Pán Žilinka nedávno pred parlamentným výborom odmietol odpovedať na akékoľvek otázky poslancov a po pár minútach rokovanie opustil, pričom prokurátorom z KP v Žiline na výbore vystúpiť nedovolil. Samotné zvolanie výboru k tejto veci kritizoval.

Je postavenie GP v systéme až príliš silné? Je možné dostatočne preverovať jeho rozhodnutia a kroky, ktoré podľa mnohých poškodzujú dôveru v právny štát? Aký bude ďalší vývoj v kauze sporu medzi GP a jeho podriadenými zo Žiliny? A aké sú dôvody pripravovaných zmien v Úrade na ochranu oznamovateľov?

Dozviete sa vo videorozhovore s predsedom Brannobezpečnostného výboru NR SR, JUDr. Richardom Glückom (nahrávané 26.11.2025).

Rozhovor si môžete aj vypočuť

Generálny prokurátor Maroš Žilinka a jeho kroky sa riešia v podstate stále, je to dlhodobá téma pre opozíciu, aj koalíciu. Najnovšou kauzou je jeho spor so žilinským krajským prokurátorom, pánom Baloghom. Ten sa listom obrátil aj na výbor NR, ktorého ste predsedom. GP údajne zasahuje do nezávislosti prokurátorov, aj do citlivých, živých káuz. Pán Žilinka to, samozrejme, odmieta. Ako to celé hodnotíte vy?

Ste prvý, kto to pomenoval exaktne správne. Že ide o konflikt Maroša Žilinku s krajským prokurátorom a ďalším prokurátorom. Všetky ostatné médiá sa to snažia otočiť tak, akoby ten konflikt bol medzi našou vládou a Marošom Žilinkom.

Aj k tomu sa dostaneme…

Som pripravený. Treba povedať, že na výbor prišiel list, v ktorom boli opísané skutočnosti naznačujúce, že Maroš Žilinka mal zasahovať do živých spisov a konaní, do ústavných právomocí Krajskej prokuratúry v Žiline prostredníctvom jej funkcionára, ktorého mimochodom do funkcie ustanovil on.
V tom liste nebolo uvedené, o aké konkrétne kauzy ide. Len že ide o exponované politické prípady. Keďže išlo o mimoriadne závažné tvrdenia, výbor som zvolal a pozval som aj oboch prokurátorov, aby bola zabezpečená kontradiktórnosť.

Pán Žilinka reagoval v zmysle, že ani nechápe, prečo sa tým výbor vôbec zaoberá. Vy ste ho na základe toho podnetu museli zvolať?

Nie, nemusel som. Ale považoval som to za morálnu, aj administratívnu povinnosť. Takéto závažné skutočnosti neboli v histórii Národnej rady ešte nikdy oznámené. Výbor som teda zvolal, lenže generálny prokurátor na vystúpenie jeho podriadených nedal súhlas. Podľa zákona nemôže žiadny prokurátor vystúpiť v NR SR bez jeho súhlasu. V rámci zákona som o súhlas požiadal, no odmietol to.

Prišiel na prvý výbor a hovoril o údajných pochybeniach krajského prokurátora pri nákupe nábytku. Opisoval to, akoby sa pán Balogh dopustil korupcie. Krajský prokurátor však reagoval listom, že išlo o rámcovú zmluvu, ktorú ani neuzatváral on, lebo bol na PN, a objednávka bola medzi prokuratúrou a štátnym Ústavom na výkon trestu pre mladistvých.

Tesne pred výborom poslal pán Balogh ešte jeden list, rozsiahly, asi 15-stranový, s novými tvrdeniami a ponukou doložiť ich dôkazmi. Výbor som preto prerušil a presunul na pondelok, aby mal pán Žilinka čas situáciu prehodnotiť.

