Veľmi by sme chceli prísť s pozitívnou bilanciou a optimistickými vyhliadkami, avšak ignorovali by sme tým realitu. Spoločnosť ostala rozdelená aj naďalej, a viac než to – nenávisť voči vláde, obzvlášť SMERu nadobúda nebývaných rozmerov…

Veď si to zrátajme: Neprešlo ani 24 hodín od atentátu, a liberálne médiá už pripúšťali špekulácie svojich priaznivcov o tom, že skutok sa nestal, alebo sa snažili strelca označiť za akéhosi pomätenca. Lebo vraj kedysi niečo recitoval Slovenským brancom.

Pritom video, ktoré uniklo z policajnej chodby, jasne poukazuje na jeho politickú motiváciu: Odmietal kroky legitímne zvolenej vlády; teda kroky, ktoré si vyžiadali sami občania! Vrátane zmeny v RTVS a pravidiel pri dotovaní mimovládok.

Za to, že niekto plní program vlády, dostane po novom guľku?!

Pozrite si komentáre čitateľov liberálnych médií pod článkami o vládnych predstaviteľoch dnes. Zmenilo sa niečo k lepšiemu? No ešte to tak: Niektorí ľudia bez hanby želajú Ficovi smrť, hovoria dokonca o tom, že strelec mal dostať medailu…

Nebudem to tu bližšie rozvádzať, aby sme si nekazili deň, ale je vecou novinárskej etiky, že podobné príspevky by mali redakcie filtrovať. Alebo rovno upozorniť OČTK?

Nielen médiá, aj opoziční politici šíria ďalej nenávisť. Tvrdo, ako napríklad Jaro Naď. Jeho status na sociálnej sieti Facebook hovorí za všetko: „Je úplne jedno, kto z partie protislovenských a proruských trollov vyhral “voľbu” riaditeľa STVR. Aj v tejto inštitúcii po voľbách prebehne #HlbokáOrba.”

Odhliadnime na chvíľu od nezmyslu, že kandidáti na post riaditeľa STVR sú podľa neho automaticky „protislovenskí a proruskí” (keďže sám nemá tú rozlišovaciu schopnosť, aby uznal, že protislovensky sa zachoval sám, keď odovzdal naše zbrojné systémy cudziemu štátu…). Ale ako si dovoľuje opakovať to, čo vykrikoval jeden deň na námestí, že tu prebehne akási „hlboká orba”? To sa naozaj takto otvorene môže človek vyhrážať iným, že ich pripraví o zamestnanie? A kvôli čomu? Kvôli vlastnej nenávisti k politickej inakosti?

Kam sa takto dostaneme, ak nie k slepému a nekonečnému revanšizmu?

A ľudí ako on, Šeliga či Galko by vzala súčasná parlamentná opozícia do budúcej povolebnej koalície (či dokonca priamo do svojich radov)!

Médiám a opozícii napomáhajú v šírení zloby aj mimovládky. Spomeňme len takých „odborníkov” ako sú kadejakí „lovci hoaxov” a „šarlatánov”. Pokiaľ im nejdete po ruke, automaticky ste kolaborant či fašista. Pretože ich „fakty” sú tie, ktoré sú pohodlné ich ideológii, teda že Západ je spasiteľ, a z východu prišlo všetko zlé.

Aj oslava porážky fašizmu bola zneužitá na účel štvania ľudu proti Ficovi a vláde. Nadarmo sa demonštratívne nezúčastnil vojenskej prehliadky – pred bratislavským Úradom vlády usadili demonštranti z iniciatívy Mier Ukrajine jeho figurínu za krvavý stôl s Putinom v čele…

Ficova dnešná tlačovka zaskočila mnohých: Kto stávkoval na jeho prežitie po atentáte v Handlovej?

