Rekordne vysoký plat primátora Valla aj na pomery hlavných miest EÚ, ktorý ide ruka v ruke s rekordným nárastom výdavkov bratislavského magistrátu. Takisto nezmyselné zásahy do dopravy, enormný rast miestnych daní a poplatkov, absencia viditeľných výsledkov, kontroverzné zmeny územného plánu, ale aj obrovský, skrytý investičný dlh v infraštruktúre.

To sú hlavné témy videorozhovoru s predsedom Občianskeho združenia Voľná zóna, aktivistom Miroslavom Heredošom.

V našom štúdiu nie ste po prvýkrát, ľudia vedia, akým témam sa venujete. Minulý týždeň ste sa zamerali na bratislavský magistrát, pretože pán primátor Vallo si vraj chce opäť nechať navýšiť plat. Je to správna informácia?

Je. Bol som šokovaný, rozpočet ide na budúci rok hore o cca 60-tisíc eur. A pán Vallo si evidentne bude chcieť nechať zvýšiť svoju mzdu, ktorá je už dnes, v dobe konsolidácie, neuveriteľná. Je to suma, ktorá je na naše pomery nevídaná. A je potrebné o tom hovoriť nahlas.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Sme v období konsolidácie, ľudia padajú na ústa, majú vyššie výdavky za všetko a verejní funkcionári by mali šetriť. Mali by ísť vzorom, nie si dvíhať platy, keď všetci ostatní uťahujú opasky. A primátor hlavného mesta pritom ide úplne opačným smerom.

Bratislavčania by si mali uvedomiť, že jeho mzda je takmer 8,5-tisíca eur mesačne. To je suma, ktorú nezarába ani primátor v mestách so štyrikrát väčším počtom obyvateľov. Toto nie je normálne v čase, keď hovoríme o konsolidácii a o potrebe solidarity.

Keď sa pozrieme na mestá vo V4, ako Budapešť, Varšava… Primátori tam majú polovičné platy a riadia násobne väčšie mestá. My sme polmiliónové mesto a máme najlepšie plateného primátora v regióne. A ja si myslím, že o tomto by sa malo hovoriť otvorene, lebo občania toto možno ani nevedia.

Pražský primátor má o tisícku menej a Praha má okolo 1,5 milióna obyvateľov…

Presne tak. A keď vidíte tieto rozdiely, začnete sa pýtať, ako je to nastavené.
Tu u nás sa komunálna politika začína vnímať ako výborný zárobok. Nie služba mestu, nie ako služba ľuďom. A to je veľmi zle.

Čo sa vlastne v Bratislave za Vallovej éry zlepšilo? Cesty sa robia hlavne pred voľbami, dopravné zásahy sú katastrofa, cyklochodníky sa reálne nebudujú, len sa prekreslia cesty…

Ja mám taký pocit, že tu sa napĺňajú nejaké bezemisné agendy EÚ. A najviditeľnejšie to je na cyklochodníkoch. Tu sa nerobia nové cyklotrasy, tu sa berú pôvodné jazdné pruhy a nakreslí sa tam čiara. To nie je budovanie cykloinfrastruktúry, to je len obetovanie dopravy v prospech niečoho, čo ani reálne nefunguje.

Rázusovo nábrežie, Vajanského nábrežie, Fajnorovo nábrežie… Tam sa normálne zobrala cesta, zúžili sa pruhy, znížila sa priepustnosť. A keď tam človek prejde ráno alebo poobede, vidí dlhé kolóny, ale cyklistov minimum. A to je pre mňa šialené.

Mám pocit, že niekto tu úmyselne vyvyšuje cykloagendu do nebies, úplne nezmyselne, úplne mimo reality toho, čo Bratislava potrebuje. A výsledkom je, že sa skomplikoval život ľuďom, ktorí musia denne dochádzať autom.

Na budúci rok máme komunálne voľby. Už sa vie, že kandidovať proti Vallovi bude pán Winkler. Sú už známe aj nejaké ďalšie mená?

Zatiaľ nie. Kandidátky majú byť uzatvorené až v auguste 2026. Ale myslím si, že tu vznikne silná koalícia proti Vallovi, lebo jeho výsledky a to, čo urobil s mestom, už vidí každý. A to sa prejaví aj vo voľbách.

Vo preafektovanom videu, ktoré zdieľate aj na sociálnej sieti, Vallo hovorí o klesajúcom dlhu Bratislavy. Skúste to vysvetliť, lebo podľa iných zdrojov to tak ružovo nevyzerá.

Nie, vôbec to nie je tak, ako to prezentuje. A tu sa treba vrátiť k základnej veci, o ktorej on mlčí – koľko peňazí vlastne mesto dostalo počas jeho éry. A to je šok.