V pondelok svoju účasť potvrdil, ale opäť odmietol povoliť účasť dvoch prokurátorov. Obidvaja prišli na pôdu Národnej rady s očakávaním, že pán generálny prokurátor môže svoj súhlas udeliť aj priamo na mieste. Pýtal som sa ho hneď na začiatku výboru, či toto mimoriadne závažné rozhodnutie neprehodnotil, keďže prokurátori sú tam, sú pripravení hovoriť a mali jedinečnú možnosť konfrontácie. Generálny prokurátor reagoval mimoriadne agresívne. Povedal, že ani náhodou, súhlas nedá.

Potom vystúpil so svojím úvodným slovom, ktoré trvalo možno desať minút. Nepovedal nič nové, len opakoval, že on do ničoho nikdy nezasahoval.
A po tom úvodnom slove – čo som v živote nezažil – sa postavil spolu so svojimi dvoma námestníkmi a jednoducho ušiel.

Takže atmosféra bola vyhrotená. Uviedol pán Žilinka dôvody, prečo prokurátorom vystúpiť neumožnil?

Nešpecifikoval nič. Len využil literu zákona, ktorá mu neukladá povinnosť vysvetľovať rozhodnutie. Povedal len – nie, neprehodnotím, nedám…

Čo sa bude diať teraz?

Pozícia generálneho prokurátora je v slovenskom právnom systéme mimoriadne silná. Nechcem tvrdiť, že všetko, čo je v tých listoch, je automaticky pravda. Nie som sudca, ani prokurátor.

Ale podľa môjho názoru zmaril výboru aj verejnosti možnosť lepšie pochopiť celý problém. Podozrenia uvedené v liste sú tak závažné, že debata v Národnej rade bola úplne na mieste.

Je bežné, že generálny prokurátor chodí na ústavnoprávny výbor, a každý jeho predchodca bol konfrontovaný aj na výbore pre obranu a bezpečnosť. A navyše, generálneho prokurátora volia poslanci NR SR, nemá inú platformu, kde by sa mohol zodpovedať.

To, že ušiel a odmietol odpovedať na otázky, považujem za veľmi problematické. Budeme sledovať, ako dopadne rokovanie Rady prokurátorov. Tam by tí dvaja prokurátori mohli dostať priestor na konfrontáciu. Neviem, či pán Žilinka príde, rada má iba odporúčací charakter. Ale je to verejná diskusia, ktorá je potrebná.

A je na zamyslenie, či by zákonodarcovia nemali uvažovať o legislatívnych zmenách, ktoré by umožnili týmto prokurátorom hovoriť aj bez súhlasu generálneho prokurátora.

Ja pevne verím, že skutočnosti budú objasnené. Každý občan má právo na zákonné a spravodlivé prípravné konanie bez zásahov generálneho prokurátora.

Uvažuje sa teda nad úpravou legislatívy?

Viete, legislatíva sa napíše a až aplikačná prax vám často ukáže jej slabiny. Napríklad, ústavodarca kedysi nepredpokladal, že bude potrebné v Ústave definovať, že existujú len dve pohlavia alebo že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Bral to ako samozrejmosť.

Lenže doba sa mení a prišli ľudia, ktorí sa snažia dostať k moci za každú cenu a majú na tieto veci úplne iný názor. Podľa nich je pohlaví sedemdesiat a začnú nám tu o chvíľu sobášiť hocičo.

A rovnako tak vidíme, akú silnú pozíciu má generálny prokurátor. Aj napriek mimoriadne závažným obvineniam zo strany vlastných podriadených – že mal zasahovať do živých vecí, aj takých, ktoré sa týkajú vlády SR alebo jej predstaviteľov – jednoducho nemáme funkčný mechanizmus, ako to preveriť.
A to je neprípustné.

Obzvlášť v čase, keď sme sa podľa môjho názoru ešte nevysporiadali s obrovskými krivdami a vadami právneho štátu, ktoré sa prejavili v rokoch 2020 až 2023. Vtedy boli porušované základné ústavné a ľudské práva počas covidu. Ďalej sa tu niekto bez akéhokoľvek mandátu rozhodol darovať celú našu vojenskú techniku na Ukrajinu. A napokon, ľudia sa zatvárali do väzby bez dôvodov.

