovala v rukách jednotlivcov, a podporiť väčšiu názorovú pestrosť vo vnútri organizácie.

Predkladatelia novely tvrdia, že zmeny vychádzajú z dlhodobých podnetov samotných členov Matice slovenskej, odbornej verejnosti, ale aj z odporúčaní, ako by mali fungovať verejnoprávne inštitúcie v modernej spoločnosti. Navrhujú napríklad, aby predseda Matice a predseda jej dozorného výboru mohli byť zvolení najviac na dve štvorročné funkčné obdobia po sebe. Tým chcú zabrániť tomu, aby sa moc sústreďovala v rukách jednotlivcov, a zároveň podporiť širšie zastúpenie rôznych názorov.

Novela tiež upravuje zloženie valného zhromaždenia – najvyššieho orgánu Matice – tak, aby vychádzalo zo skutočnej členskej štruktúry a bolo postavené na zastúpení prostredníctvom odborov. Z textu zákona sa má vypustiť odkaz na pracoviská, ktoré podľa navrhovateľov nemajú členský charakter a nemali by mať právomoc delegovať zástupcov.

Jedným z cieľov je aj oslovenie mladších členov. Navrhuje sa preto znížiť vek potrebný na účasť vo voľbách v rámci Matice na 15 rokov. Tým chcú tvorcovia novely podporiť generačnú výmenu a zapojenie mladých ľudí do aktivít tejto historickej inštitúcie. Zároveň uisťujú, že navrhované zmeny nebudú mať vplyv na verejné financie ani na iné oblasti verejnej politiky.

Z návrhu znenia zákona vyplýva, že poslanci z Hlasu majú pravdu, keď tvrdia, že niekomu ide o zmenu riadenia Matice. Na druhej strane novelou sa mení len to, že Matica nebude mať jedno vedenie „naveky“. Že sa toto bude najneskôr každých 8 rokov meniť a teda, že sa nemôže „zakonzervovať“.

Matica slovenská ako samospráva

Skutočnosť, že Matica slovenská je od svojho vzniku riadená formou samosprávy, znamená, že o jej vedení, smerovaní a aktivitách rozhodujú samotní členovia – nie štát ani politické orgány. Tento model prináša viacero výhod, ktoré ju odlišujú od iných kultúrnych inštitúcií, kde je vedenie menované zvonka – napríklad ministerstvom kultúry, radou alebo parlamentom.

Väčšia nezávislosť a autonómia: Samosprávne riadenie umožňuje Matici slovenskej zachovať si istý stupeň nezávislosti od politickej moci. Na rozdiel od inštitúcií, kde môže zmena vlády viesť k personálnym čistkám alebo k posunu v hodnotovom zameraní, Matica sa rozhoduje autonómne, na základe vôle svojich členov. Novelou sa toto nemení, jej autonómia zostáva zachovaná.

Priame prepojenie na členskú základňu: Rozhodovanie „zdola nahor“ dáva členom pocit spoluzodpovednosti a spoluvlastníctva. Keďže vedenie vzišlo z ich volieb, majú väčšiu motiváciu zapájať sa do činnosti Matice, kontrolovať jej chod a aktívne formovať jej smerovanie. Ani toto novela neplánuje zmeniť, naopak novela posilňuje princíp členského zastúpenia na valných zhromaždeniach Matice.

Stabilita a kontinuita: Samosprávny model môže zabezpečiť dlhodobejšiu kontinuitu, ktorá nie je závislá od štátnych rozpočtových cyklov či aktuálnej politickej vôle. V prostredí, kde sa kultúrne inštitúcie často prispôsobujú meniacim sa prioritám rezortu kultúry, si Matica môže dlhodobo udržiavať svoje hodnotové ukotvenie.

Možnosť špecifického poslania: Ako organizácia so silným národným a historickým poslaním môže Matica pod samosprávou slobodnejšie rozvíjať programy, ktoré by v iných verejných inštitúciách mohli byť považované za príliš úzko zamerané alebo ideovo „neutrálne nevyvážené“.

Demokratický princíp v praxi: Riadenie cez volené orgány umožňuje, aby sa demokratické princípy uplatňovali nielen formálne, ale aj prakticky. Je to živý model občianskej participácie v kultúrnej oblasti, kde členovia priamo ovplyvňujú stratégiu, rozpočet či výber vedenia.

Samozrejme, samosprávne riadenie má aj svoje výzvy – napríklad riziko uzavretosti, pomalšej adaptácie alebo vnútorných konfliktov. No práve preto má navrhovaná novela zákona ambíciu túto samosprávu posilniť a zmodernizovať tak, aby sa výhody tohto modelu ešte viac prejavili a zároveň sa odstránili jeho slabé miesta.

Na druhej strane táto forma riadenie prináša niekoľko rizík:

Riziko spolitizovania: Hoci sa novela tvári ako posilnenie samosprávy, môže byť aj nástrojom na jej ovládnutie určitými skupinami – najmä ak sa zníži transparentnosť volieb alebo sa volebné mechanizmy prispôsobia úzkym záujmom. Matica má historicky silné väzby na národne orientované politické kruhy, a preto tu hrozí, že sa demokratická forma stane len formálnou, zatiaľ čo obsah bude politicky motivovaný.

Zníženie veku pre volebné právo: Aj keď sa to prezentuje ako otváranie sa mladým, ak nebude sprevádzané vzdelávaním a reálnym zapojením, môže byť zneužité na získavanie ľahko ovplyvniteľných hlasov. Je zaujímavé, že pri voľbách do parlamentu národniarom znižovanie veku voličov vadí. Pochopiteľne, lebo prvovolič volí progresívcov. Národniari argumentujú krátkou životnou skúsenosťou mladých ľahko ovplyvniteľných voličov. Naproti tomu pri Matici im znižovanie veku voličskej základne neprekáža. Na mieste je otázka: Prečo?

Zloženie valného zhromaždenia: Presun kompetencií k odborom namiesto „pracovísk“ môže byť logický krok z hľadiska členskej štruktúry, no ak sa stanú tieto odbory nástrojom centralizácie vplyvu, opäť hrozí deformácia demokratických princípov.

Ohrozené je súčasné vedenie: Novela v § 7a výslovne uvádza, že už začaté funkčné obdobia sa započítavajú, čo môže byť pozitívne (zamedzenie obchádzania pravidla), ale zároveň môže mať dopad na súčasné vedenie – a v kombinácii s vnútornou dynamikou môže byť nástrojom na jeho udržanie alebo naopak vytlačenie.

Myšlienka modernizácie a demokratizácie Matice slovenskej je rozumná a zaslúži si podporu, najmä ak má inštitúcia zostať relevantná aj v 21. storočí. Ale ak sa zmeny zneužijú ako prostriedok na ovládnutie alebo ideologickú unifikáciu, môžu jej uškodiť viac než status quo.