My sme si v OZ urobili detailný prepočet – od roku 2019 do roku 2026 – a zrátali sme všetky príjmy, ktoré mesto dostalo. Tá suma je vyše 4,26 miliardy eur. Štyri miliardy dvestošesťdesiat miliónov eur.

To sú absolútne šialené peniaze. To nie je niečo, čo by ste prehliadli. A ja sa pýtam, kde sú? Lebo ja tu žijem, ja to sledujem, ja sa tu pohybujem každý deň a ja ich v tom meste nevidím.

On s tým vo videu nepracuje. On povie len percento. Ale ľudia sa percent nenajedia. Percento im neopraví cestu, percento nevytvorí škôlku, percento nerieši dlh.

A teraz dlh. Vallo nastupoval v roku 2018 s dlhom 142 miliónov eur. Minulý rok bol dlh 229 miliónov. A tento rok sa hovorí o približne 250 miliónoch eur.

Takže dlh mesta za jeho éru narástol o viac ako 100 miliónov eur. To je fakt. To nie je môj pocit, to sú čísla zo záverečných účtov mesta.

Ešte tu sú aj úroky. Len na úrokoch zaplatíme budúci rok 8 miliónov eur. To je ekvivalent ôsmych nových škôlok. K tomu treba pripočítať ešte istinu – 18,5 milióna eur. Čiže spolu vyše 26 miliónov eur len na obsluhu dlhu.

A ja sa teraz verejne pýtam – ako je možné, že niekto dostane do rozpočtu vyše 4,2 miliardy eur a za sedem rokov zvýši dlh o vyše 100 miliónov? Ako to je možné? Lebo podľa toho, čo vidíme v meste, tie peniaze tam nie sú.

Spomínali ste škôlky. Tu je jeden zaujímavý moment, lebo financie na chod škôl a škôlok by mali ísť priamo zriaďovateľom, na ich účet. V Bratislave to vraj ale funguje inak.

Áno. Matúš Vallo blokuje financie pre škôlky, v Petržalke, aj inde. Tá situácia už skončila až pri návrhu na súd a pokuse o mimosúdne vyrovnanie. A pritom ide o peniaze, ktoré mestská časť má dostať zo zákona. To nie je niečo, čo by sa dalo vynechať. To je normálne zadržiavanie financií.

A netýka sa to len škôlok. Sú mestské organizácie, ktoré nedostanú peniaze, ktoré im patria, a mesto im povie, aby si vzali úver. To je podľa mňa úplne absurdné. A takto sa na papieri „zlepšuje“ dlh mesta.

To sa stalo napríklad dopravnému podniku, ktorý si musel zobrať úver.

Áno. Takto môžu vyzerať čísla o dlhu „lepšie“, aj keď v skutočnosti je dlh iba presunutý mimo magistrát. Ale keď sa pozrieme na samotný magistrát, tam tie výdavky vystrelili neuveriteľným spôsobom.

V roku 2018 mal magistrát výdavky necelých 25 miliónov eur. V roku 2026 sú naplánované na vyše 75 miliónov eur. To je 200-percentný nárast.

A teraz počet ľudí. Pri jeho nástupe bolo na magistráte okolo 600 zamestnancov. Dnes ich je takmer tisíc.

Čakal som, že keď mesto naberie stovky ľudí navyše, tak ich uvidím v teréne – zametať, upratovať, kosiť, sadiť, opravovať chodníky, riešiť bežnú údržbu. Ale ja ich nevidím. A nevidí ich nikto. A pritom by práve toto mali byť práce, ktoré si mesto dokáže robiť samo.

Lenže mesto si stále objednáva externé služby, na všetko. Na kosenie, na orez stromov, na výsadbu, na opravy. A to sú ďalšie výdavky, ktoré idú mimo.

A do toho všetkého mzdy na magistráte narástli z približne 15 miliónov eur v roku 2018 na skoro 40 miliónov eur v roku 2026. To je úplne extrémne číslo.

Vallo vytvoril množstvo nových pracovných miest, popozýval ľudí, vraj aj kamarátov, na veľmi slušné platy. Veľká časť z rozpočtu teda išla práve do personálu?

Jednoznačne. Za tie sumy by človek čakal, že mesto bude mať vlastných ľudí, ktorí budú chodiť po meste, bude ich vidieť v teréne a budú robiť všetky tie základné veci, ktoré mesto robiť má.

Ja som čakal, že tu budú mestskí pracovníci v uniformách. Že uvidíme ľudí, ktorí budú zametať, píliť konáre, opravovať obrubníky, robiť bežnú údržbu. Robiť to, čo si mesto vie urobiť samo. Za tie peniaze by to tak malo byť. Ale nie je.