Niektorí dokonca už dnes nie sú medzi nami, pretože v takýchto nezákonných väzbách zomreli. Či už generál Lučanský alebo advokát Krivočenko, ktorého pani Kolíková nechala doslova udusiť sa, vo výkone väzby. Generálny prokurátor by mal robiť všetko preto, aby presvedčil občanov, že je skutočným garantom zákonnosti. A treba povedať, že počas covidu už bol generálnym prokurátorom on.

Opozícia túto kauzu intenzívne komentuje. Ale zaujímavé je, že v podobnom duchu sa vyjadruje aj veľa ľudí na sociálnych sieťach. Teda že je tu konflikt medzi GP a vládou. Predtým vraj išiel pán Žilinka vláde „po ruke“, ale keď mu nebola schválená renta, otočil a začal robiť napriek. Vnímate to tak?

Myslím si, že vládnej koalícii robí napriek, vyslovene napriek. Ale nemám pocit, že by niekedy vláde išiel „po ruke“. Ani mu to neprináleží, to nie je úloha generálneho prokurátora.

Ale opozičné, protivládne a protištátne médiá to tak prezentovali najmä v čase, keď boli rušené nezákonné rozhodnutia paragrafom 363.

Pravda je, že tie rozhodnutia nepíše generálny prokurátor. Píšu ich jeho podriadení z trestného úseku Generálnej prokuratúry a on ich len podpisuje, ak sa s nimi stotožní. Nemôžeme hovoriť, že ide „po ruke“ vláde preto, že zrušil nezákonné rozhodnutie.

Napríklad Robert Fico mal zrušené obvinenie, ktoré dostal za tlačovky, keď hovoril o daňových podvodoch Andreja Kisku. A ukázalo sa, že mal pravdu, pretože Kiska je právoplatne odsúdený daňový podvodník. Rovnako Robert Kaliňák bol vo väzbe a nakoniec to dospelo až do štádia, keď sa mu ministerstvo spravodlivosti muselo ospravedlniť.

Takže nemôžeme hovoriť, že by Žilinka išiel niekomu „po ruke“. Rozhodol zákonne a zrušil nezákonné rozhodnutie, to je všetko.

Pripúšťate ale, že teraz akoby GP robil kroky „natruc“ vládnej koalícii. Ktoré máte na mysli?

Napríklad dnes doručil do Národnej rady list, v ktorom aktívne zasahuje do legislatívneho procesu pri skrátenom legislatívnom konaní. Alebo veľmi aktívne komentuje zrušený záchrankový tender. To podľa mňa nie je úloha generálneho prokurátora.

Je tu aj téma transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov. Vieme, že včera ste boli v parlamente dlho, rozprava bola napokon zrušená. A parlament schválil, že to pôjde v skrátenom legislatívnom konaní. Práve to kritizoval aj generálny prokurátor, vraj na to neexistujú pádne dôvody a to isté si myslí napríklad sa aj pán Gašpar. Ako to vidíte vy?

Treba sa vrátiť do minulosti. Skrátené legislatívne konania a ich nadužívanie zaviedli do praxe tri bývalé vlády. A dnes, tomto prípade, je ťažké posúdiť, či sú splnené podmienky pre skrátené konanie.

Myslím si, že zmeny v tomto úrade mali byť urobené už dávno. Oceňujem, že to pán minister Šutaj Eštok rieši, ale mohlo to byť urobené skôr a nemuselo to ísť v skrátenom konaní.

Vysporiadať sa s týmto úradom je dôležité, pretože na jeho čele je manželka zakladajúceho člena Progresívneho Slovenska, ktorý kandidoval aj v posledných voľbách. Hovoriť o apolitickosti tohto úradu je nezmysel.