Ale asi najviac sa teraz, krátko pred prvým výročím atentátu v Handlovej „vyznamenal” Igor Matovič. To je ten, ktorého vláda nás tak zadĺžila, že dnes v rámci konsolidácie za to všetci musíme platiť. Spomeňme len šialenú pandemickú lotériu, povinné-nepovinné testovanie, a s tým spojené náklady. Bez hanby sa obúva do tragickej udalosti s následkami pre celú našu spoločnosť, keď píše: „VLASTIZRADCA ide z Handlovej urobiť pútnické miesto. Je zrejmé, že by mal vyhľadať odbornú pomoc, ktorú mu vrelo odporučilo 855 psychiatrov a psychológov.” K tomu priložil hanlivú Danglárovu karikatúru, ako premiér bozká kohosi (pravdepodobne myslia Putinovu) ruku…

Na margo spiatočnej cesty premiéra z Moskvy zase vytvoril tento status: „KEĎ HRÁŠ FÉR nemusíš sa vracať okľukou ako nejaký Zmrd, keď si bol v Moskve zradiť svoj národ.”

Neviem, kde okrem zapadnutej krčmy krátko pred záverečnou sa ešte používa tento typ rétoriky, ale u ľudí vo vrcholovej politike by som ho rozhodne nečakal…

Ale to nevymyslíš, to je Igor.

Viete, tu nejde o to, kto koho má alebo nemá rád. Alebo s kým a prečo nesúhlasí. Varovanie a poučenie z atentátu malo byť pre nás všetkých v tom, že rozdeľovanie spoločnosti zašlo po pandémii a konflikte na Donbase priďaleko. Vytvorili sa také jazvy aj v rámci priateľstiev či dokonca rodín, aké nebude možné znovu len tak ľahko zhojiť.

Prst strelca na spúšti bol zároveň prstom varovným – zastavme sa bratia, kým sa nestratíme (v nekonečnej špirále vulgárnosti a zloby). Veď si len všimnite, ako ďaleko zašlo vzájomné obviňovanie: Nevyhli sa mu ani doposiaľ apoliticky vnímané sféry kultúry (kauza Netrebko) či športu (kauza hráčov, ktorí odmietli ísť do národného tímu kvôli účasti hráčov z KHL).

Lenže sa to javí tak, že sily zamerané na podporu opozičných strán (vrátane samotných politikov) si nezobrali žiadne ponaučenie. Naďalej používajú krik, osobné útoky ad hominem, či vyhrážky – alebo aj drzé prekrucovanie reality – ako pracovnú metódu. Dalo by sa povedať, že česť výnimkám, ako je KDH – lenže kto spieva s vlkmi rovnakú pesničku, ten je s nimi jedna ruka a stáva sa komplicom…

A nezabudnite, že v prípade budovania alternatívnej vlády k tej súčasnej, by museli ísť do partie aj s hnutím Matoviča. Tomu už môžeme hovoriť extrémna fúzia.

Fico zverejnil list adresovaný koaličným partnerom a štyrom televíziám: Som nútený zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady SR

Ak by som sa nechal uniesť pri rekapitulácii týchto tendencií v našej spoločnosti, dalo by sa hovoriť jedine o veľmi nepriaznivej prognóze. Áno, do budúcna nám môžu hroziť aj občianske nepokoje – stačí, napokon, spomenúť, že istý stupeň občianskej neposlušnosti mali vo svojich „scenároch” aj organizátori protestov. Našťastie na to včas poukázala tajná služba, takže to vyšumelo a máme relatívny pokoj…

Ale dokedy?

Aj kvôli tomu premiér nástojí na preložení nedeľných TV debát s politikmi na iný deň – aby sa krajine doprial aspoň jeden „odpočinkový” deň. „Vzhľadom na obrovský nárast nenávistných prejavov a vysokú pravdepodobnosť ďalšieho útoku na verejného činiteľa a fyzické konflikty vo verejnosti som nútený zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady SR a následne sa touto závažnou témou zaoberať aj na rokovaní vlády,” píše v liste adresovanom predsedom politických subjektov a riaditeľom televízií.

Či jeho slová vezmú adresáti vážne, a pokúsia sa byť súčinní v tlmení všeobecne agresívnych spoločenských nálad, sa dozvieme v priebehu najbližšieho obdobia…