Mesto stále objednáva externých dodávateľov, všetko sa nakupuje zvonku, služby idú cez iné firmy. A to je ten problém. Výdavky rastú, aparát rastie, mzdy rastú, ale v teréne nevidíte nikoho navyše.

Vallo si to zjavne môže dovoliť, keďže legislatíva mu dáva silné právomoci a má veľkú podporu svojho tímu v zastupiteľstve.

Áno, má tam svoju väčšinu, ktorá mu všetko odhlasuje. A tak to prechádza bez reálnej kontroly.

A tam je aj ďalší problém. Ak by bola normálna kontrola, tak výdavky magistrátu nemôžu narásť o 200%. To jednoducho nie je normálne. Ani v čase rastu, ani v čase konjunktúry, nieto ešte v období konsolidácie.

Je tu ešte jeden problém – skryté investičné dlhy. Mosty, cesty, mnohé sú v zlom stave. Napríklad Most SNP, rýchlosť tam už dávnejšie znížili na päťdesiatku, lebo nie je v dobrom stave. Oprava bude drahá a zasiahne dopravu. A Vallo to nerieši.

Áno, presne tak. Most SNP je ukážkový príklad toho, ako sa nerieši nič zásadné. Kedysi tam bola šesťdesiatka, dnes päťdesiatka. Nie preto, že by to bolo moderné, ale preto, že ten most jednoducho nie je v dobrom stave. A nestalo sa nič – iba sa znížila rýchlosť.

Tým sa problém neodstráni, iba odsunie. A to je spôsob, akým Matúš Vallo rieši veci. Presúva ich do budúcnosti, aby ich nemusel riešiť on, ale ten, kto príde po ňom. To nie je hospodárnosť, to je len odkladanie povinností.

Pozrime sa aj na územné plány. Nechcem nikoho obviňovať, ale keď niekto dostane prostriedky na financovanie kampane a krátko na to sa otvorí územný plán, ktorý umožní stavať tam, kde sa doteraz nesmelo, tak to vzbudzuje otázky. A to je fakt.

Napríklad v Rusovciach. Po finančnej podpore kampane sa otvoril územný plán a mohla tam začať výstavba rodinných domov. A ja si myslím, že každý normálny človek sa spýta, či to je náhoda.

Nové Lido je ďalší príklad. Tam sa hovorí o úniku vyše 50 miliónov eur.
To je obrovská suma. A tieto veci by mali byť transparentné a mali by sa vysvetľovať, nie prehliadať.

A najdôležitejšia otázka znie – robí Matúš Vallo tieto rozhodnutia v prospech mesta, alebo v prospech developerov, ktorí ho sponzorovali? To nie je konšpirácia, to je úplne legitímna otázka, ktorú si kladie množstvo ľudí.

Čo dane a poplatky? Mnohé išli hore…

Áno, toto je ďalší obrovský problém. Matúš Vallo hovoril, že dane sa nebudú dvíhať, že ak sa aj zdvihnú, bude to „opatrné“, „citlivé“ a „rozumné“.
Ale realita je úplne iná.

Dane z nehnuteľností išli na dvojnásobok. V roku 2018 sme boli okolo 30 miliónov, teraz sa bavíme takmer o 70 miliónoch eur. Toto nie je opatrné. Toto je extrémne navýšenie.

A to sa netýka len daní. Odvoz odpadu išiel zo 70 eur na vyše 120. Parkovné prinieslo 17,5 milióna eur. A ľudia sa pýtajú – kde tie peniaze končia?

Lebo ja to v meste nevidím. Nevidím nové projekty, nevidím jasné investície, nevidím modernizáciu. Vidím len rast daní, poplatkov a nových excelovských prezentácií.

A toto je problém – že mesto komunikuje percentá, ale nie realitu.

Ako hostku sme v štúdiu pred časom mali aj pani Čahojovú. Vravela, že ak by hospodárenie Bratislavy nebolo „upravované“, hlavné mesto by bolo už dávno v červených číslach.

Presne. Keby sa čísla nefabulovali, keby sa dlh reálne ukazoval, keby sa nezakrýval cez presúvanie záväzkov na mestské podniky, tak by dnes Bratislava bola v obrovských problémoch.

Pretože ak by dlh presiahol hranicu 50%, primátor by musel do 15 dní zvolať zastupiteľstvo, musel by informovať ministerstvo financií a riešiť situáciu.
A to by bola jeho politická katastrofa.

A preto sa to celé „upravuje“. Nie rieši. Upravuje. Na papieri. Ale realita je taká, že mesto je zadlžené viac, ako ukazujú videá.