Nie je normálne, aby zamestnanec, ktorý porušuje disciplínu alebo dlhodobo neplní povinnosti, mohol zneužiť zákon tak, že podá účelové oznámenie na hocikoho, aj na predsedu vlády a automaticky získa ochranu oznamovateľa.

To je aj prípad čurillovcov, ktorí podali trestné oznámenie, myslím, na Roberta Fica a získali ochranu oznamovateľov.

Ochranu možno dostať len vtedy, keď oznámite protispoločenskú činnosť, ktorá vecne súvisí so zamestnávateľom. Takže tieto zmeny vítam. Hystériu opozície považujem za tradičnú a trápnu.

Spomína sa, že v prípade čurillovcov tie oznámenia, ktoré podali, ani nesúviseli s ich pracovnou náplňou. A je tu ešte ďalší moment – rozhodnutia úradu vraj nie sú preskúmateľné. Ak teda úrad o niečom rozhodol, nikto to nemôže skontrolovať.

Presne tak. Ako zamestnávateľ nemáte v zásade žiadny opravný prostriedok. Nikto nevie preskúmať rozhodnutie úradu a ani to, ako komunikoval s tým zamestnancom v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom. Z môjho pohľadu sú to dobré zmeny a verím, že budú schválené.

Kedy by to malo byť na programe?

Rokuje sa dnes, zajtra (streda, štvrtok, pozn. redakcie). Hlasovanie je ťažké odhadnúť. Musí prebehnúť prvé, druhé aj tretie čítanie a následne to musia poslanci schváliť.

Povedali ste, že kroky GP za ostatné obdobie sa vám veľmi nepozdávajú, jeho pozícia je prisilná a kompetencie možno až príliš široké, aj v aktuálnej kauze s krajskými prokurátormi zo Žiliny. Čo sa v tých veciach bude diať?

Budeme sledovať Radu prokurátorov. Tam sa možno priblížime k realite a zistíme, ktorá strana hovorí pravdu.

A následne mi nebráni nič v tom, aby som zvolal ďalšie výbory.

Môžeme to posunúť aj na ústavnoprávny výbor a baviť sa o prípadnej zmene legislatívy, ale to musí byť odkomunikované v rámci koalície. Pevne verím, že zhoda vznikne. Budeme to sledovať a pracovať ďalej.

Uvidíme, aký bude postup a prístup GP, pána Žilinku. Spomínali ste, že na tom výbore bol dosť konfrontačný, až arogantný?

Áno. Mal som pocit, akoby som si ten list napísal sám sebe. Ale ja za to nemôžem, že jeho krajský prokurátor napísal tri listy mimoriadneho charakteru, podpísal ich a doručil.

Pán Žilinka sa to snažil otočiť tak, akoby som ja chcel uškodiť jemu. Ale keby mi tie listy nikdy neprišli, žiaden výbor by som nezvolával.

Vyjadril sa GP na výbore aspoň okrajovo aj k tým obvineniam z údajného zasahovania do živých vecí?

Na prvom výbore v zásade len obviňoval prokurátora z nákupu nábytku.

Na druhom výbore povedal iba svoje štandardné frázy, vysvetľoval mechanizmy fungovania Generálnej prokuratúry, ale podľa môjho názoru veľmi vágne.

Najhoršie je, že odišiel a nebol ochotný odpovedať ani poslancom Národnej rady. Keď už sa nechcel konfrontovať so svojimi podriadenými, mohol aspoň odpovedať poslancom.

Má váš výbor reálne páky na to, aby pán Žilinka prišiel a veci musel vysvetliť?

Keď sa rozhodne odísť, ja s tým neurobím nič, nemôžem ho tam držať. Môže sa kedykoľvek postaviť a odísť, tak ako každý iný prítomný. A čo sa týka účasti jeho podriadených, zákon to má napísané jasne. Mne nezostáva nič iné než ten zákon rešpektovať.