Môj profil 
Predplatné
Novinár uviedol, že v poslednej dobe americkí kongresmani opäť začali intenzívnu činnosť spojenú s ekonomickými obmedzeniami proti plynovodu. Začiatkom júna v Senáte USA predstavili návrh zákona o uložení sankcií voči spoločnostiam, ktoré poskytujú upisovacie, poisťovacie a zaisťovacie služby pre lode pracujúce na plynovode.
A tento týždeň predložili členovia Kongresu Snemovni reprezentantov nový návrh – opäť proti výstavbe plynovodu.
Podľa Rapozyho sa ďalšie sankčné obmedzenia zamerané proti Nord Stream 2 stanú novým kolom energetickej vojny medzi Moskvou a Washingtonom.
Novinár pritom upozornil na skutočnosť, že na americké návrhy zákonov reagoval “nadšene” Kyjev, ktorý sa obáva straty príjmov z tranzitu ruského modrého paliva.
“Podľa niektorých odborníkov bude strata z tranzitných príjmov činiť asi desať percent ukrajinského HDP, ktorý aj tak veľmi rýchlo nerastie,” uvádza sa v materiáli.
Naftogaz Ukrajiny vidí vážny problém v plynovode, ktorý povedie mimo ukrajinské územie, píše novinár.
Rapoza predpokladá, že Kongres USA pravdepodobne prijme navrhované zákony. “Ruskému energetickému gigantu sa to nebude páčiť. Angele Merkelovej sa to môže páčiť ešte menej,” predpokladá.
Autor článku zároveň zdôrazňuje, že nové sankcie pravdepodobne nedokážu zabrániť projektu, ktorý je takmer dokončený.
Plynovod Nord Stream 2
Projekt Nord Stream 2 zahŕňa výstavbu dvoch liniek s celkovou kapacitou 55 miliárd kubických metrov plynu ročne z ruského pobrežia cez Baltické more do Nemecka.
Proti projektu sa postavilo niekoľko štátov, najmä Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Poľsko a USA. Obavy Kyjeva sú spojené so stratou príjmov z tranzitu ruského plynu, Washington má záujem na presadzovanie vlastného LNG na európskom trhu. Pobaltské krajiny a Poľsko považujú projekt za “politicky motivovaný”.
Moskva, Berlín a Viedeň však opakovane zdôrazňovali, že Nord Stream 2 je výhradne komerčný projekt, ktorý má za cieľ posilniť energetickú bezpečnosť európskych štátov.
.JPG)
.jpg)
